Knižná revue Slovenské literárne centrum

Novinár Tomáš Forró napísal reportážnu knihu Spev Sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny. „Pátos je pre mňa neakceptovateľný, o Ukrajine treba začať hovoriť inak,“ vysvetľuje. „Mali by sme hľadať hlbšie témy. Snažím sa o to aj v mojej knihe. Rozprávať ten príbeh ešte raz a inak ako sme zvyknutí.“ Je presvedčený o tom, že aj bez pátosu si čitateľ v knihe emóciu nájde: „Mojim čitateľom sa to celé začína nejakým spôsobom prepájať. Začínajú vidieť v tých trpiacich a obetiach seba, vedia si to predstaviť,“ dodáva. 



Tomáš Forró je priamym účastníkom bojových operácií, preto sa jeho slová nepočúvajú ľahko: „Všetci vedia, že pokiaľ Ukrajina padne, na rade sme my. Treba o tom hovoriť pokojne, triezvo a bez paniky.“ Tvrdí, že je celkom reálne, že o tri-štyri roky sa ocitneme v podobnej situácii ako Ukrajina: „Môže sa to stať. Nie našim deťom, nie našim vnukom, nie o 400 rokov, keď sem prídu mimozemšťania, ale ešte nesplatíte hypotéku na svoj byt a môžete ten byt stratiť. Tu, v tejto krajine. V susednom okrese, sto kilometrov na východ, ale možno aj v Bratislave.“

 

Pre novinára sú veľmi silnou témou muži. Vojna im spôsobuje neuveriteľne ťažké dilemy. „Som v odvodom veku a nechcel by som byť v ich koži. Vykašlem sa na Slovensko alebo budem hniť v zákopoch, ako to robia Ukrajinci?“



V knihe sa pokúsil vytvoriť čo najbohatšiu a najkomplexnejšiu snímku toho, čo videl a zažil.  Jeho hlavnou otázkou bolo, čo táto vojna spravila s ukrajinskou spoločnosťou. „O tom, ako táto vojna skončí, nevie ani Putin, ani Zelenskyj, nevie to ani Joe Biden. Nevie to nikto,“ uzatvára reportér. 



Spomínaný podcastový seriál Za spevom sirén nájdete na tomto odkaze: https://skpodcasty.sk/podcasty/za-spevom-siren/

O knihe Spev sirén: https://www.litcentrum.sk/dielo/spev-siren

Životopis autora: https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-forro/zivotopis-autora



Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“



Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“



Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna.



Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air.



Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera.



V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly.



„Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková.



Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy.



„Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia.



Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria:



Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín?

Dušek, Dušan: Deti v daždi

Gibová, Ivana: Babička©

Kováčik, Juraj: Bod zlomu

Kucbelová, Katarína: Modrosleposť

Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán

Pupala, Richard: Druhý čierny zošit

Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov

Rozenbergová, Vanda: Storočie

Štefánik, Ondrej: Siroty



Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip.

Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“
Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“

Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovor
s vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ondrej Štefánik napísal knihu „Siroty“, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran. Je o učiteľovi dejepisu na bratislavskom gymnáziu. Autor v novele odkrýva osamelosť, túžbu po zmysluplných vzťahoch, ale aj bizarný svet gymnaziálnych profesorov a ich študentov.

Jeho hrdina si nemotorným spôsobom snaží nájsť partnerku a vzťah k študentom. Je vyhorený, frustrovaný a cynický. Kniha obsahuje veľa vtipných postrehov.  

„Pri tejto knihe som chcel ísť, napriek jej temnému názvu do komickejšieho štýlu,“ vysvetľuje spisovateľ. „Musel som si dávať pozor, aby tam nebolo príliš zo mňa.
Aby som nepísal o sebe, hoci sú tam nejaké prvky mojej osobnosti, môjho prežívania sveta a môjho pozorovania.“ 

Laureát ceny Anasoft litera v podcaste hovorí o téme duševného zdravia, o sociálnych sieťach, o tom, že keď píše, lepšie sa mu spí a aj o tom, čo pri písaní obľubuje najviac: „Páči sa mi sloboda, ktorú pri tvorbe mám, keďže písanie ma neživí.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner,
deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný.

„Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebol
úplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“

Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“

U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.