SND – Sme Národn‪é‬ Slovenské národné divadlo

Na javisko Opery SND sa tento týždeň vracia obľúbená inscenácia opery Predaná nevesta z pera Bedřicha Smetanu, ktorá mala premiéru 27. marca 2009. Na scénu neprichádza náhodou, stále sa nachádzame v prebiehajúcom Roku českej hudby a zároveň roku 200. výročia narodenia tohto významného českého romantika. 

Predaná nevesta mala na Slovensku celkom výnimočné postavenie, keďže prvé desaťročia existencie SND bolo toto dielo spolu so Smetanovou Libušou slávnostným titulom, ktorý sa uvádzal pri spoločensko-politických príležitostiach a rôznych výročiach. Zaznela na Devíne, uvádzali ju českí aj slovenskí ochotníci, v nedeľu a vo sviatok sa húfne chodievalo s deťmi na dopoludňajšie predstavenia a táto opera vychovala niekoľko generácií operných návštevníkov. 

„Pre československé publikum je to ikonická opera, je to svieže, odľahčené dielko s dobrým koncom a nádhernou hudbou,“ hovorí o nej v podcaste dirigent Jaroslav Kyzlink. 

„Celá inscenácia je divácky veľmi komunikatívna, je v nej veľa odkazov na českú históriu – objaví sa tam Švejk, krojovaní cirkusoví akrobati, niekoľko šokujúcich gagov,“ dopĺňa dramaturg Opery SND Jozef Červenka. 

Zbory nemajú v Predanej neveste úplne vyhranenú dejovú úlohu, je tam menej zborových epizód, ale zasa patria k najobľúbenejším číslam – či už takmer zľudovený Proč bychom se netešili…, Poď jsem, holka! a veselý mužský zbor To pivečko, to věru je nebeský dar. A aby sme boli aktuálni aj v opere – slogan „Medveď sa utrhol!“ je teraz u nás tiež viac ako aktuálny.

V najnovšej epizóde podcastu sa o Predanej neveste zhovárali dirigent Jaroslav Kyzlink, zbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková a dramaturg Jozef Červenka. 

Činohra, Opera a Balet Slovenského národného divadla tento týždeň predstavili svoje premiérové tituly, na ktoré sa môžu fanúšikovia divadla tešiť v 105. divadelnej sezóne.  



Činohra SND pripravila v sezóne 2024/2025 desať nových titulov, v ktorých sa tvorcovia zamyslia nad novým fenoménom: slušnosť a súcit verzus vulgárnosť a victimhood. Teda obetovanie, v ktorom zabúdame na skutočné obete, ale obete sa vytvárajú z tých, ktorí nimi nikdy neboli. Táto sezóna zreflektuje aj to, čo sa deje, ak agresivita más zvádza k vyhroteným činom, a či sa nájde sila kolektívneho vzopretia proti totalite, alebo je to už iba úloha bezmocného jednotlivca. Bude to sezóna západnej klasickej literatúry, v ktorej výrazný priestor dostávajú ženy režisérky.



„Zaujímalo nás, čo sa stáva s krajinou, keď nastúpi krátka pamäť, ako nás to dobehne a ako sa s tým dokážeme vyrovnať,“ približuje riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová. 



Repertoárová skladba priaznivcov baletu uspokojí nároky milovníkov klasiky i modernizmu, fanúšikov dejových i symfonických baletov, vzťahových drám pre dospelých i rozprávok pre deti. 



„Bude to mix klasického aj neoklasického repertoáru v najlepšej špičkovej kvalite a opäť prinášame diela choreografov, ktorí ešte k nám na Slovensko nezavítali,“ uvádza riaditeľka baletu Nina Poláková.



Opera SND pripravuje tri premiéry, ktoré sú koncipované ako tri výrazné pohľady žien – režisérok na tri známe témy.



„Hneď prvý titul bude ešte v znamení Roku českej hudby – Janáčkove Příhody líšky Bystroušky v naštudovaní fantastického Juraja Valčuhu a Slávy Daubnerovej. Druhým titulom je vlajková loď medzi detskými projektmi – Perníková chalúpka E. Humperdincka v preklade Jána Štrassera, v hudobnom naštudovaní Maroša Potokára a réžii Dany Dinkovej, ktorá v Opere SND debutuje. Tretím titulom bude Verdiho Maškarný bál v naštudovaní nového šéfdirigenta Tomáša Braunera,“ hovorí riaditeľ Opery SND Martin Leginus.



