83 episodes

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Veda na dosah CVTI SR

    • Science

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

    Ako sa technológie prihovárajú človeku?

    Ako sa technológie prihovárajú človeku?

    Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.



    Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

    • 35 min
    Za epidémiu nespavosti môže aj svetelná kontaminácia

    Za epidémiu nespavosti môže aj svetelná kontaminácia

    Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.

     

    Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.

    • 53 min
    Budú mať stroje vedomie?

    Budú mať stroje vedomie?

    Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD.



    Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.

    • 44 min
    Ako sa vírus môže stať užitočným?

    Ako sa vírus môže stať užitočným?

    V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc.



    RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

    • 39 min
    Čo nás môžu naučiť myšlienkové experimenty?

    Čo nás môžu naučiť myšlienkové experimenty?

    Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.



    Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.

    • 38 min
    Šťastie – vedecký rozklad radosti

    Šťastie – vedecký rozklad radosti

    Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a externých faktorov do hry vstupujú kompetencie, v ktorých sa môžeme trénovať, a tak sa stávať šťastnejšími. Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími či vytváranie domova. Potvrdilo sa, že šťastie efektívne zvyšujú dobré skutky, vďačnosť, odpúšťanie či priateľskosť. O ďalších spôsoboch, ako násobiť šťastie, a o pohľadoch naň sa porozprávame s Mgr. Nikolou Kallovou, PhD., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.



    Mgr. Nikola Kallová, PhD., je postdoktorandská výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom jej výskumu je prehĺbiť interdisciplinárnu diskusiu o šťastí a kvalite života, najmä o filozoficko pedagogických témach šťastia vo vzťahu k vzdelávaniu a o sociálno-psychologických témach vzťahovej kvality. Po vysokoškolskom štúdiu filozofie pokračovala v doktorandskom štúdiu s interdisciplinárnym zameraním na pedagogiku a filozofiu výchovy. V súčasnosti sa venuje kvalitatívnemu empirickému výskumu romantických vzťahov s dôrazom na vzťahmi navodené učenie. Počas svojho akademického pôsobenia absolvovala dva trojmesačné pobyty na katedre filozofie v New Havene v Connecticute (USA) a na katedre pedagogickej psychológie v Pretórii v Južnej Afrike. Je výkonnou redaktorkou transdisciplinárneho vedeckého časopisu Human Affairs.

    • 33 min

Top Podcasts In Science

WNYC Studios
Hidden Brain, Shankar Vedantam
Alie Ward
Mike Carruthers | OmniCast Media | Cumulus Podcast Network
Neil deGrasse Tyson
Sam Harris

You Might Also Like

SME.sk
vedatorskypodcast
SME.sk
SME.sk
ZAPO
SME.sk