Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni priniesli Mu denár. Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. Keď to počuli, zadivili sa, opustili Ho a odišli.“ Evanjelium podľa Matúša 22:18-22

Keď chceli Pána Ježiša chytiť v Jeho slovách, začali tým, že o Ňom vyslovili uznanlivé slová. Vydávali sa za takých, ktorí chcú počuť Jeho názor, pretože vždy bol pravdivý a nebral ohľad na človeka.

Ale to, čo ich zaujímalo, to vôbec nebol Ježišov názor. Išlo im o to, aby z Neho dostali vyjadrenie, ktoré by mohli proti Nemu použiť.

Na to musíme byť pripravení aj my. Odporcovia Božieho kráľovstva, ktorí nás chcú zničiť, sa môžu k našej práci na Božom kráľovstve stavať veľmi pozitívne. Ale nie je to preto, aby nás uznali, ale preto, aby nás dostali.

Podobne ako nastavili pascu Pánovi Ježišovi vo vzťahu k cisárovi, môžu nastaviť pasce nám vo vzťahu k politike.

Ale Ježišova odpoveď odhaľuje falošnosť a pokrytectvo, s ktorým prichádzajú. Zároveň nám to ukazuje, ako sa my kresťania máme zachovávať k vrchnostiam a spoločnosti, v ktorej žijeme.

Daj cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie.

Len ten, kto dáva Bohu to, čo Mu patrí, dáva cisárovi to, čo je cisárovo! Kto nedáva Bohu to, čo je Jeho, dáva cisárovi príliš veľa, alebo príliš málo.

„Cisár“ k nám prichádza v mnohých podobách. Súhrnne to môžeme nazvať tak, že tu ide o vzťah kresťana k politike a k spoločnosti, v ktorej žije.

Aby sme správne obstáli v politike a v spoločnosti, je potrebné dávať Bohu to, čo je Božie!

Všetci, ktorí tak nerobia, z pohľadu Božieho svetla končia zle!

„A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ List Rímskym 8:28

Niektorí ľudia majú zvláštne výsady. Sú to tí, ktorí milujú Boha a ktorí boli povolaní podľa Jeho rady. Nie všetci, ktorí boli povolaní, milujú Boha. Ježiš hovorí, že mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Medzi povolanými sú ľudia, ktorí toto povolanie prijali a milujú Boha. Všetky veci im spoločne slúžia na dobro.

Slúžiť spolu na dobro znamená, že spolupracujú pre najlepšiu zo všetkých dobrých vecí — pre večnú záchranu duše. Samozrejme, že môžeš mať radosť aj z dočasných dobrých vecí, pokiaľ nebránia tvojmu večnému blahu. Boh pomáha svojim deťom nespočetnými spôsobmi v tomto živote, ktorý určite nie je ľahký. Ako by ti to pomohlo, ak by si stratil svoju dušu?

Boh sa za každých okolností díva na tvoju spásu. Zasahuje do všetkých vecí a umožňuje im slúžiť ti na ceste do neba.

Platí to pre dobré časy aj keď robíš pokrok tu na zemi. Ak miluješ Hospodina, bude ti pomáhať, aby si bol zachránený aj napriek svojmu bohatstvu. Pre bohatého je ťažké byť zachránený, ale Ježiš povedal, že u Boha je všetko možné.

Platí to aj pre naše ťažkosti a zápasy. Toto slovo veľa znamená, keď sa hromadia ťažkosti alebo zažiješ drvivú porážku. Vtedy musíš povedať: Aj toto je v Božej ruke a Boh sa nedotýka mňa alebo rôznych okolností môjho života, ak to nie je nutné pre moju záchranu.

Či si nezažil, že keď v tvojom živote vybledlo veľa pozemských nádejí, nebeská nádej ti zažiarila ako nikdy predtým?