Ktoré ďalšie režisérske osobnosti, hosťujúci umelci, svetoví choreografi, domáci aj zahraniční dirigenti, dizajnéri a hosťujúce súbory sa v sezóne 2024/25 predstavia v Slovenskom národnom divadle, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu z úst riaditeľov súborov. 

Monumentálna opera Eugena Suchoňa Svätopluk sa tento víkend vracia na javisko Opery SND. Na dlhšie obdobie pôjde o poslednú príležitosť si ju opäť vychutnať, keďže v budúcej sezóne sa na javisku našej prvej scény neobjaví.  

“Operná škola na Slovensku je istým spôsobom - čo sa týka počtu skladateľov - úzka. Ale tam, kde autori realizovali svoje diela, vidieť, že sú to diela premyslené, prekomponované,” zamýšľa sa nad slovenskou opernou tvorbou režisér aktuálnej inscenácie Roman Polák. “Bol som mnohokrát šokovaný, ako títo naši hudobní skladatelia vedeli vnímať dramatickú situáciu. Je to akýsi gesamtkunstwerk, wagnerovský prvok. Svätopluk je náš Prsteň Niebelungov. Jedno obrovské, komplikované, ale zmysluplné dielo.”

Hra je predovšetkým rodinnou tragédiou - príbehom otca, proti ktorému sa vzbúria jeho synovia. On im chce odovzdať všetko čo nadobudol a oni sa o to hádajú. Pokúša sa však vytvoriť rovnocennú paralelu medzi tragédiou rodinnou a spoločenskou. 

Autor hudobného naštudovania, dirigent a zároveň riaditeľ Opery SND Martin Leginus približuje jej hudobné kvality: “Kým Krútňava je láska na prvé počutie, Svätopluk je v tomto náročnejší na konzumáciu. Vnímam Svätopluka ako najkvalitnejšie operné dielo z pera slovenského skladateľa. Keby som mohol, tak by som sa tou inscenáciou chcel podeliť so všetkými milovníkmi opery. Návštevou našej inscenácie by odhalili krásu tohoto monumentálneho diela.”

“Kam sme sa dopracovali za tých 1000 rokov, to nech si divák pokúsi sám sebe pomenovať a nájsť nejaké východisko z toho, kam sme dospeli,” pozýva divákov režisér Roman Polák.

Mecenášstvo v divadlách sa datuje už od staroveku, keď bohatí a vplyvní jednotlivci finančne podporovali umelcov a divadelné produkcie. V rímskom impériu napríklad patricijovia a cisár Augustus investovali do divadelných hier, v stredoveku boli divadlá väčšinou podporované cirkevnými inštitúciami a neskoršie aj panovníkmi a šľachtou.

Slovenské národné divadlo v týchto dňoch nasledujúc vzor mnohých svetových a európskych divadiel a galérií spustilo Klub priateľov a mecénov SND. „Každý, kto investuje do divadla – akéhokoľvek, nielen nášho, či už kúpou vstupenky, alebo tým, že sa stane členom mecenášskeho klubu, prispieva k zlepšovaniu tejto krajiny,“ hovorí o podpore generálny riaditeľ SND Matej Drlička.

„Za tridsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie vygenerovala Slovenská republika množstvo úspešných ľudí, ktorí majú prirodzenú potrebu vrátiť niečo do spoločnosti. Aj keď sme mladá krajina, sme členmi EÚ, transatlantického paktu, prijali sme euro, jednoducho sme zdravá európska spoločnosť a toto k nej patrí – investícia do kultúry a vzdelania a do mnohých verejnoprospešných projektov. Patrí to k úspešnej spoločnosti,“ uvádza riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková.

Jeden z prvých darcov – výkonný riaditeľ spoločnosti SOITRON Ondrej Smolár hovorí: „Kultúru mám rád, pochopil som koncept, že peniaze v kultúre sú vždy obmedzené a neisté. Kto iný, ak nie ľudia, ktorí majú kultúru radi, jej majú skúsiť pomôcť. Ani som nemusel dlho rozmýšľať, či chcem alebo nechcem prispieť.“

Prečo ľudia vlastne dávajú prostriedky divadlám, prečo podporujú umenie? Na otázku: „Prečo ste venovali prostriedky konkrétnej inštitúcii?“ ľudia v jednom prieskume najčastejšie odpovedali: „Pretože ma o to požiadali.“ Naopak, 14 % opýtaných, ktorí nikam peniaze nedarovali a neposlali, uviedlo, že tak neurobili preto, lebo ich o to nikto nepožiadal. Aj to svedčí o tom, že darovanie peňazí nie je inštinktívne, je to niečo, čo sa ľudia musia naučiť robiť. 

