Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý de‪ň‬ Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Hebrejom 2,5-18

5 Lebo nie anjelom podriadil Boh budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš? 7 Menším od anjelov si Ho načas učinil, slávou a cťou si Ho ovenčil, 8 všetko si Mu poddal pod nohy. Keď Mu teda všetko poddal, nenechal nič, čo by Mu bolo nepoddané. Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané. 9 Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých. 10 Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým. 11 Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca). Práve preto sa nehanbí menovať ich bratmi 12 hovoriac: Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení Teba budem zvelebovať. 13 Potom: Ja v Neho budem dúfať. A zase: Ajhľa, tu som i deti, ktoré mi dal Boh. 14 A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, 15 a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život. 16 Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových. 17 Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; 18 lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.



Všetko je poddané Ježišovi. Aj keď to teraz ešte nevidíme – ako nám pripomína dnešný text – každé koleno sa raz skloní a každý jazyk raz vyzná, že Ježiš Kristus je Pán. Jedni sklonia svoje kolená v strachu a druhí v bázni a nevysloviteľnej radosti. Záleží od teba, do ktorej skupiny budeš patriť. Tí, ktorí skláňanie svojich kolien pred Ježišom praktizujú už na tejto strane večnosti, vojdú „do radosti svojho Pána“. Aké úžasné je vedieť, že smrť nad nami nemá moc! Ježiš Svojou „smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla“. Smrť smrti. Zjavenie 21,4 potvrdzuje, že „smrti už viac nebude“, lebo „smrť a podsvetie vrhnuté boli do ohnivého jazera“ (Zj 20,14). Tá druhá smrť, je smrťou smrti, na ktorej vykúpení Kristom nemajú podiel. A táto pravda premáha každý strach, najmä strach zo smrti, ktorý mnohých ľudí celý život zotročuje. Každý človek môže žiť bez strachu. Keď prijmeš Ježišovu smrť ako zástupnú smrť za seba, v tej chvíli vieš, že už nezomrieš – len sa musíš „prezliecť“ zo smrteľného tela do nesmrteľného. A táto skutočnosť je nevyčerpateľným zdrojom radosti v tvojom srdci. A tak aj dnes otvor svoje ústa a chváľ svojho úžasného Pána za to, čo ti vydobyl: Život s Ním v Jeho prítomnosti na veky!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za mnohé zasľúbenia, ktoré nás posilňujú. Ďakujeme, že naša budúcnosť je skvelá. Odpusť, že sa príliš trápime časnými vecami a daj nám pevnú vieru v Teba a Tvoje zasľúbenia. Amen.

Pieseň: ES 456

Autor: Milo Velebír



Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho diela na všetkých miestach, kde panuje! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Žalm 103,22

A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. Lukáš 13,29



1.Korintským 7,17-24 :: Modlíme sa za: Roštár (Ge)

Hebrejom 1,1-2,4

1 Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, 2 na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. 3 Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; 4 o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil. 5 Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom. 6 A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží! 7 A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom; 8 ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva; 9 miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto pomazal Ťa, ó Bože, Tvoj Boh olejom veselia nad Tvojich druhov. 10 A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk; 11 ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, 12 zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho; ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú. 13 A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? 14 Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?

2, 1 Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli. 2 Lebo ak už slovo, ktoré anjeli hlásali, bolo prísne platné a akýkoľvek priestupok a neposlušnosť našli zaslúženú odplatu, 3 akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, potom nám ho potvrdili tí, čo ho počuli, 4 a zároveň aj Boh vydal svedectvo o ňom znameniami a divmi a všelijakými prejavmi moci, ako aj udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle?



Boh nemlčí. Nikdy. Vždy s nami, ľuďmi, komunikoval najrozličnejšími spôsobmi. Prihovára sa nám prostredníctvom úžasne stvoreného vesmíru a nádhernej prírody; prostredníctvom životných okolností a situácií – dobrých i zlých, príjemných i skúšajúcich. Hovorí k nám niekedy hlasom hromu a niekedy šelestom vánku. Slovami prorokov, ale i anjelskými varovaniami. No najmocnejšie sa k nám prihovoril Slovom, ktoré „sa stalo telom a prebývalo medzi nami“. Jasnejšie to už nemohol povedať: „Milujem Ťa! Až takto!“ A my hľadíme na Ježiša a zrazu chápeme, že Boh je naozaj láska. No predsa, nie všetci počujú… Mnohí sú stále duchovne hluchí a slepí a nebudú počuť, ba nechcú počuť ani takúto jasnú zvesť, akou je vtelený Boží Syn. Aj pisateľ listu Židom nás varuje: „Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli.“ Uvedomuje si, že evanjelium možno aj prepočuť. Možno si ho aj nevšimnúť, dokonca aj vtedy, keď si ho počul/a! – – Ako je to s tvojím životom? Uvedomuješ si, že aj ty si buď súčasťou riešenia problému, alebo si sám tým problémom? Aj dnes totiž mnohí ľudia okolo teba neotvoria Bibliu a nebudú si čítať písané evanjelium, ale jediné evanjelium, ktoré budú „čítať“ si ty sám… Ty a tvoj život. Čo sa z teba dnes dočítajú o Bohu? Pozorujúc teba, pochopia – budú vidieť na tvojom živote – že Boh je láska?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si prišiel v Kristovi, že prinášaš nové narodenie zhora. Že oživuješ duchovný zrak a sluch viac a viac. Konaj to v nás. A používaj nás, aby si cez nás prinášal Evanjelium, aby mnohí ľudia boli zachránení. Amen.

