ZDRAVÁ DUŠA GETLIKE

V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá, že čím viac hovoríme, tým lepšie. Sociálne médiá, rýchle správy a neustále komunikácie nám dávajú dojem, že naše názory a myšlienky sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. No v tomto šume slov a informácií zabúdame na jednu dôležitú zručnosť - počúvať. Ľudia, ktorí málo počúvajú a veľa hovoria, často strácajú príležitosť pochopiť druhých a budovať hlbšie vzťahy. Preto je dôležité naučiť sa, ako sa správne počúvať. Vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček. nám v tejto epizóde prezradil, prečo by sme sa všetci mali naučiť byť aktívnymi poslucháčmi.
 

Introverti a extroverti sú zjednodušené kategórie osobností, ktoré opisujú spôsob, akým ľudia získavajú energiu - buď z vnútorných myšlienok (introverzia) alebo z vonkajších podnetov (extroverzia). Je však dôležité si uvedomiť, že realita je oveľa zložitejšia. Mnohí ľudia kombinujú vlastnosti oboch skupín a správanie sa môže líšiť v rôznych situáciách. Stereotypy typu "introverti sú plachí" a "extroverti sú stále spoločenskí" nedávajú spravodlivý obraz o pestrosti ľudskej povahy. Každý jedinec je jedinečný a nepatrí len do jednej škatuľky. Napriek tomu, môže byť užitočné zistiť k čomu inklinujú naši blízki, aby sme im lepšie rozumeli. Ako sa orientovať v takejto kategorizácii osobností nám ozrejmil vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček.

Hraničná porucha osobnosti, tiež známa ako borderline porucha, je závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje výraznými fluktuáciami nálad, vzťahovými problémami a chaotickou sebaidentitou. Postihnutí často zažívajú intenzívne a nestále emócie, čo môže viesť k impulzívnemu správaniu a sebapoškodzovaniu. Takisto môže dochádzať k tzv. "čiernobielemu mysleniu", keď postihnutí vidia veci len ako absolútne dobré alebo absolútne zlé. Mali by sme si uvedomiť, že za ich náladovými výkyvmi a často rozpoltenými reakciami môže byť obava z odmietnutia alebo prehliadnutia. Hraničná porucha osobnosti môže mať značný vplyv na každodenný život postihnutých, pretože sa často potýkajú s problémami v práci, škole a v osobných vzťahoch. Ako vzniká hraničná porucha osobnosti a ako prebieha terapia ľudí trpiacich touto poruchou nám prezradila psychologička a psychoterapeutka PhDr. Petra Klastová Pappová, PhD. 

Marihuana je rastlinná psychotropná látka, ktorej užívanie môže spôsobiť závislosť. Hoci nie každý, kto ju užíva, sa stane závislým, niektorí ľudia si vyvinú silnú psychologickú potrebu pravidelne ju užívať. Táto závislosť môže mať negatívny vplyv na osobný aj profesijný život postihnutých. Závislí ľudia sa môžu stať nezodpovednými a strácať motiváciu plniť svoje povinnosti. Okrem toho, závislosť na marihuane často súvisí so zhoršením duševného zdravia a diagnózami ako sú úzkosť, depresia a paranoja. Je dôležité si uvedomiť, že závislosť na marihuane je skutočným problémom, ktorý by nemal byť bagatelizovaný. O tom ako sa lieči takáto závislosť odborne, nám viac prezradí klinický psychológ Mgr. Marián Huštaty z AD Clinic.
 

Téma transrodovosti sa dostáva do povedomia čoraz viac. Väčšina ľudí pozerá na túto tému z veľmi konzervatívneho hľadiska. Zabúdame však na pocity samotných transrodových ľudí, ktorým často sťažuje život aj samotná legislatíva či zdravotný systém. Podľa prieskumu je práve Slovensko najkonzervatívnejšia z európskych krajín. Charlotte Srnčík je transrodová žena a so šikanou a posmievaním sa stretáva už od detstva. S mamou Alenou nám prezradili, ako sa postaviť k neľudkosti niektorých ľudí, ale aj čo patrí k procesu tranzície.
 
 

Psychedeliká v psychoterapii predstavujú nový prístup k liečbe psychických ochorení. Podľa viacerých štúdií môžu byť účinné pri liečbe depresie, úzkosti, PTSD a iných ochorení. Ich účinok spočíva v aktivácii mozgových oblastí, ktoré sú zodpovedné za tvorbu a uchovávanie spomienok, emócií a motivácie, čo umožňuje pacientovi získať nový pohľad na pochopenie svojich problémov. Táto liečebná metóda je však v spoločnosti stále značne stigmatizovaná, keďže sa o nej šíria rôzne mýty. Prečo je ťažké prelomiť túto stigmu, a čo zažíva pacient počas takejto terapie, nám prezradí psychológ a psychoterapeut Mgr. Jaroslav Farkaš.