Ako funguje novozaložený Klub priateľov a mecénov SND, ako doň vstúpiť, aké výhody a benefity získajú tí, ktorí sa stanú podporovateľmi a mecénmi, ale aj zaujímavé prípady dobrej praxe z USA a európskych kultúrnych inštitúcií sa dozviete z úst generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku, riaditeľky komunikácie Barbory Šajgalíkovej a jedného z prvých darcov – výkonného riaditeľa spoločnosti SOITRON Ondreja Smolára.

Po polstoročí od svetovej premiéry prichádza na javisko Baletu Slovenského národného divadla dielo ďalšieho svetového choreografa sira Kennetha MacMillana Manon. Príbeh nevinného dievčaťa, ktoré sa postupne mení na kurtizánu a napokon na zbedačenú prostitútku. Príbeh o pokušení, láske i utrpení, ako ich do hedonistického Paríža zasadil autor literárnej predlohy Abbé Prévost. 

Bratislavská premiéra, ktorá bude 22. marca, sa môže pýšiť hneď dvoma prvenstvami – do slovenského baletného repertoáru vstúpi dielo, ktoré na Slovensku doteraz ešte žiadny súbor neinscenoval. Balet SND bude zároveň prvý slovenský súbor, ktorý uvedie celovečerné MacMillanovo dielo.

MacMillanova Manon má všetko, čo by si divák od divadelného predstavenia mohol sľubovať: romantický príbeh, spaľujúcu vášeň, morálnu dilemu, humor, neveru, vraždu, utrpenie chudobných i márnotratnosť boháčov, bohatú kostýmovú a scénickú výpravu, nádhernú hudbu Jula Masseneta a v neposlednom rade ukážku choreografického majstrovstva. 

„Kľúčové k nazeraniu na túto inscenáciu je pochopiť filozofiu a zámer choreografa, podľa ktorých je pre Manon horšie žiť v chudobe, ako sa predávať. Život v chudobe je pre ňu pomalým umieraním. Akoby chudobný človek ani nežil. Preto je pre ňu oveľa morálnejšie predať sa a žiť na tie pomery veľmi slušne,“ približuje dielo dramaturg Baletu SND Kristián Kohút.

„Postava Manon patrí k mojim najobľúbenejším úlohám a zároveň k najväčším postavám dramatických baletov, akými sú Onegin, Romeo a Júlia, Manon a Mayerling, kde na scéne milujete, trpíte, plačete či zúfate,“ hovorí riaditeľka Baletu SND Nina Poláková, ktorá Manon stvárňovala vo Viedenskom štátnom balete.

„Každý z nás má isté morálne hodnoty a na základe nich súdi to, čo vidí okolo seba. Ale na Manon treba pozerať optikou autora. Je pre balet nezvyčajné, ako ju predstavuje, no práve v tom tkvie sila inscenácie, pretože ona z nášho pohľadu koná nemorálne, ale aj napriek tomu má naše sympatie. To je paradox tohto diela,“ dodáva Kohút.  

Opera Slovenského národného divadla sa po niekoľkých rokoch vracia k opere zakladateľa českej národnej hudby Bedřicha Smetanu Hubička. SND v roku 1920 práve touto operou začalo svoju prevádzku a stala sa tak východiskovým bodom slovenského profesionálneho divadla.

„Hubička je prvé dielo, ktoré Smetana napísal úplne bez sluchu. Pre niekoho je to nepredstaviteľné,“ približuje autor hudobného naštudovania pripravovanej premiéry dirigent Jaroslav Kyzlink. Na premiére v roku 1876 bola opera búrlivo prijatá, hoci skladateľ už potlesk nepočul. Nadšenie publika vnímal ako trepotanie bielych šatiek v rukách očarených divákov. Hluchota – fatálna choroba hudobníkov postihla aj tohto génia.

V Hubičke Lukáš, mladý vidiečan, po tom, čo ovdovel, si opäť hľadá cestu k Vendulke, s ktorou sa pred svadbou stretával. Vendulka, verná svojim zásadám a z úcty k pamiatke nebohej, odmietne Lukášovi bozk pred svadbou. Okolo bozku či bozkávania je v tejto opere ešte niekoľko peripetií. A je tu ešte aj Vendulkin otec, ktorý mladých varuje, že sa k sebe nehodia. 

„V súčasnosti sa ľudia rozchádzajú, rozvádzajú, priateľstvá sa končia pre malichernosti. Hubička je taká malichernosť, pre ktorú sa dokážu hádať, a toto vidíme aj dnes,“ hovorí v podcaste režisérka inscenácie Andrea Hlinková.