Pieseň: ES 643

Autor: Mi

Nehemiáš 13,15-22

15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny. 16 Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme. 17 Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku? 18 Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku. 19 Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad. 20 Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21 Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku. 22 Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť.



Úplná zasvätenosť. Ak mali Nehemiášove snahy priniesť v izraelskom národe skutočnú duchovnú obnovu, museli preniknúť každú oblasť ich života. „Pamätaj, že máš deň sviatočný svätiť!“ Židia sa znova museli naučiť zachovávať deň sobotný, pretože iste kým boli v babylonskom zajatí, tento dôležitý prejav ich zasvätenosti Bohu nemali možnosť plne zachovávať. Takmer 70 rokov to nepraktizovali, tak sa im nemôžeme čudovať, že tomu prestali pripisovať patričnú dôležitosť. – – Za čias socializmu sme mohli vidieť, ako ľahko si človek odvykne od kresťanského spôsobu života. Je mnoho duchovných návykov, ktoré naši starí rodičia striktne zachovávali, no pre mladšie generácie stratili svoju príťažlivosť. Zachovávanie sviatočného dňa však nebol len nejaký zvyk. Je to jasné Božie prikázanie. Keď svätíme sviatočný deň, vyjadrujeme tým, že tak, ako tento deň je oddelený od ostatných dní a je zasvätený, určený pre Boha, tak aj my ako Jeho deti, sme oddelení od ostatných ľudí, sme posvätení a tento deň to demonštrujeme spoločným stretávaním sa a vzývaním Jeho mena. Nie je to len zvyk. Je to svedectvo svetu a nám samým. Bohu na česť a nám na prospech a radosť. „Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc“ (Ž 84,11).

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám dávaš aj zákony, lebo sú dobré. Ďakujeme, že žijeme v dobe Novej zmluvy, pod Zákonom oživujúceho Ducha a rozhodujúca je viera činná skrze lásku. Udržiavaj takúto vieru v nás, Pane. Amen.

Pieseň: ES 615

Autor: Milo Velebír



Vzdialená budeš útlaku, lebo sa nemusíš báť; i od hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe nepriblíži. Izaiáš 54,14

Ježiš hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ Ján 14,27



Kazateľ 4,(4-7)8-12 :: Modlíme sa za: Rimavská Sobota – Vyšná Pokoradz (Ri)

Nehemiáš 12,27-43

27 Pri posvätení hradieb Jeruzalema vyhľadali levítov vo všetkých mestách a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali radostnú posviacku s ďakovnými piesňami, spevmi, cimbalmi, harfami a citarami. 28 Tu sa zhromaždili príslušníci spevákov tak z okolia Jeruzalema ako aj z osád Netófanov, 29 z Bét-Gilgálu, zo strání Geby a Azmávetu; speváci si totiž vystavali osady okolo Jeruzalema. 30 Keď sa kňazi a levíti očistili, očistili aj ľud, brány i hradby. 31 Potom som poslal judské kniežatá hore na hradby a zriadil som dva veľké ďakovné zbory a slávnostné sprievody. Jeden šiel napravo po hradbe smerom k Hnojnej bráne. 32 Za nimi šiel Hóšajá s polovicou judských kniežat, 33 Azarja, Ezdráš, Mešullám, 34 Júda, Benjamín, Šemaja a Jirmeja 35 a niektorí z kňazov s trúbami: Zecharja, syn Jonatána, syna Šemaju, syna Mattanju, syna Mícháju, syna Zakkúra, syna Asáfa; 36 jeho súkmeňovci Šemaja, Azarél, Milalaj, Gilalaj, Máj; Netaneél, Júda a Chanání hrali na hudobných nástrojoch Božieho muža Dávida a zákonník Ezdráš bol pred nimi. 37 Pri Pramennej bráne vystupovali priamo po schodoch mesta Dávidovho pri výstupe na hradby nad domom Dávidovým až po Vodnú bránu na Východe. 38 Druhý ďakovný zbor sa uberal naľavo a ja za ním s polovicou ľudu po múre popri Pecnej veži až k Širokej bráne, 39 ďalej ponad Efrajimskú bránu, Starú bránu, Rybnú bránu, vežu Chananeél a vežu Méá až po Ovčiu bránu a zastal pri bráne väznice. 40 Obe skupiny vďakuvzdávajúcich sa postavili v dome Božom aj so mnou i s polovicou šľachty, 41 i kňazi Eljákím, Maaséja, Minjámín, Michája, Eljóénaj, Zecharja, Chananja s trúbami, 42 i Maaseja, Šemaja, Eleázár, Uzzí, Jóchánán, Malkijja, Élám a Ezer. Speváci sa dali do spevu pod vedením Jizrachju. 43 V ten deň obetovali veľké zábitné obete a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti sa radovali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko.



