Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý de‪ň‬ Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

3. nedeľa pôstna. Okuli (Stále upieram oči na Hospodina. Žalm 25,15)

Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. Lukáš 9,62



Efezanom 5,1-2(3-7)8-9

1 Napodobňujte teda Boha ako milované deti 2 a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.

(3 Smilstvo však a akúkoľvek nečistou alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých; 4 ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie – čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie. 5 Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom. 6 Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. 7 Nebuďte teda ich spoluúčastníci.)

8 Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. 9 Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde;



Napodobňuj Otca. Pri rozhovoroch rodičov malých detí upozorňujem na riziko, že deti napodobňujú svojich rodičov. Deti si všímajú naše postoje, reakcie, preberajú naše hodnoty. Prečo? Lebo sme pre nich tí najbližší, tí, ktorých poznajú najlepšie. V rannom veku nemajú veľa vzorov. Je preto dôležité byť pre nich dobrým vzorom. – – Podobný princíp platí aj v našom vzťahu k nebeskému Otcovi. Ako kresťania sme nazývaní Božími deťmi. Kto je teda naším vzorom? Od koho si berieme príklad? Ako naše hodnoty korešpondujú s tým, čo nám Otec vyjavil vo Svojom Slove? A sme vôbec Jeho deťmi – nie iba na formálnej úrovni, ale aj v skutočnosti? Zažívame Božiu prítomnosť a blízkosť? Máme túžbu spoznávať Ho viac a viac? – – Dieťa, ktoré je vychovávané v prostredí nelásky, tvrdých trestov (alebo keď má rodičov alkoholikov), si niekedy povie: „Ja nebudem ako otec alebo matka“. Aj keď to nie je vôbec jednoduché, snaží sa potom v živote nespadnúť do vyšliapaných koľají. – – „Boh je láska“ a my máme právo byť deťmi tejto Lásky. Pavol hovorí, že sme „milovanými deťmi“. Vôbec preto nemáme dôvod povedať si: „Nechcem byť ako Otec!“ Práve naopak! On je pre nás dokonalým príkladom lásky zjavenej vo Svojom Synovi. Napodobňujme, teda, Otca v láske a nech je takto prítomný aj v našich vzťahoch!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si láska. Ďakujeme, že si to najlepšie. Odpusť, že Ťa málo napodobujeme, lebo si myslíme, že život je o inom. Veď nás Duchom lásky. Amen.

Pieseň: ES 537

Autor: Miroslav Eštok



Vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Jeremiáš 1,17

Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána. 2.Korintským 4,5



Lukáš 9,57-62 :: 1.Kráľov 19,1-8(9-13a) :: Žalm 34 :: Modlíme sa za: Ekumenickú pastoračnú službu v OS a OZ SR

Lukáš 19,11-27

11 Keď to počúvali, povedal ešte jedno podobenstvo, pretože bol blízko Jeruzalema, a mysleli si, že sa zakrátko zjaví kráľovstvo Božie. 12 Hovoril teda: Jeden šľachtic odišiel do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo, a potom sa vrátil. 13 Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte (s nimi), kým neprídem. 14 Ale občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. 15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal zavolať sluhov, ktorým rozdal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vykupčil. 16 Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. 17 Riekol mu: Správne, dobrý sluha; keď si nad málom bol verný, vládni nad desiatimi mestami. 18 Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. 19 I tomu riekol: Aj ty vládni nad piatimi mestami. 20 Prišiel iný a povedal: Ajhľa, pane, tu tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke; 21 lebo som sa ťa bál, pretože si prísny; berieš, čo si si neodložil, a žneš, čo si nerozsieval. 22 I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa svojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prísny; že beriem, čo som si neodložil, a žnem, čo som nerozsieval; 23 prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze, a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrokmi? 24 A povedal tým, čo tam stáli: Vezmite mu hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. 25 Povedali mu: Pane, má desať hrivien. 26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. 27 Ale tých mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som kraľoval nad nimi, priveďte sem a pobite ich predo mnou.



