Atlas - Enviropodcast Nadácia VÚB

Žitný ostrov tvorí územie od Bratislavy po Komárno medzi Dunajom a Malým Dunajom. Je to náš najväčší zdroj podzemnej vody. Nachádza sa jej tu 10 miliárd kubických metrov, čo v prepočte znamená, že každý Slovák tu má akoby svoj vlastný olympijský bazén. Zásoby pitnej vody sú pre Slovensko strategické. Napriek tomu nie je ich bezpečnosť samozrejmosťou.

Z akých zdrojov hrozí najviac ich znečistenie? Kde sa skrývajú najväčšie problémy v tejto oblasti? Čo by mali byť v ochrane zdrojov pitnej vody aktuálne priority štátu? Na koho sa obrátiť, keď nás zaujíma stav kvality pitnej vody v našej mestskej časti, obci či vlastnej studni?

Odpovede prináša v rozhovore Annamarie Velič, spoluzakladateľka jedného z najaktívnejších OZ v tejto sfére – združenia Za našu vodu.

Nikde inde u nás nenájdete toľko druhov vtákov ako v okolí Senianskych rybníkov na pomedzí okresov Michalovce a Sobrance. Toto chránené územie najjasnejšie ukazuje, ako sa na Slovensku vtákom darí a čo to napovedá o kvalite nášho životného prostredia. Vďaka návratu k tradičnému spôsobu obhospodarovania lúk a pasienkov tu dokázali ochranári zastaviť úbytok vzácnych druhov vtákov a dosiahnuť ich návrat do našej prírody.

Prečo sú Senianske rybníky pre život vtákov také významné? Z ktorých druhov tu majú ochranári najväčšiu radosť? Prečo je vôbec potrebné, aby sa na naše územie vracali pôvodne migrujúce a hniezdiace druhy vtákov? Ako ich vo „Vtáčom raji“ môže verejnosť pozorovať a čo všetko sa tu dá zažiť? Čo konkrétne môže urobiť každý z nás pre to, aby sa užitočným operencom okolo nás žilo lepšie?

Odpovede prináša v našom rozhovore skúsený ornitológ a riaditeľ združenia BirdLife Slovensko Matej Repel.

Vedci z košického startupu ekolive vynašli spôsob výroby biohnojiva, ktorý je na svete unikát. Využíva prirodzenú silu baktérií, aby sa z nevyužitých surovín po ťažbe stali prírodné biostimulanty pre pestovanie plodín. Dokážu sa postarať o výrazne viac zdravšej úrody, obnovovať zdravie pôdy a najnovšie poznatky ukazujú, že dokonca pomáhajú aj pri viazaní CO2 do zeme.

 Ako prebieha proces viazania uhlíka do pôdy vďaka novoobjaveným účinkom týchto užitočných mikroorganizmov? Aké úspechy pri zvýšení a ochrane úrody vykazujú poľnohospodári s týmto biohnojivom? Do ktorých krajín sa dostáva tento slovenský vynález a kam až siaha jeho potenciál?

Čo sú najväčšie výzvy pri expanzií slovenských startupov na globálny trh a akú podporu dnes majú vedecké inovácie zo Slovenska doma a v zahraničí?

Odpovede a veľa zaujímavostí nielen pre farmárov približuje v našom rozhovore riaditeľka svetovo uznávaného startupu ekolive, vedkyňa Darina Štyriaková.

Dážď, ktorý sa v minulosti prirodzene dostával na zem a pôdu, dnes padá čoraz viac na strechy, cesty a parkoviská. Odtiaľ odteká do kanalizácie, čo robí z tejto vody odpad. V zastavaných mestách to pridáva k vysušovaniu pôdy, úbytku živočíchov a prehrievaniu v lete. Je to komplexný problém, ktorý na východnom Slovensku už 5 rokov úspešne rieši Dobrovoľnícke centrum Košického kraja. 

Prečo je táto téma dôležitá a ako sa týka každého z nás? Ako opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody zmierňujú sucho a aké ich rôzne formy existujú? Čo hovoria konkrétne príklady z praxe – ako sa na upravené miesta vracia život a aká je finančná návratnosť týchto opatrení? Ako a kde začať, keď si chcem doma vybudovať dažďovú záhradu či jazierko?

Odpoveď na množstvo otázok spojených s kolobehom tohto enviro problému dáva v našom rozhovore Mirka Langerová, koordinátorka programu vodozádržných opatrení z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja. 

Úsilie, ktoré vynakladajú dobrovoľníci v metropole východu aj ďalších mestách Košického kraja, patrí medzi najvýraznejšie aktivity v tejto oblasti na Slovensku.

Údolie rieky Slatina v okrese Zvolen je v našich zemepisných šírkach unikát. Ide o jedno z posledných stredohorských údolí s meandrujúcou riekou v strednej Európe, kde sa zachovala príroda, akú už inde nenájdeme. Napriek tomu táto lokalita takmer zmizla kvôli plánovanej výstavbe priehrady. Hrozbu jej zaplavenia sa podarilo v roku 2020 zahnať miestnemu Združeniu Slatinka, ktoré o to bojovalo takmer 30 rokov.

Spoluzakladateľkou a dlhoročnou aktivistkou a dobrovoľníčkou združenia je Martina Paulíková – výrazná osobnosť medzi slovenskými ochranármi a ochranárkami, ktorá zároveň pracuje pre organizáciu WWF Slovensko - Svetový fond na ochranu prírody.

V čom spočíva najväčšia hodnota živých riek? Ako sa v priebehu rokov ochranárom na Slovensku zmenila situácia? Čo dnes môžu zažiť návštevníci údolia rieky Slatina? Čo ponúka projekt „Riekoles“ a ako tu napreduje ekoturimus? Odpovede približuje Martina Paulíková v rozhovore s Martou Fandlovou.

Vo svete narastajúcej klimatickej krízy vidno svetielko nádeje. Tým sú práve mladí ľudia, ktorí berú tému ochrany prírody čoraz viac za svoju. Deje sa to aj vďaka školám a aktívnym učiteľom, ktorí na to vytvárajú prostredie. Jednou z iniciatív, ktorá tomu na Slovensku napomáha, je odborníkmi ocenený program Mladí reportéri pre životné prostredie. 

Jeho ambasádorkou je študentka Mária Jánošíková, ktorá šíri enviro osvetu vo svojom okolí už od čias základnej školy. Ako sa môžu základné a stredné školy zapojiť do programu a využiť jeho benefity? Aké témy a materiály sú pre učiteľov takto spracované a ako k nim získať bezplatný prístup? V čom môže pomôcť praktický manuál aj ostatným, ktorí chcú presadiť zmeny vo svojom okolí, obci či meste? 

Viac sa dozviete v rozhovore Márie s moderátorkou podcastu, enviro aktivistkou Martou Fandlovou.