Sväté múry. Znie to akosi zvláštne pre moderné uši kresťanov 21. storočia, keď tu čítame, že posväcovali hradby – múry okolo mesta Jeruzalema. Na mnohých miestach na Slovensku sa nám zachovali stredoveké hradby alebo aspoň ich zvyšky. Ak ich máš vo svojom meste, choď sa k nim niekedy postaviť a zamysli sa nad týmto textom Biblie! Čo to pre nich znamenalo, keď tie múry posväcovali? Sväté kamene a malta? Ako môžu byť múry sväté? Čo robí akýkoľvek predmet svätým? Ktorý múr je svätý a ktorý nie je? A čo robí človeka svätým? Si ty svätý/á? Ako rozoznať človeka, ktorý je svätý, od toho, ktorý nie je svätý? Rozdiel je v tom, čomu je človek, predmet, či múr, určený, čomu je odovzdaný, aký má účel a zmysel. Človek oddelený pre službu Bohu je zasvätený Bohu, slúži Božím účelom a svojím životom plní Božie úmysly. Budova oddelená na službu Bohu sa stáva chrámom Božím. Múr, hradba, ktorá slúži, aby ochránila deti Božie, je svätá hradba. „Hrad prepevný je Pán Boh náš!“ Oni si iste veľmi dobre uvedomovali, že „ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik“ (Ž 127,1). To ich však neviedlo k ľahostajnosti a urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby sa obránili. Ako je to s tvojimi duchovnými hradbami?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás voláš ku svätosti, že si nás chceš oddeliť pre Seba. Odpusť, že sa často nedáme oddeliť od vecí, ktoré pre Teba nemajú hodnotu. Oživuj v nás svedomie a veď Kristovým Duchom, aby sme boli len Tvojimi. Amen.

Pieseň: ES 263

Autor: Milo Velebír



Blahoslavený, kto myslí na bedára. Hospodin ho zachráni v deň nešťastia. Žalm 41,2

Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Matúš 5,7



1.Timoteovi 6,(

Nehemiáš 10,1.29-40

1 Pre to všetko uzavrieme pevnú dohodu a na spečatenej listine sú podpísaní naši hodnostári, naši levíti a naši kňazi

29 Ostatný ľud, kňazi, levíti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci a všetci, ktorí sa oddelili od národov pohanských krajín a pridali sa k Božiemu zákonu, ich ženy, synovia, dcéry, všetci, ktorí boli schopní chápať, 30 pripojili sa k svojim bratom a svojim šľachticom, zaviazali sa kliatbou a prísahou, že budú chodiť v Božom zákone, vydanom prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša, a zachovávať i plniť všetky príkazy Hospodina, nášho Pána, Jeho nariadenia i ustanovenia, 31 že nevydáme svoje dcéry za pohanov v krajine a ich dcéry nebudeme brať pre svojich synov; 32 ak pohania prinesú na predaj svoj tovar alebo akékoľvek obilie v deň sviatočného odpočinku, neprevezmeme to od nich v deň sviatočného odpočinku ani v iný posvätný deň; na siedmy rok sa zriekneme úrod i akéhokoľvek vymáhania dlhov. 33 Ďalej berieme na seba povinnosť dávať za seba ročne tretinu šekela na službu v dome nášho Boha: 34 na predkladané chleby a na ustavičnú pokrmovú obeť, na ustavičnú spaľovanú obeť, na obete v dni sviatočného odpočinku, v novmesiace a vo výročité slávnosti, na posvätné dary, na obete za hriech určené na získanie zmierenia pre Izrael a na všetku prácu v dome nášho Boha. 35 Ďalej my, kňazi, levíti aj ľud určujeme lósom spôsob darovania dreva, ktoré prinesieme každoročne podľa rodín v určený čas do domu nášho Boha, aby horelo na oltári nášho Boha Hospodina, ako je napísané v zákone. 36 Zaväzujeme sa prinášať každoročne prvotiny zo svojho poľa, prvotiny z každého ovocia všetkých stromov do domu Hospodinovho; 37 podobne budeme prinášať do domu nášho Boha, kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha, prvorodené zo svojich synov a zvierat, ako je napísané v zákone, prvorodené zo svojho hovädzieho statku i z oviec; 38 prvotiny zo svojho zamieseného cesta a svoje pozdvihované dávky, prvotiny zo všetkých ovocných stromov, muštu i oleja budeme prinášať kňazom do komôr domu nášho Boha, desiatky zo svojho poľa zase levítom. Levíti vyberú totiž desiatky po všetkých našich vidieckych mestách. 39 Keď levíti vyberajú desiatky, nech je s levítmi aj kňaz, áronovský potomok. Potom levíti zanesú desiatok z desiatkov do domu nášho Boha do skladištných komôr. 40 Do komôr mali totiž Izraelci i levíti prinášať dávky obilia, muštu i oleja. Tam sú nádoby svätyne, službukonajúci kňazi, vrátnici a speváci. Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha.



„Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha“ – aké úžasné predsavzatie! Alebo je to sľub, či prísaha alebo záväzok? Alebo len akási zbožná myšlienka? Nehemiáš, ktorý žil za čias perzského kráľa Artaxerxa, mal tri možnosti: 1. Naďalej slúžiť vo svojej privilegovanej pozícii ako pohárnik mocného kráľa a užívať si všetky privilégiá svojho postavenia a o nič sa nestarať. 2. Mohol ísť do Jeruzalema, žiť tam a denne sa umárať pocitmi viny a neprestajne myslieť na zborený chrám a Jeruzalem. Žiť v ruinách. 3. Alebo sa mohol pokúsiť s tým niečo urobiť a začať budovať. Vybral si tú najmenej pohodlnú cestu. Nezanedbal dom svojho Boha. – – A čo ty? Máš sa dobre? Vidíš ruiny a myslíš a rozprávaš o tom, ako to kedysi bolo v cirkvi lepšie a ako je to dnes zle? Alebo si niečo ochotný aj vykonať – i keby ťa to stálo určité obete a námahu? Apoštol Pavel nám v 1. Liste Korintským 3,16 pripomína, že my všetci (ako zhromaždenie veriacich) sme tým pravým chrámom Božím. My, ako cirkev, zbor, spoločenstvo svätých, sme chrámom, ktorý nemáme zanedbávať. Boh neprebýva v ch

15. nedeľa po Svätej Trojici

Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 1.Petrov 5,7



1.Petrov 5,5b-11

… A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. 7 Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. 8 Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; 9 vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! 11 Jemu moc naveky vekov. Amen.



Byť pokorný. Slová, ktoré narušujú rutinu. Kto by už len chcel byť pokorný? Naopak! Veď drzým ľuďom patrí svet. Vyhráva ten, kto má široké lakte. „Musíš byť asertívny!“ – zaznieva z každého rohu. Za asertivitu mylne skrývame aroganciu, drzosť. Najmladšia generácia o sebe hovorí, že je asertívna. Berie si len to, čo jej patrí. Chýba nám pokora! Veci denného použitia berieme ako samozrejmosť. Drzo pozeráme jeden na druhého, alebo do nebies. Hovoríme: Však to je moje právo… ! Boh mi stanovil nárok… Skutočne? Mnohí z Božích mužov a žien na začiatku svojej duchovnej púte mali podobné postoje. Kým ich Boh nezastavil! Kým ich nevyliečil z arogancie a pýchy. Pyšný človek nič nepotrebuje. Myslí si, že všetko má. Je pre Božie kráľovstvo nepotrebný. Arogantný, pyšný človek túži len po sebe. Nie po spoločenstve, nie po Bohu, nie po zmene. Túži len po svojom prospechu. Byť pokorný je cieľ cesty aj nový začiatok. Pokoru predchádza veľká kríza. Je to koniec jednej cesty a začiatok novej. Boh sa pyšným protiví, pokorných vyvyšuje. Pokorný človek je aj krotký. V gréčtine sú to synonymá. Sám Ježiš hovorí: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Božie zásady sú iné, ako tie zo sveta. Opustime aroganciu, objavme pokorné srdce! Vystúpme na cestu s Bohom!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že krotkosť dávaš na prvé miesto. Ďakujeme, že to je cesta od boja ku vzťahom. Odpusť, že často skôr útočíme. Veď nás Kristovým Duchom pokory. Amen.

Pieseň: ES 244

Autor: Daniel Duraj



Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Žalm 10,14

Otec chorého dieťaťa povedal Ježišovi: „Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Marek 9,22



Matúš 6,25-34 :: 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) :: Lukáš 17,5-6 :: Žalm 119,145-152 :: Modlíme sa za: Turčiansky seniorát