Dejiny

5.0 (1)
Geschichte

Týždenný podcast o významných historických udalostiach a osobnostiach s hosťami, ktorí pomáhajú odhaľovať ich širší kontext. Podcasty SME ho pripravujú v spolupráci s Historickou revue. Moderujú Agáta Šústová Drelová a Jaroslav Valent.

vor 2 Tagen

Ján Golian sa držal nádeje na víťazstvo, hoci sa zdala len veľmi malá

Do kín vstupuje zrejme najočakávanejší slovenský film roka – Generál Golian – a od začiatku vyvoláva otázky. Bola pozícia Gustáva Husáka v Slovenskom národnom povstaní skutočne taká, ako ju zobrazuje režisér? A ako môže historik odpovedať na fabulácie, či autorskú umeleckú licenciu, ktorá celý príbeh o povstaleckom veliteľovi posúva do inej roviny? A čo vlastne vieme (i po tomto filme) o generálovi Golianovi? Na festivale Cinematik sme sa rozprávali s historikom Marianom Uhrinom, riaditeľom Múzea SNP. Od príprav na povstanie, cez neľahkú pozíciu v podmienkach, keď sa pôvodný plán nepodarilo naplniť, až po posledné mesiace a týždne v nemeckom zajatí, kde sa stopy strácajú – Ján Golian vystupoval ako muž, ktorý sa držal nádeje na úspech do poslednej chvíle. Nech už filmové kritiky vyznejú tak či onak, je to príležitosť spoznať jedného z najvýznamnejších mužov našich moderných dejín. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
13. Sept.

Sadista: týral partnerky a prezentoval sa ako politický väzeň

„Keď som čítala dobové články, veľmi ma prekvapil nesmierne benevolentný postoj k manželovej nevere, alkoholizmu alebo k domácemu násiliu." Hovorí historička Eva Škorvanková, ktorá sa venuje výskumu postavenia žien počas Slovenského štátu. Príbeh Valeriána Čunderlíka a osudy jeho obetí, ktoré sú predmetom najnovšieho true crime románu Dušana Mikušoviča s názvom Sadista, ukazuje, že táto zhovievavosť voči domácemu a partnerskému násiliu nebola len otázkou jedného režimu. Čunderlík, ktorý si ženy získaval poéziou a šarmom, pričom ich následne týral, znásilňoval a v jednom prípade aj zavraždil, dokázal len s malými trestmi pôsobiť naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozeráme nielen na jeho vyčínanie, ale aj na osudy jeho obetí, ktorými boli podľa doteraz zistených informácií minimálne štyri ženy – Anna, Rita, Zuzana a Elena. Annu stál vzťah s Čunderlíkom život. Cez osudy týchto žien a v historickom kontexte budeme skúmať, ako sa menil či skôr nemenil prístup slovenskej a československej spoločnosti, polície a súdov k partnerskému násiliu naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dušanom Mikušovičom, novinárom a dlhoročným reportérom Denníka N, autorom oceňovaného true crime románu Neprišli sme vraždiť a najnovšie aj knihy Sadista: Valerián Čunderlík – Bezohľadný básnik a jeho obete v skutočnom príbehu vernosti a násilia. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
6. Sept.

Ikony výtvarného umenia na Slovensku (8): Ľudovít Fulla

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon. V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia? V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
30. Aug.

Dobré rozhodnutie jedného kráľa. Ako sa Rumunsko obrátilo proti Hitlerovi (repríza)

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín. Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca, alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci. Je preto až zarážajúce, ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Prinášame staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s historikom Antonom Hruboňom. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Viktor Hlavatovič a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
23. Aug.

Back in the USSR! Ako vyzeral koniec okupácie Československa (repríza)

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy. Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov. „Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom. Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch. Ako naša krajina po viac než 20. rokoch znovu nadobúdala svoju suverenitu? Prinášame staršiu epizódou podcastu Dejiny, v ktorej sme sa na aktuálne výročie okupácie Československa pozreli spolu s historikom Petrom Jašekom zo Sekcie vedeckého výskumu ÚPN z opačného konca. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Viktor Hlavatovič a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
16. Aug.

Kolaboráciu s nacistami si bežní ľudia ospravedlňovali vykosteným kresťanstvom (repríza)

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych budov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izolované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. Už niekoľko mesiacov je táto kniha dostupná aj v slovenčine pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V repríze podcastu s autorkou knihy hovoríme o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológii, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celá rada štúdii vo viacerých jazykoch a bestseller Kde líšky dávajú dobrú noc. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
9. Aug.