Áno, Boh k tebe prišiel aj napriek bolestným ranám hriechu a stal si sa svedkom nepochopiteľného zázraku Jeho lásky. On čistý sa dotkol tvojich hriechov a zmenil ich na biele ako sneh. Zažil si pritom nepochopiteľnú vec. Tam, kde sa rozmnožil hriech, milosť sa rozmnožila ešte viac. Boh vzal tvoje hriechy a odpustil ich zo svojej milosti. Takto jedná s tým, koho miluje.

„Lebo Bohu nič nebude nemožné.“ (L 1:37)

Darčekové poukážky sú obľúbeným predajným tovarom. Napriek tomu mnohým ľuďom doma ležia nevyužité. V skutočnosti štúdia z roku 2021 odhalila, že priemerný človek v Spojených štátoch má približne 116 dolárov v nevyužitých darčekových poukážkach.

V Biblii sa píše, že Boh nás „obdaroval vzácnymi a veľkými zasľúbeniami“ (2Pt 1:4 ). Božie zasľúbenia sa však trochu podobajú darčekovým poukážkam. Príliš často zostávajú nevyužité.

Boh svoje sľuby dodržiava. V Starom zákone je viac ako 500 miest, ktoré poukazujú na príchod Mesiáša. Tieto pasáže prorokovali, ako sa narodí a kde sa narodí. Hovoria o Jeho ukrižovaní, vzkriesení a ďalších udalostiach.

Rovnako ako sú v Starom zákone stovky zasľúbení týkajúcich sa Ježišovho narodenia, je v Biblii určite aj mnoho zasľúbení týkajúcich sa Ježišovho návratu. Ježiš tvrdil, že sa vráti.

Preto neváhaj a drž sa Božích zasľúbení. Presne to urobila Mária po tom, čo sa jej zjavil anjel Gabriel a povedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží.“ (L 1:35)

Gabriel povedal Márii, že bude matkou Mesiáša. Jej život sa mal zmeniť jedným z najúžasnejších možných spôsobov. A ona reagovala na to, čo chcel Boh prostredníctvom nej urobiť.

Keď Mária položila legitímnu otázku, ako sa Boží plán v jej živote uskutoční, Gabriel odpovedal: „Lebo Bohu nič nebude nemožné.“  (L 1:37)

Možno práve čelíš zdanlivo neprekonateľnej prekážke. Máš problém, ktorý je taký veľký, že nevieš, ako sa vôbec dá vyriešiť. Boh je väčší ako tvoj problém. S Bohom nie je nič nemožné.

„… a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3:19)

Aby človek vedel oceniť umenie, buď sa musí narodiť so zmyslom pre umenie, alebo ho musí tréningom rozvíjať. Len pomerne málo ľudí má vrodený zmysel pre farby, tvary a harmóniu. Pre nich je láska k umeniu prirodzená. Ak ľudská duša nemá umelecké cítenie, návšteva galérie môže byť pre ňu nudnou záležitosťou. Podobne je to s hudbou. Ak niekto má oceniť dobrú hudbu, musí ju „mať v sebe“ alebo ju rozvíjať. Človek bez hudobného cítenia by nemal problém zaspať počas symfonického koncertu alebo vystúpenia Metropolitnej opery. Tak je to aj s Božími vecami.

Rozprávanie o Bohu sa môže stať ponuré a mdlé, ak Boh nie je v tebe. Cirkev sa môže stať nevýraznou a Biblia protivnou knihou, ak Duch svätý neosvieti tvoju dušu Svojou prítomnosťou. Najúžasnejšia vec na tom všetkom je, že život stvoril Boh, takže ak sú naše srdcia mŕtve pre duchovné veci, dá sa s tým niečo robiť.

Modlitba dňa

Všemohúci Pane Bože, nech denne vystieram svoju ruku k Tebe a som naplnený Kristovou láskou.

„Poslali k Nemu svojich učeníkov s herodiánmi a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň a či nie?“ Evanjelium podľa Matúša 22:16–17

Farizeji chceli zničiť Pána Ježiša. Očakávali Mesiáša, ktorý mal spraviť Izrael náboženským, politickým a ekonomickým centrom sveta. Považovali to za samozrejmosť, že keď Mesiáš príde, usadí sa v Jeruzaleme a bude spolupracovať s náboženskými autoritami ľudu a s farizejmi.