Myslime na poverenie, nie na strach. Služobníkov budúceho kráľa bolo len niekoľko, no dostali konkrétne poverenie (v.13): Majú pracovať pre pána, hoc‘ i v neprajnom, nepriateľskom prostredí (v.14). Úlohy si plnilo iba 20% služobníctva. Z 10 sluhov sú dvaja pochválení, ďalší je označený za zlého a o ostatných niet ani chýru ani slychu. Zdá sa, že cirkev fungujúca na 20% nie je ničím novým. Každý z usilovných sluhov vedel: „Pane, nie ja, ale Tvoja hrivna priniesla zisk. My sme pracovali len s tým, čo si nám dal.“ Práve o to ide. Desať sluhov dostalo 10 hrivien: prostriedky na budovanie kráľovstva. I my sme ich dostali: evanjelium, dary Božej milosti. Pán očakáva, že s tým, čo nám zveril, naložíme verne, správne a produktívne. Kto sa nazdáva, že v cirkvi ide len o uchovanie toho, čo bolo kedysi, s cieľom, aby všetko zostalo pri starom – toho Pán nechváli. Naopak, kto nepracuje na zveľaďovaní toho, čo dostal, príde aj o to, čo mal. Čo nerastie, devalvuje. Ani so zvesťou o spáse v Ježišovi, s vierou v Krista, sa nemáme uzavrieť, ale nebáť sa žiť ju pred inými a šíriť ju, čo aj s rizikom odmietnutia. Človek žijúci podľa evanjelia nie je duchovným sebcom, ktorému ide iba o spásu svojej duše. Viera nemôže zostať živou, keď ju máme tak „hlboko v srdci“, že z nej nemajú nič ľudia, s ktorými sa stretávame.

Modlitba: Odpusť, Bože, že Tvoje hrivny nezveľaďujeme, ako treba! Premeň naše zmýšľanie, oživ naše srdcia, aby sme Ti boli dobrými služobníkmi, ktorých budeš môcť pochváliť! Daj nám vieru, že si dobrý Pán, ktorý nezabúda na našu lásku a prácu (Židom 6,10)! Amen.

Pieseň: ES 575

Autor: Martin Šefranko



Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k tvojej vychádzajúcej žiare. Izaiáš 60,3

Príď tvoje kráľovstvo. Lukáš 11,2



Galaťanom 2,16-21 :: Modlíme sa za: Dunajská Lužná (Ba)

Lukáš 19,1-10

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, 3 žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. 6 A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. 7 Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! 8 Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. 9 I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.



Stratený prípad? Zacheus (od Zachariáš – „Hospodin pamätá“) na Boha nepamätal. Na to, aby ľudia mohli predávať na trhu a používať cesty, od nich vyberal mýto pre „okupantov“. Poplatky zvyšoval, čím okrádal svojich. Židia v Zacheovi videli zradcu, ktorý sa vylúčil z vlastného národa aj cirkvi (slúžil nábožensky nečistým Rimanom). Zo ziskuchtivosti obetoval dobré meno i vieru. Stratený prípad. Stratený v očiach „slušných ľudí“ a podľa nich stratený aj v Božích očiach. Hoci Zacheus na Hospodina nepamätal, pre Pána ani tento stratený prípad nebol odpísaný (v.10). Ježiš vidí nádej i tam, kde my vidíme len stratený prípad. Kus Zachea je v každom z nás; ako on, ani my neraz nekonáme, čo od nás Pán čaká. Ježiš Zachea vyníma z jeho vyvýšenej osamelosti. Volá ho, aby zostúpil na pôdu skutočnosti, kde sa už nemusí tváriť, že Boha ani ľudí nepotrebuje. – – Pán Ježiš chce mať miesto i v našom príbytku a urobiť z nás ľudí nového života a nádeje. „Nikto nie je kresťanom raz a navždy. Znova a znova podliehame (hriechu), znova a znova potrebujeme vyslobodenie – Mesiáša, ktorý prišiel, prichádza a príde. To dúfam, tomu verím, to potrebujem“ (E. Kohák). – – Pane Ježišu, ďakujeme, že nik pre Teba nie je strateným prípadom! Daruj nám zacheovskú ochotu nezostať v Tvojej blízkosti takými, akí sme dosiaľ boli!

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že si všímaš tých, čo kvôli svojmu hriechu a Tvojmu odpusteniu neváhajú vzdať sa svojho imidžu, ako to urobil Zacheus. Prosíme, veď nás Tvojím Duchom, aby sa naša viera neobracala na svet a jeho ponímanie dôstojnosti, ale na Teba! Amen.

