Veda na dosah CVTI SR

Naši predkovia vnímali zem ako zdroj potravy, domova a posvätného priestoru. Využívali rôzne poľnohospodárske techniky a starali sa o úrodnosť pôdy. Voda sa považovala nielen za zdroj života, ale aj za dôležitý prvok rituálov a obradov. Historické fakty nám odhaľujú, ako vnímali tieto prírodné elementy a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich každodennom živote. Hoci pojem ekológia vznikol až v 19. storočí, naši predkovia intuitívne rozumeli princípom udržateľnosti a rovnováhy v prírode. Aký význam mala pre našich predkov zem a voda? V čom sa môžeme inšpirovať a poučiť z ich prístupu? Aké konkrétne tradície a rituály boli spojené so zemou a s vodou? Kedy a prečo sa náš vzťah k prírode začal vzďaľovať? Ako sa k nej znovu môžeme priblížiť a čerpať múdrosť z tradičných prístupov k ochrane a udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Nádaskou, PhD.



Mgr. Katarína Nádaská, PhD., vyštudovala odbor história – etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave a v tejto oblasti pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislavy aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre masmédiá a film, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné.

Mutácie, čiže zmeny v sekvencii DNA, nás formovali odnepamäti a sú základným zdrojom genetickej variability, ktorá je potrebná pri evolučných procesoch. Mutácie vznikajú spontánne, ale môžu na ne vplývať aj vonkajšie faktory, napríklad UV žiarenie, ionizačné žiarenie či chemické látky. Mutácie sú buď neutrálne, alebo škodlivé. Čo sú mutácie a ako k nim dochádza? Aké mutácie poznáme? Sú dedičné a vieme im predchádzať? Ako ovplyvňuje vonkajšie prostredie vznik mutácií? Môžu byť niektoré mutácie prospešné? Vieme poškodený gén vyliečiť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.



Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách (http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.

Kognitívna robotika a umelá inteligencia sú veľmi dynamické oblasti, ktoré sa ustavične rozvíjajú. Roboty dnes zastupujú ľudí v manuálne náročných prácach, ale dostávajú sa aj do domácností, kde prenikajú do osobnejšej zóny ľudí. Aj preto sa vývojári snažia, aby robot bol čo najpodobnejší človeku a aby sa jeho schopnosti a vlastnosti čo najviac stotožňovali s ľudskými. Na to, aby sa stroje stále zlepšovali, je potrebný výskum modelov umelých neurónových sietí, ktorý vieme využiť v oblasti kognitívnej robotiky. Ako fungujú neurónové siete? Ako sa roboty môžu učiť? Môže sa stať, že robot raz bude múdrejší ako človek? Ako vyzerá robot budúcnosti? Čo bude vedieť robiť a v akej oblasti si novodobé roboty nájdu uplatnenie? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Igorom Farkašom, Dr.



Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr., pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na oblasť umelej inteligencie so špecializáciou na takzvaný subsymbolový, prírodou inšpirovaný prístup pomocou neuropočítania. Skúma výpočtové vlastnosti modelov umelých neurónových sietí a ich využitie pri modelovaní kognitívnych funkcií. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Je spoluautorom asi 100 prác v medzinárodných časopisoch a recenzovaných zborníkoch z konferencií. Pravidelne recenzuje vedecké články do impaktovaných časopisov. Koordinuje Centrum pre kognitívnu vedu na fakulte a garantuje medzinárodný interdisciplinárny magisterský študijný program kognitívna veda. Je členom správnej rady Centra pre umelú inteligenciu. V roku 2024 získal ocenenie Vedec roka SR 2023 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce za významné výsledky v oblasti umelej inteligencie a za rozvíjanie spoluprác a medzinárodného magisterského programu.

Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vodných zdrojov. Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene, ktoré sú zdrojom horčíka, vápnika a ďalších vzácnych minerálov. No je to naozaj tak? Ako prebieha hydrogeologické mapovanie a merania? Nakoľko sú preskúmané pramene na Slovensku a v akom stave sú? Sme pripravení na extrémne teploty a máme dostatok vodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Petrom Malíkom CSc.

 

RNDr. Peter Malík, CSc., je vedúcim oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde pôsobí od roku 1983. V súčasnosti zastáva post prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov. Je členom Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd, čo je poradný orgán ministra životného prostredia. Pôsobil ako expert na izotopovú hydrogeológiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Gruzínsku, spolupracoval s hydrogeológmi na území Albánska. Je členom Krasovej komisie Medzinárodnej asociácie hydrogeológov, kde v súčasnosti zastáva volený post jej predsedu pre Európu a Afriku. Venuje sa stanoveniu hydraulických parametrov hornín, analýze výtokových čiar prameňov, hodnoteniu zraniteľnosti podzemných vôd, využívaniu izotopových analýz na určovanie genézy podzemných vôd, regionálnym vzťahom prúdenia podzemných vôd a ich bilančnému hodnoteniu.

Dnes počítače, ale aj rôzne systémy dokážu analyzovať, porozumieť a spracovať obrazy podobne, ako to vie človek očami a mozgom. Systém, ktorý využíva detegovanie javov, sa využíva napríklad pri autonómnom riadení áut. Počítačové videnie má však širšie uplatnenie v oblastiach, ako je medicína, priemysel, zábava či bezpečnosť. Máme dostatok trénovacích dát, potrebných na vývoj pokročilých modelov počítačového videnia? Zbierajú tieto systémy dáta a sú chránené pred zneužitím? Aké sú najnovšie trendy v oblasti počítačového videnia? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Viktorom Kocurom, PhD.



Ing. Viktor Kocur, PhD., je odborným asistentom na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje rôznym aspektom 3D videnia od základného výskumu geometrie kamier až po praktické využitie, napríklad pri interakcii človeka s robotom, automatickom sledovaní dopravy alebo v priemyselných aplikáciách. Často kombinuje moderné techniky hlbokého učenia s poznatkami z geometrie.

Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne). Ktoré časti sveta ohrozuje klimatická kríza najviac? Existujú technológie, ktoré nám ju pomôžu zmierniť? Je klimatická kríza iba dočasná? Ako môže vyzerať udržateľná budúcnosť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Jozefom Pechom.



Mgr. Jozef Pecho pôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych účinkov predovšetkým na území Slovenska.