Namiesto toho prišiel Mesiáš, ktorý sa staral o hriešnikov. Jedol s nimi a bol im na spásu. Je isté, že nie všetci, ktorí prišli do kontaktu s Pánom Ježišom, sa stali novými ľuďmi. Ale pre všetkých, ktorí Ho prijali, znamenalo to koniec hriešneho života. Zároveň robil Pán Ježiš veľké znamenia a zázraky, uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych.

Nikto nemohol pochybovať, že to, čo zasľúbilo Božie Slovo, sa naplnilo v Pánovi Ježišovi.

Avšak namiesto sklonenia sa pred Ním a obrátenia, rozhodli sa farizeji, zákonníci a vysoká rada, že s Ním skoncujú a zabijú Ho. Ale nebolo to také ľahké. Pán Ježiš mal dôveru ľudu a nemohli na Neho nájsť nič, za čo by Ho mohli obviniť.

Preto sa pokúsili chytiť ho a usvedčiť úskokom. Farizeji sa zišli, aby rozmýšľali, ako ho usvedčia Jeho slová. Chceli mu postaviť otázku, na ktorú, či by odpovedal áno, alebo nie, aj tak by ho mohli obžalovať.

„Slobodno platiť cisárovi daň, a či nie?“

Keby Pán Ježiš odpovedal áno, obvinili by ho ako zradcu krajiny. Keby odpovedal nie, obvinili by ho, že prestupuje zákon.

Toto nás mnohému učí. Aj my musíme byť pripravení, že budeme vystavení skúškam ako Pán Ježiš.

Tak, ako skúšali obžalovať Pána Ježiša v súvislosti s cisárom, budú nás obžalovávať vo vzťahu k politike. A preto sa musíme učiť z tohto Božieho Slova stáť pevne v pravde!

„Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.“ List Galatským 2:21

Zaujímalo by ma, či nejaký kresťan sníva o pohŕdaní Božou milosťou.

Uprostred všetkého, s čím nesúhlasíme, mohli by sme nesúhlasiť, že nikdy neopustíme Božiu milosť?

Odpoveď sa zdá zrejmá. Nie je to však také jednoduché. Satan sústreďuje svoje úsilie, aby nás prinútil zneužiť alebo zrušiť Božiu milosť. Má na to mnoho spôsobov. Jedným z nich je zákonnícka myseľ.

Kresťan má dve prirodzenosti: novú a starú. Stará prirodzenosť patrí do tohto sveta. Nemôže byť spasená, bude zničená v hrobe. Starý človek dokáže počuť len zákon. Áno, vládne v ňom zákon. Ak starý človek počuje evanjelium, vždy zneužije milosť na ospravedlnenie hriechu.

Úplne iné je to s novým stvorením, ktoré bolo stvorené vierou v Ježiša. Musí počuť iba evanjelium. Ježiš musí žiť v srdci kresťana. On je vyvrcholením zákona, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.

Kde je Ježiš, tam sú všetky požiadavky zákona splnené. Naplnil ich do takej miery, že zákon sa stratil. Platí to aj o povinnostiach, ktoré vyplývali zo zákona.

Satan sa všetkými spôsobmi snaží, aby si vpustil zákon do svojho srdca. Vie, že ak mu dovolíš vstúpiť, rozšíri svoje pôsobenie. Nakoniec rozmýšľaš len o tom, aký máš byť ako kresťan a čo máš robiť.

Nestane sa to náhle. Ježiš pomaly vykĺzne z tvojej mysle. Zamestnávaš sa len svojím vlastným kresťanstvom.

Bez toho, aby si si to uvedomil, zrušil si Božiu milosť. Satan zneužil Boží zákon a stala sa hrozná vec.

Preto sústreď svoje úsilie na zachovanie Božej milosti. V tvojom srdci je miesto len pre jednu osobu, a tou je Pán Ježiš. Jeho dokonané dielo na Golgote je jediným pokladom tvojho srdca. To je základ, na ktorom staviaš.