Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„… aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia.“ (Ef 6:19)

Slovo „tajomstvo“ znamená nadľudské poznanie alebo pochopenie. Božie tajomstvá sú záhadou pre neveriacich, ale požehnaním pre veriacich. Tajomstvo Božej spravodlivosti, podobne ako ďalšie veľké Božie tajomstvá, nevieme pochopiť, avšak vieme, že funguje. Stojíme v údive pred jeho ohromným tajomstvom, ktoré umožňuje Bohu meniť ľudské srdce, jeho postoje, túžby a povahu.

Boh, svätý Boh, ktorý miluje spravodlivosť a nenávidí zlo, nás cez vykúpenie pretvoril na Svoj obraz. Aké úžasné! Z generácie na generáciu uplatňoval Svoju spravodlivosť v srdciach ľudí. Dokonca aj v našej dobe, so všetkými jej spletitosťami žitia, sa Boh stará o to, aby tajomstvom svojej spravodlivosti zmenil srdcia mužov a žien.

Modlitba dňa

Daj mi Svoju odvahu hovoriť iným o tajomstve večnej radosti v Ježišovi Kristovi.

„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Evanjelium podľa Matúša 5:6

Hlad a smäd vyjadrujú základné životné potreby. V tejto súvislosti vyjadruje hlad a smäd potreby kresťana, aby mohol ako kresťan žiť.

To, čo sme dostali od Boha, musíme odovzdávať ďalším ľuďom, inak náš duchovný život stagnuje.

Z pôvodného textu je jasne vidno, že v týchto slovách sa hovorí o konkrétnej spravodlivosti. Kresťan lačnie a žízni po spravodlivosti v celej jej plnosti. Túži po bezhriešnosti a dokonalosti. Nebude spokojný, kým nebude ako Pán Ježiš.

A to nebude nikdy, kým je tu na tomto svete. Ale spravodlivosť, ktorú kresťan rozvíja, je výhradnou spravodlivosťou Pána Ježiša, ktorý sám žije a pôsobí v ňom. Nejde o žiadne vylepšenie našej hriešnej prirodzenosti. Ide o to, že odstupujeme od toho, kým sme sami osebe, považujeme sa za mŕtvych pre hriech a živých pre Boha v Ježišovi Kristovi.

Vtedy sme pripravení pre Ježiša a sme Mu k dispozícii. Používa nás a zjavuje sa skrze nás iným ľuďom.

Sám kresťan má stále pocit, že to nie je dokonalé. Nikdy nemôže byť spokojný so svojím kresťanským životom, alebo s tým, ako Bohu slúži vo svete. Preto je v ňom vždy hlad a smäd po tejto spravodlivosti. Keby bol spokojný, dialo by sa niečo zlé. Hlad a smäd sú znakmi života.

Jedného dňa bude nasýtený. V deň, keď príde opäť Pán Ježiš a bude s Ním stáť v dokonalom Božom kráľovstve a bude Mu podobný. V ten deň bude uspokojený!

„Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovat) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ List Galatským 5:13

Máš podiel na celom Kristovom bohatstve. Neexistuje nič z toho, čo Kristus skrze svoje dielo získal na Golgote, čo by ti okamžite nedaroval. Platí to aj o nádhernej slobode, ktorú máš od zákona. Žiadny zákon ťa nemôže odsúdiť, pretože na tvojom mieste už odsúdil Ježiša. Ježiš je koniec zákona, a tak každý, kto v Neho verí, môže získať spravodlivosť.

Satan sa ťa všetkými možnými prostriedkami snaží odviesť od tohto slávneho evanjelia. Jedným zo spôsobov je pokúšanie, že hrešiť nie je až také závažné, pretože Ježiš za všetky tvoje hriechy zaplatil.

Satan ti to nehovorí priamo. Keby to urobil, prehliadol by si ho. Tvoj najhorší nepriateľ sa teší, ak k hriechu pristupuješ ľahkovážne. Vtedy vie, že z dlhodobého hľadiska ťa už porazil.

Skutočný, živý kresťan môže upadnúť do hriechu, ale nemôže v ňom zostať. Nemôžeš mať v jednej ruke hriech a v druhej Ježiša. Ak sa o to pokúsiš, vlastne sa snažíš vybudovať most medzi Ježišom a hriechom. On však nechce byť znovu zviazaný s hriechom, ktorý už raz niesol. Preto ťa opúšťa, ak Ho chceš vtiahnuť do života hriechu.

Kresťan nemôže mať súčasne pokoj s Ježišom aj pokoj s hriechom. Kresťan nemôže žiť v hriechu. Môže do neho upadnúť, ale to je niečo iné. Je to ako spadnúť do vody alebo do ohňa. Musíš sa rýchlo zachrániť, aby si sa neutopil alebo nezhorel.

Nech sa ohnivým písmom vypáli do tvojej duše, že hrešiť proti Bohu môže byť fatálne! Zo skúsenosti vieš, ako ťa hriech dokáže očariť. Ale žiadosť tela by v tvojom živote nemala vládnuť. Ježiš je ten, ktorý ťa vykúpil a zaplatil vlastnou krvou.

Ak hriech vstúpi do tvojho srdca a ty ho začneš milovať, opustí ťa bázeň pred Bohom a ty sa poddáš hriechu. Tvoja sloboda v Ježišovi je slobodou k životu, ktorý tráviš službou Jemu, ale nie je slobodou k životu v hriešnej vzbure proti Božiemu Baránkovi, ktorý sňal hriech sveta.