Pieseň: ES 482

Autor: Martin Šefranko



Hospodinovo meno je pevná veža, spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí. Príslovia 18,10

Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. Filipanom 4,6



2.Korintským 13,3-9 :: Modlíme sa za: Dudince (Ho)

Lukáš 18,31-43

31 Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. 32 Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho 33 a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. 34 Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril. 35 Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. 36 Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. 37 Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. 38 Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. 42 Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43 A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.



Vyjsť zo zajatia zaužívaných predstáv. Ježiš už tretí raz hovorí, že sa blíži čas Jeho utrpenia. Nevraví novoty, „len“ pripomína, čo už kedysi napísali proroci. Učeníci, ktorí na vlastné oči videli Pána i zázraky, ktoré konal, však v tejto veci zaostávajú (v.34). Mesiáša si dokážu predstaviť len ako politického osloboditeľa. Telesne síce vidia, no iba svoje predstavy o Mesiášovi (hoci vtedy zaužívané), nie však Boží plán. Slepec, paradoxne, „vidí“ to, čo telesne vidomí nie. Slepotu považovali v Izraeli za dôsledok hriechu, slepca za človeka Bohom zatrateného. No slepec nezostane v zajatí tejto obvyklej mienky. Všetkými silami sa pohotovo chopí jedinečnej príležitosti. Nedá sa odradiť okolím, ktoré mu dohovára. Jeho volanie – prosba, aby sa Syn Dávidov nad ním zmiloval – je ako šíp priamočiaro vystrelený k Pánovi, či sťa povraz, ktorým sa pripútava k nebu. Ježiš nepremárnil šancu preukázať cestou na Golgotu osobný záujem a lásku žobrákovi. Slepec nepremárnil jedinečnú príležitosť, aby mu Ježiš pomohol. Viera v Krista ho zachránila. Zrak (čo ako vzácny) nebol pre neho najvyššou hodnotou. Nezabúda totiž na Ježiša. Nasleduje Ho, chváli Boha, čo k oslave Boha podnecuje aj ďalších. Viera jedného outsidera – že Ježiš je Záchrancom – je viac, ako sympatie mnohých nasledovníkov.

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že uzdravuješ tam, kde je viera silnejšia, ako predsudky a názory sveta. Dnešný svet sa smeje z Tvojich uzdravení a odrádza nás, aby sme Ťa volali. Daj nám vieru, ktorá sa nedá odradiť! Amen.

Pieseň: ES 317

Autor: Martin Šefranko



„Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,“ znie výrok Hospodina, „sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ Jeremiáš 29,11

Veď Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho a v ňom zmieril všetko, čo je na zemi i v nebesiach, keď nastolil pokoj preliatím jeho krvi na kríži. Kolosanom 1,19-20



1.Jánov 1,8 – 2,2(3-6) :: Modlíme sa za: Drienovo – Čabradský Vrbovok (Ho)

Lukáš 11,37-54

37 Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a posadil sa za stôl. 38 Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39 Pán mu však povedal: Nuž, vy farizeji čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby. 40 Blázni, či Ten, kto učinil zovňajšok, neučinil aj vnútro? 41 Ale dajte ako almužnu, čo je vo vnútri, a máte všetko čisté. 42 Beda vám však, farizeji, že dávate desiatky z mäty a z ruty a z každej byliny, a obchádzate spravodlivosť a lásku Božiu. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. 43 Beda vám, farizeji, že máte radi predné miesta v synagógach a pozdravovania na námestiach. 44 Beda vám zákonníci a farizeji, pokrytci, že ste ako neoznačené hroby, a ľudia nevedia, že chodia po nich. 45 Tu Mu odpovedal jeden zo zákonníkov: Majstre, keď takto hovoríš, znevažuješ aj nás. 46 On však riekol: Aj vám zákonníkom beda, že neznesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prstom. 47 Beda vám, že prorokom staviate náhrobky, a vaši otcovia ich pomordovali. 48 Ste teda svedkami (proti otcom), ale súhlasíte so skutkami svojich otcov, že oni ich totiž pomordovali, a vy staviate im náhrobky. 49 Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia a (niektorých) budú prenasledovať, 50 aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta, 51 od krvi Ábelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, pohľadávaná bude na tomto pokolení! 52 Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali. 53 Keď vyšiel odtiaľ, začali sa farizeji a zákonníci hnevať na Neho a dorážať rozličnými otázkami, 54 strojac Mu úklady, aby Ho polapili v reči.



