Zvedavosť

Denník N

Zvedavosť (bývalý Vedecký podcast n2) je seriál rozhovorov Zuzany Vitkovej o vede, technológiách a svete okolo nás. Prináša zrozumiteľné a pútavé diskusie s odborníkmi, ktoré odpovedajú na otázky, čo hýbu našou zvedavosťou. Nové diely vychádzajú približne každé týždne. Ako bonus v tomto kanáli zdieľame aj ukážky z najnovších kníh nášho vydaveteľstva, aby si každý zvedavec našiel to svoje. 

  1. Nov 3

    V minulosti sa na nepriateľské oblasti kreslili obludy, dnes mapy skresľujú realitu inak, hovorí kartograf

    Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet okolo nás do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť. „Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek. Vedec vysvetľuje, že existuje už okolo 400 rôznych typov zobrazení sveta, aby sme o ňom mali čo najpresnejšiu predstavu, podľa toho, čo chceme mapou povedať. Napríklad OSN tento rok prijala zobrazenie, ktoré vytvoril projekt Equal Earth s cieľom presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Vo svojich zobrazeniach sveta tak ponúkne alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využili napríklad Google Mapy.   Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok. Vedec tiež vysvetľuje, aké spory sa v kartografii riešia, ako sa vedci pozerajú na to, keď si Donald Trump premenuje Mexický záliv na Americký a prečo sa nemôžete spoľahnúť na mapu, ktorú vám vygeneruje umelá inteligencia. V podcaste sa dozviete aj: prečo už 500 rokov používame Mercatorovo zobrazenie a prečo nikomu nechcel prezradiť svoje rovnice; či sa o mapy zvádzali boje; čo všetko vieme zakresliť do máp; aké problémy vznikajú pri zakresľovaní Krymu, Južného Osetska či Abcházska; prečo to isté miesto volá niekto La Manche a niekto Doverská úžina, koľko farieb potrebujete na politickú mapu sveta, či sa dá v kartografii vyblázniť.

    V minulosti sa na nepriateľské oblasti kreslili obludy, dnes mapy skresľujú realitu inak, hovorí kartograf
  2. Oct 5

    Ekologička, ktorá skúma ľadové medvede: Na expedícii som sa párkrát bála, ale nikdy to nebolo vinou zvierat

    Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa. Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím. Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zisťovala, ako špicberské medvede biele zmenili správanie či jedálniček. „Vieme, že útočia na soby a vyjedajú vajíčka vtákom, ktoré žijú vo veľkých kolóniách. Takže pri zháňaní potravy sú oportunistické a veľmi si nevyberajú,“ hovorí a vysvetľuje, že soby nemajú s medvedími útokmi evolučnú skúsenosť, čo z nich robí naivnejšiu korisť. Šulavíková strávila na odľahlých ostrovoch niekoľko týždňov, počas ktorých rekonštruovala priebeh medvedieho lovu a analyzovala ich pohyb či stravu. Napríklad aj z nájdených exkrementov. „Asi najfrustrujúcejší moment expedície bol, keď sme zbadali dve spiace medvedice, pričom pred nimi sa pokojne pásli soby. Bola by to nádherná scéna, ak by naším cieľom nebolo zdokumentovať, že ich ľadové medvede začali loviť,“ opisuje ekologička výskum v arktickom teréne.

    Ekologička, ktorá skúma ľadové medvede: Na expedícii som sa párkrát bála, ale nikdy to nebolo vinou zvierat

Ratings & Reviews

5
out of 5
6 Ratings

About

Zvedavosť (bývalý Vedecký podcast n2) je seriál rozhovorov Zuzany Vitkovej o vede, technológiách a svete okolo nás. Prináša zrozumiteľné a pútavé diskusie s odborníkmi, ktoré odpovedajú na otázky, čo hýbu našou zvedavosťou. Nové diely vychádzajú približne každé týždne. Ako bonus v tomto kanáli zdieľame aj ukážky z najnovších kníh nášho vydaveteľstva, aby si každý zvedavec našiel to svoje. 

You Might Also Like