Zvedavosť

Denník N

Zvedavosť (bývalý Vedecký podcast n2) je seriál rozhovorov Zuzany Vitkovej o vede, technológiách a svete okolo nás. Prináša zrozumiteľné a pútavé diskusie s odborníkmi, ktoré odpovedajú na otázky, čo hýbu našou zvedavosťou. Nové diely vychádzajú približne každé týždne. Ako bonus v tomto kanáli zdieľame aj ukážky z najnovších kníh nášho vydaveteľstva, aby si každý zvedavec našiel to svoje. 

  1. 1D AGO

    Neutrína nám môžu pomôcť vysvetliť, kam zmizla z vesmíru antihmota, hovorí fyzička, ktorá pracuje v novom podzemnom laboratóriu

    Každú sekundu prúdi cez naše telo približne sto biliónov neutrín - základných častíc, z ktorých sa skladá náš vesmír. Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo. Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať. „S experimentmi preto musíme ísť do podzemia, aby sme odfiltrovali väčšinu ostatných častíc, ktoré nedokážu prejsť masou hornín nad laboratóriom,“ hovorí fyzička a geologička Lívia Ľudhová, ktorá sa roky podieľala na talianskom podzemnom experimente Borexino a aktuálne zbiera dáta aj na detektore JUNO v Číne, ktorý je v prevádzke od leta 2025. Keby sme viac porozumeli neutrínam, mohlo by to nám to napríklad pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre takmer úplne prevažuje hmota. „Stále nevieme, prečo sú veľké objekty stvorené len z hmoty a nie z antihmoty. Prečo nemáme napríklad antihmotové Slnko, stôl alebo mimozemšťanov. Teda v súčasnosti si myslíme, že ich nemáme, ale nevieme, kam antihmota zmizla,“ hovorí slovenská vedkyňa, ktorá pôsobí v GSI Helmholtz centre pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte a je profesorkou na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi.  V podcaste sa dozviete aj: ako neutrína menia „príchute“; prečo je problém namerať neutrína, ktoré vznikli pri Veľkom tresku; ako fyzikom napadlo, že množstvo vecí vo vesmíre sa dá vysvetliť neviditeľnými časticami; aké technológie boli vyvinuté kvôli neutrínovým detektorom; ako vyzerajú detektory v Číne, Taliansku či na Antarktíde.

    39 min
  2. DEC 13

    Najekologickejší je živý stromček vypestovaný vo vašom okolí, ktorý po Vianociach správne spracujete, hovorí ekológ

    Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou. Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie. Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá. „Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ. V podcaste sa dozviete aj: či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz; či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte; či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém; či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno; prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty; či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.

    46 min
  3. NOV 27

    V súkromných zbierkach sú populárne mladé tyranosaury. Fosílie sa pašovali aj v kameňoch na obkladačky, hovorí paleontológ

    Paleontológia na prelome 19. a 20. storočia sa na dinosaury pozerala ako na predpotopné a neohrabané príšery, ktoré vyhynuli, lebo boli príliš hlúpe. Pohľad na dinosaury sa odvtedy výrazne zmenil a technológie prinášajú nové metódy výskumu, z ktorých vieme zistiť oveľa viac než pred pár dekádami. Veľa nálezov sa preto skúma opakovane. Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia. „Otázka podľa mňa stojí skôr tak, že čo z tých nálezov zostane pre budúce generácie. Napríklad, či majiteľ ten materiál sprístupní vedeckému štúdiu alebo po svojej smrti umožní jeho presun do verejnej zbierky. Ak áno, tak to je super,“ hovorí paleontológ Matúš Hyžný z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rozhovore sa dozviete aj: podľa čoho paleontológovia vedia, ako dinosaura poskladať; či mohol Triceratops vyzerať inak, ako si dnes myslíme; či je v poriadku, ak je v nákupnom centre kostra stará stopäťdesiatpäť miliónov rokov; prečo sme na Slovensku zatiaľ nenašli žiadneho dinosaura; čo má človek robiť, ak nájde fosíliu a nevie, či je chránená; o čom bola kauza, v dôsledku ktorej skončil brazílsky dinosaurus bez mena.

    43 min
  4. NOV 15

    Matematika rozvíja kritické myslenie. Žiakov učí, že veci nemôžu tvrdiť len tak bez dôkazov, hovorí ocenená učiteľka

    Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom. Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve. Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku. „Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach. Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život. „Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“ Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu. V rozhovore sa dozviete aj: ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty, čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí, či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou, prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá, že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

    38 min

Ratings & Reviews

5
out of 5
6 Ratings

About

Zvedavosť (bývalý Vedecký podcast n2) je seriál rozhovorov Zuzany Vitkovej o vede, technológiách a svete okolo nás. Prináša zrozumiteľné a pútavé diskusie s odborníkmi, ktoré odpovedajú na otázky, čo hýbu našou zvedavosťou. Nové diely vychádzajú približne každé týždne. Ako bonus v tomto kanáli zdieľame aj ukážky z najnovších kníh nášho vydaveteľstva, aby si každý zvedavec našiel to svoje. 

You Might Also Like