Prevrátené poradie. Farizeji („oddelení“), vyhýbajúci sa všetkému, čo nábožensky znečisťuje, sa hlboko zaujímali o duchovné veci (J 3). Patrili k nim remeselníci, obchodníci, roľníci i niektorí kňazi. Ľudia v celej krajine si farizejov vážili. Veď čo všetko si farizeji pamätali! Nielen ustanovenia Zákona, ale aj mnohé ich upresňujúce dodatky; ich zachovávaniu venovali veľa času i hmotných obetí. Vzorní veriaci! Boli natoľko zaujatí náboženskými predpismi, až prevrátili poradie hodnôt: dbali o kultickú čistotu, no zanedbávali čistotu srdca. Aby Bohu neostali nič dlžní, dávali desiatky ešte aj z korenín, no unikalo im, že Boha si nemožno uctiť, keď k ľuďom nie sú láskaví a féroví. „Zbierali like na FB“, no nehľadali slávu od Boha (J 5,44). Ježiš im preto privoláva: „Beda!“ Podobne i zákonníkom, úradným vykladačom a obrancom Zákona. Tí detailnými predpismi, ako zachovávať Zákon, urobili pre ľudí neznesiteľné bremeno z dobrých Božích pravidiel pre život. Nepostrehli, že pocta zabitým prorokom sa preukazuje konaním toho, čo Boží muži zvestovali, nie budovaním nákladných náhrobkov. S pocitom výnimočnosti svojho poznania a s odporom voči Ježišovi sa stali prekážkou toho, aby i ďalší uverili. – – Premýšľajme: Čo je pri nás osobne i v cirkvi bariérou, aby druhí prijali Krista? – – Pane, zmiluj sa!

Modlitba: Odpusť, Bože, že budujeme náhrobky a stavby, hoci Ty chceš, aby sme obetovali peniaze ľuďom, ktorí sú v núdzi vo svete! Oživuj nás Svojím Duchom, ktorý rozlieva lásku v srdci, aby sme neupadli do uctievania predpisov, ale účinne milovali svojho blížneho! Amen.

Pieseň: ES 332

Autor: Martin Šefranko



Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému.“ 1.Mojžišova 2,1

Lukáš 11,33-36

33 Nikto nezažne sviecu a nepoloží ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú. 34 Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy. 35 Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; 36 ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom.



Čo do nás vstupuje cez bránu očí? Koľko svetla prijme oko, toľko ho má naše telo. Od schopnosti vidieť závisí veľa z toho, čo robíme. Porucha zraku znevýhodňuje. No i keď je náš telesný zrak v poriadku, záleží na tom, ako sa vieme dívať. Biblia spomína „čisté oko“. Mieni tým pohľad bez falošnosti, pýchy a sebectva. Pri pohľade na laň vidí čisté oko nádheru Božieho stvorenia, oko zakalené sebectvom vidí surovinu na guláš. Ak je náš pohľad bez ľsti, mnohé v našom žití sa osvetlí a pochopíme, čo od nás Boh čaká. Duchovné videnie však ľahko zatienia naše pyšné myšlienky a egocentrické túžby. Ak je naše oko skazené – neprajné, závistlivé, túžiace po zviditeľnení seba – nepochopíme nič. Náš život ovplyvňuje to, kam upierame svoj zrak, k čomu upíname svoje srdce, ako sa vieme dívať. Keď je naša duchovná perspektíva nastavená správne, aj náš život je naplnený a stane sa svetlom aj pre iných, má dobrý cieľ. Keď naše videnie zatemní, či zaslepí lesk slávy, moci a pôžitkárstva, tieto veci nám zastrú pohľad na núdzu blížnych a znemožnia prijať svetlo Kristovej prítomnosti. Ako sa pozeráme? Čím sa nechávame ovplyvňovať? Pre spoločenstvo s Pánom urobme všetko, čo je v našich silách!

Modlitba: Pane, otvor nám oči, aby sme videli zázraky Tvojho zákona! Odvráť naše oči od pohľadu na márnosť! Daj, nech naše oči prahnú po Tvojej spáse (por. Ž 119,18.37.123)!

Pieseň: ES 313

Autor: Martin Šefranko



Uč ma dobrote, múdrosti a poznaniu, lebo dôverujem tvojim príkazom. Žalm 119,66

Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej tichosti. Jakub 3,13



Jób 2,1-10 :: Modlíme sa za: Drážovce (Ho)