Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

  1. 6 HR AGO

    Božie zasľúbenia u mňa nefungujú… – 26. apríl

    Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4) Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal… Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť! Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom… Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam: zviesť, zvábiť, dráždiť skúšať Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho. Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní. Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel. Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia. Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily. Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní. Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť. Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3) Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto.Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?“ „Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10) Curt Westman

    8 min
  2. 2 DAYS AGO

    Odíď? – 24. apríl

    „A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

    4 min
  3. 19 APR

    Môže byť púšť Božím dielom? – 19. apríl

    Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,2) Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1) Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou. Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou… Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou. Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval. Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral… (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra. Vonkajší útok: Nevieš si usporiadať myšlienky… Viera nie je pre teba… nepodarí sa ti to… opäť zlyháš… Vzdaj to, jednoducho si taký… Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania… Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore… Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5) Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám. Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24) Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde. Curt Westman

    8 min
  4. 17 APR

    Môžeme urobiť len toľko – 17. apríl

    „býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4) Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť. Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti. Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti. Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže. Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej. To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej. Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom. Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený? Greg Laurie

    5 min

Ratings & Reviews

5
out of 5
4 Ratings

About

biblické zamyslenia na každý deň

You Might Also Like