225 episodes

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

Dejiny SME.sk

    • History
    • 5.0 • 11 Ratings

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

    Fotky z krvavých území odhaľujú ľudácky kolonializmus

    Fotky z krvavých území odhaľujú ľudácky kolonializmus

    "Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu.

    Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska.

    Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi.

    Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes?

    Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení.



    Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

    _

    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 39 min
    Niekedy stačí aj starý sedliacky rozum. Ako pristupovať k obnove hradov?

    Niekedy stačí aj starý sedliacky rozum. Ako pristupovať k obnove hradov?

    Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach?

    Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny.

    Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom.



    Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

    _

    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 37 min
    Charta 77 nebola len zábavkou pražských elít a presahovala Československo

    Charta 77 nebola len zábavkou pražských elít a presahovala Československo

    Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo.

    Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu.

    V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia.

    Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov.

    Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých?

    Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.



    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 44 min
    Top 2022: Ako sa Fíni bránili voči sovietskej invázii

    Top 2022: Ako sa Fíni bránili voči sovietskej invázii

    Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov.

    Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde.

    Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi.

    Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory.

    Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom.



    Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

    _

    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 45 min
    Top 2022: Rusko ohrozuje svet nevyriešenou traumou z rozpadu Sovietskeho zväzu

    Top 2022: Rusko ohrozuje svet nevyriešenou traumou z rozpadu Sovietskeho zväzu

    Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra P****a, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria.

    Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím?

    Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu?

    Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre?

    Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.



    Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

    _

    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 42 min
    Chudobní boli minimalisti, bohatí maximalisti. Ako cestovali ľudia v stredoveku

    Chudobní boli minimalisti, bohatí maximalisti. Ako cestovali ľudia v stredoveku

    Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska.

    Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka.

    Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je  v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná.  Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku.

    Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím?

    Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji.



    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk

    -

    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme



    Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

    • 38 min

Customer Reviews

5.0 out of 5
11 Ratings

11 Ratings

Top Podcasts In History

iHeartPodcasts
Wondery
Dan Carlin
Sarah Marshall
Slate Podcasts
Goalhanger Podcasts

You Might Also Like

SME.sk
SME.sk
Denník N
SME.sk
Denník N
aktuality.sk

More by SME.sk

SME.sk
SME.sk
SME.sk
SME.sk
SME.sk
SME.sk