Prečo potrebujeme romány o našich moderných dejinách? (repríza)

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román, v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. Aj o tom bude reč v repríze epizódy Dejín o tomto románe. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.
2. Aug.

Španielsko v ohni – pred 90 rokmi sa zrútilo do občianskej vojny

Azda sa môže zdať, že pre nás bola príliš vzdialená a preto aj stále neznáma a neprehľadná. Už tradične sme si o nej zvykli premýšľať len ako o krvavej predohre k druhej svetovej vojne a týmto konštatovaním sme odbili i snahu o jej poctivé pochopenie. Španielska občianska vojna bola skutočne predobrazom toho, čo malo už zakrátko nasledovať v celej Európe, či po celom svete. Španielske mestá sa rúcali pod náporom leteckých bombardovacích kampaní, čoho mrazivým príkladom a znepokojivou víziou blízkej budúcnosti sa stalo baskické mesto Guernica. Vojenské operácie sprevádzali obrovské násilnosti a čistky na civilnom obyvateľstve, či tzv. vysporadúvanie sa s ideologickým či triednym nepriateľom. A rovnako i výsledok tejto vojny predznamenával nástup a mimoriadne agresívnu povahu fašizmu. Od začiatku tohto konfliktu uplynulo práve 90 rokov. Začal sa 17. júla 1936, paradoxne nie na Pyrenejskom polostrove, ale v španielskom Maroku, kde sa vzbúrila skupina vojenských veliteľov na čele s Franciscom Francom – neskorším generalissimom povstania proti republikánskej vláde a napokon i vodcom – teda caudillom – nového fašistického Španielska. Táto vojna pritom nezostala izolovanou zónou pekla, na ktoré sa spoza hraníc prizeral zvyšok Európy. Či už vojenskou pomocou alebo i priamou vojenskou účasťou sa doň zapojilo nacistické Nemecko, fašistické Taliansko na jednej strane, i stalinský Sovietsky zväz na strane druhej. A občiansku vojnu v Španielsku na vlastnej koži prežili aj zhruba dve tisícky občanov vtedajšieho Československa, ktorí sa rozhodli pomôcť zachrániť republiku svojou účasťou v tzv. interbrigádach. Aké príčiny stály za konfliktom, ktorý sa natiahol na tri dlhé roky? A čo znamenala táto vojna pre Španielsko i pre celú Európu? V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s hispanistom Bohdanom Ulašinom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

Alle anzeigen (414)

Denný spravodajský podcast na Slovensku. Pondelok až piatok, každé ráno nový diel - rozhovory s reportérmi, komentátormi a hosťami denníka SME. V sobotu komentujeme politické a celospoločenské dianie predchádzajúceho týždňa.

4.4 (11)

Nachrichten des Tages
Piatoček je týždenný satirický podcast nielen o politike. Vychádza, prekvapivo, každý piatok.

5.0 (4)

Comedy
Reportérka Barbora Mareková sa s hosťami a hosťkami rozpráva o zraniteľnosti, empatii a mentálnom zdraví. Riešia spolu, ako na nás vplýva rodina, politická atmosféra, sociálne siete a titulky v novinách. Podcast Ľudskosť denníka SME vychádza každý štvrtok.

4.7 (6)

Gesellschaft und Kultur
Klik je týždenný podcast o udalostiach zo sveta technológií, médií a sociálnych sietí. Moderujú Ondrej Podstupka a Martin Hodás.

5.0 (8)

Technologie
Diskusná relácia Zuzany Kovačič Hanzelovej na aktuálne politické aj spoločenské témy.

5.0 (2)

Politik
Zaujímavé rozhovory s politikmi, osobnosťami verejného života a odborníkmi, ktorí formujú súčasnú tvár Slovenska. Výber hostí relácie odzrkadlí to najnovšie a najdôležitejšie, čím naša krajina práve žije.

4.0 (1)

Nachrichten

Häufig gestellte Fragen zu Abos anzeigen

Týždenný podcast o významných historických udalostiach a osobnostiach s hosťami, ktorí pomáhajú odhaľovať ich širší kontext. Podcasty SME ho pripravujú v spolupráci s Historickou revue. Moderujú Agáta Šústová Drelová a Jaroslav Valent.