100 episodes

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

Zoom SME.sk

    • Astronomy

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

    Vedci predĺžili život (červom) až o 500 percent

    Vedci predĺžili život (červom) až o 500 percent

     
    Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí .
    Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy.
    Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel.
    Krátke správy z vedy
    So zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote.
    Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu.
    Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali.
    Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.

    • 10 min
    Našli vtáky, ktoré sa škriabali paličkami

    Našli vtáky, ktoré sa škriabali paličkami

    Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov.
    Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje.
    Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov.
    Krátke správy z vedy
    Český vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot.
    Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov.
    Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa.
    Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

    • 9 min
    Aký bol najväčší vedecký objav posledného desaťročia

    Aký bol najväčší vedecký objav posledného desaťročia

    Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem.
    Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020.
    Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať.
    Krátke správy z vedy
    Blízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov.
    Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504.
    Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu.
    Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

    • 11 min
    Vedci ukázali návod na fungujúcu diétu

    Vedci ukázali návod na fungujúcu diétu

    Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky.
    Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas.
    Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách.
    Krátke správy z vedy
    Atmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie.
    Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív.
    Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena.
    Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

    • 8 min
    Zoom: Ďaleká planéta ukazuje, ako umrie slnečná sústava

    Zoom: Ďaleká planéta ukazuje, ako umrie slnečná sústava

    Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko.
    Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie.
    Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska.
    Krátke správy z vedy
    Ľad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí.
    Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte.
    Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila.
    Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.

    • 10 min
    Zoom: Vedci vytvorili časový kryštál, ktorý funguje

    Zoom: Vedci vytvorili časový kryštál, ktorý funguje

    Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy?
    Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii.
    Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov.
    Krátke správy z vedy
    V našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko.
    Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy.
    Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov.
    NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

    • 10 min

Top Podcasts In Astronomy

Listeners Also Subscribed To

More by SME.sk