59 episodes

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Veda na dosah Veda na dosah

    • Science

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

    O budúcnosti nášho ľudstva, neplodnosti a čase, ktorý je viac ako dôležitý

    O budúcnosti nášho ľudstva, neplodnosti a čase, ktorý je viac ako dôležitý

    Zrodenie nového života v maternici sme donedávna vnímali ako niečo prirodzené, ako niečo, čo funguje samo od seba. V súčasnosti sa však spoločnosť čoraz viac zaoberá problémami s plodnosťou a reprodukciou, na ktoré mnohé páry prichádzajú po dlhodobom neúspešnom snažení sa o dieťa. Počatie dieťaťa však zďaleka nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujeme. Cestu spermie a vajíčka k oplodneniu komplikuje mnoho faktorov a pri problémoch s plodnosťou sa situácia ešte komplikuje. O okolnostiach oplodnenia, faktoroch, ktoré vplývajú na celý proces, a o súčasných komplikáciách s reprodukciou sa porozprávame v podcaste Veda na dosahs prof. RNDr. Ivanom Vargom, PhD. et PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

    Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD., pôsobí v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň je na fakulte prodekanom pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA). Za svoje úspechy v oblasti vedy získal Jesseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému zaviedol predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií.

    • 52 min
    Choroby, ktoré máme v génoch

    Choroby, ktoré máme v génoch

    Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu.

    RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

    • 30 min
    Prejedanie a jeho následky

    Prejedanie a jeho následky

    Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia.

    Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

    • 52 min
    Šťastné, veselé a udržateľné Vianoce

    Šťastné, veselé a udržateľné Vianoce

    Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás.

    Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

    • 40 min
    Záchranári v ohrození – zdravotné riziká zamestnania

    Záchranári v ohrození – zdravotné riziká zamestnania

    Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením.

    Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

    • 38 min
    Budovy, ktoré šetria elektrickú energiu a virtuálna realita v architektúre (špeciál TVT 2022)

    Budovy, ktoré šetria elektrickú energiu a virtuálna realita v architektúre (špeciál TVT 2022)

    Solárna energia dokáže naše domy preslniť a vyhriať, ale môže poskytnúť aj energiu potrebnú na ich prevádzku. Budovy môžu svojimi energetickými prebytkami vo forme elektriny alebo tepla zásobovať mestské štvrte, a znižovať tak závislosť od fosílnych zdrojov. Budovy aj celé mestá by sa tak mali stať energeticky sebestačné a uhlíkovo neutrálne. Vývoj v energetike pokročil natoľko, že dnes sa pri stavbe domu používa už množstvo technológií, ktoré prispievajú k zvýšeniu energetickej nezávislosti a k znižovaniu environmentálnej záťaže v záujme trvalo udržateľného spôsobu života. Kľúčové je ale nájsť spôsob, ako v súčasnosti čo najviac využiť slnečnú energiu. Aké sú aktuálne možnosti, čo všetko s tým súvisí a prečo je dôležité, ako umiestnite svoj dom na pozemku, nám v podcaste Veda na dosah vysvetlia Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

    Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD., je vedecký pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Na fakulte pôsobil v pozícii prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj. Od roku 2013 je tiež členom vedeckého tímu na oddelení stavebníctva a životného prostredia Univerzity pre ďalšie vzdelávanie v Kremse v Rakúsku, kde od roku 2016 do roku 2018 viedol Centrum pre architektonické dedičstvo a infraštruktúru. Vo svojom výskume sa zameriava na udržateľnú architektúru a urbanizmus, integrálne urbanistické plánovanie, inteligentné mestá a využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizme. Je autorom a spoluautorom vedeckých publikácií, konferenčných príspevkov a monografie (Solárna stratégia pre udržateľné mesto). Bol hlavným riešiteľom viacerých národných a medzinárodných výskumných projektov, bol školiteľom a spoluriešiteľom diplomových a bakalárskych architektonických ateliérových projektov na Fakulte architektúry STU v Bratislave a spolupracoval aj s útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy.

    Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., vyštudoval na Fakulte architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti sa ako výskumný pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu zaoberá experimentálnymi aplikáciami výpočtového navrhovania v architektúre v kontexte kvality prostredia a udržateľnosti a tiež pôsobí ako asistent v ateliéri Datalab. Je súčasťou tímov množstva domácich a medzinárodných výskumných projektov.

    • 51 min

Top Podcasts In Science

Hidden Brain, Shankar Vedantam
Alie Ward
Jeremy Corbell, George Knapp, Cadence13 and Dark Horse Entertainment
Neil deGrasse Tyson
Sam Harris
Blurry Creatures

You Might Also Like

SME.sk
SME.sk
vedatorskypodcast
SME.sk
.týždeň
SME.sk