Veda na dosah Veda na dosah

Zrodenie nového života v maternici sme donedávna vnímali ako niečo prirodzené, ako niečo, čo funguje samo od seba. V súčasnosti sa však spoločnosť čoraz viac zaoberá problémami s plodnosťou a reprodukciou, na ktoré mnohé páry prichádzajú po dlhodobom neúspešnom snažení sa o dieťa. Počatie dieťaťa však zďaleka nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujeme. Cestu spermie a vajíčka k oplodneniu komplikuje mnoho faktorov a pri problémoch s plodnosťou sa situácia ešte komplikuje. O okolnostiach oplodnenia, faktoroch, ktoré vplývajú na celý proces, a o súčasných komplikáciách s reprodukciou sa porozprávame v podcaste Veda na dosahs prof. RNDr. Ivanom Vargom, PhD. et PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD., pôsobí v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň je na fakulte prodekanom pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA). Za svoje úspechy v oblasti vedy získal Jesseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému zaviedol predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií.

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu.

RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia.

Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás.

Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

Solárna energia dokáže naše domy preslniť a vyhriať, ale môže poskytnúť aj energiu potrebnú na ich prevádzku. Budovy môžu svojimi energetickými prebytkami vo forme elektriny alebo tepla zásobovať mestské štvrte, a znižovať tak závislosť od fosílnych zdrojov. Budovy aj celé mestá by sa tak mali stať energeticky sebestačné a uhlíkovo neutrálne. Vývoj v energetike pokročil natoľko, že dnes sa pri stavbe domu používa už množstvo technológií, ktoré prispievajú k zvýšeniu energetickej nezávislosti a k znižovaniu environmentálnej záťaže v záujme trvalo udržateľného spôsobu života. Kľúčové je ale nájsť spôsob, ako v súčasnosti čo najviac využiť slnečnú energiu. Aké sú aktuálne možnosti, čo všetko s tým súvisí a prečo je dôležité, ako umiestnite svoj dom na pozemku, nám v podcaste Veda na dosah vysvetlia Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD., je vedecký pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Na fakulte pôsobil v pozícii prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj. Od roku 2013 je tiež členom vedeckého tímu na oddelení stavebníctva a životného prostredia Univerzity pre ďalšie vzdelávanie v Kremse v Rakúsku, kde od roku 2016 do roku 2018 viedol Centrum pre architektonické dedičstvo a infraštruktúru. Vo svojom výskume sa zameriava na udržateľnú architektúru a urbanizmus, integrálne urbanistické plánovanie, inteligentné mestá a využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizme. Je autorom a spoluautorom vedeckých publikácií, konferenčných príspevkov a monografie (Solárna stratégia pre udržateľné mesto). Bol hlavným riešiteľom viacerých národných a medzinárodných výskumných projektov, bol školiteľom a spoluriešiteľom diplomových a bakalárskych architektonických ateliérových projektov na Fakulte architektúry STU v Bratislave a spolupracoval aj s útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy.

Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., vyštudoval na Fakulte architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti sa ako výskumný pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu zaoberá experimentálnymi aplikáciami výpočtového navrhovania v architektúre v kontexte kvality prostredia a udržateľnosti a tiež pôsobí ako asistent v ateliéri Datalab. Je súčasťou tímov množstva domácich a medzinárodných výskumných projektov.