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ 2. Korintským 7:10

Ak by som si sadol do auta a šiel po diaľnici 225 kilometrov za hodinu, ľutoval by som, že ma diaľničná patrola chytila. Prečo? Pretože by som dostal trest za svoje rozhodnutia, dostal by som pokutu a možno aj strávil noc za mrežami. A poistka by mi výrazne zdražela.

Ale ak by som nasledujúci deň nasadol do auta a urobil to isté, ukázalo by sa, že som sa nekajal.

Je rozdiel medzi ľútosťou a pokáním. Niekedy si ich mýlime. Máme výčitky svedomia, keď ľutujeme, že nás prichytili. Ale pokánie robíme, keď niečo ľutujeme až tak, že to prestaneme robiť.

Mnoho ľudí cíti ľútosť. Možno ich niekto pristihol pri klamstve či krádeži. Možno zhrešili iným spôsobom a nakoniec ich niekto prichytil. Preto to ľutujú. Ale zmenia svoje správanie?

Ak si to nabudúce musia len lepšie naplánovať a dúfať, že ich nikto neprichytí, to nie je pokánie – to je len ľútosť.

Biblia hovorí: „Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)

Ak dokážeš pokračovať po ceste hriechu napriek tomu, že sa za to cítiš vinný, znamená to, že nepoznáš Boha.

Možno si nikdy neodovzdal svoj život Ježišovi. Možno v tvojom živote nikdy nebol moment, keď si povedal: „Pane, ľutujem svoj hriech až natoľko, aby som sa od neho odvrátil.“ Pravdepodobne si už ľutoval, že ťa odhalili, ale chceš sa odvrátiť od hriechu a veriť Ježišovi?

Ježiš nám hovorí: „Priateľu, Ja ťa milujem a naťahujem k tebe ruku.“ Ale aj ty sa musíš natiahnuť a chytiť sa Jeho ruky. Už si to urobil?

„… s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie…“ (F 2:12)

Tí, ktorí komunikovali s mladými ľuďmi, nepotrebujú robiť prieskum verejnej mienky na to, aby vedeli, že vo všeobecnosti pôsobí liberálna sexuálna aktivita skazu. Stáva sa rakovinou v telách, mysliach a charakteroch tých, ktorí sa jej oddávajú, takmer bez výnimky. A sú tu ďalšie obete – nevinne sa prizerajúci rodičia, starí rodičia, starí rodinní známi, učitelia a poradcovia, ktorí sú oveľa viac zainteresovaní, než by si dokázal pochopiť. Chcú pre teba len to najlepšie. Čokoľvek menej ako šťastná manželská plavba im spôsobuje bolesť. Múdrosť nadobudnutá rokmi vraví, že predmanželské vzťahy sú vždy chybou.

Biblia učí, že sex stvoril Boh. Stvoril „muža a ženu“. Potom sa píše: „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ To zahŕňalo aj sexuálnu príťažlivosť medzi mužom a ženou, ktorých stvoril. Preto sex nie je hriech! Je to Boží dar ľudskej rase. Slúži na rozmnožovanie; ako pôžitok manželského zväzku a naplnenie manželskej lásky.

Modlitba dňa

Všetky dary, ktoré si nám dal, sú na to, aby sme z nich mali potešenie, poslúchajúc Tvoje prikázania, nebeský Otče. Udržuj ma v stálom vedomí Tvojho učenia.

„Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Evanjelium podľa Matúša 5:5

Krotký, to je slovo, ktoré býva často zle pochopené. Človeku sa zdá, že jeho význam je byť zvlášť utiahnutý, báť sa povedať svoj názor, alebo byť príliš opatrný. Ale to je nedorozumenie. Pán Ježiš hovorí sám o sebe: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ (Mt 11:29) Pán Ježiš sa nebál povedať svoj názor. On nebol slabou osobnosťou.

Krotký, to znamená vložiť svoju vec do Pánovej ruky.

V tridsiatom siedmom žalme máme verš, ktorý môžeme použiť ako definíciu pre slovo krotký. „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a on vykoná.“

Sme vyzvaní k tomu, aby sme v našej krotkosti boli vzorom pre ostatných ľudí.

Máme dať vedieť ostatným, že sa spoliehame na Pána Ježiša. Ostatní ľudia majú vedieť, že Pán Ježiš sa stará o našu vec.

Dôvera v Pána produkuje myseľ, ktorá nedôveruje sebe. Nemôžeme ďalej kráčať, kým nemáme vieru, čo Pán chce, aby sme uskutočnili. Často musíme čakať na Pánov čas a držať sa v úzadí, aj keď si ostatní ľudia myslia, že by sme mali ísť vpred.

Niekedy sa deje opak. Musíme kráčať tam, kde si ostatní myslia, že by sme sa radšej mali držať v úzadí. Niekedy sme jednoducho nútení povedať svoj názor tam, kde sa nás naň nikto nepýta.

Či kráčame, alebo či sme v úzadí, stále to má tú istú príčinu. Máme svoju vec uloženú v Pánovi a sme od Neho závislí.

Z ľudského hľadiska sa zdá často nepraktické dôverovať Pánovi. Ale jedného dňa sa ukáže, že tí, ktorí takto konajú – a len tí, budú dedičmi zeme.