Sú dva typy kresťanov: Pokazil som to, musím sa skryť pred OtcomPokazil som to, potrebujem zavolať OtcoviV jednom z nich je nepochopenie evanjelia a milosti. Nepochopenie toho milujúceho odpúšťajúceho Boha. Nepochopenie toho, čo Kristus vykonal na kríži. Naše srdce má byť tak nastavené aby pokorne volalo - “Otec pokazil som to, a práve preto ti "volám", zhrešil som, preto ti to vyznávam, ďakujem za tvoju milosť, chcem kráčať po tvojich cestách, pomôž mi aj v tento deň.” Milosť jednoducho nie je krehká, slabunká vec. Milosť má odvahu, má svaly, dá zhyby aj muscle-upy, roztrhá leva, zabije obra. Milosť je pravý hák, ktorý ničí moc hriechu. Keď pociťujeme hanbu, sme náchylní sa skrývať. Ale milosť hovorí, aby sme pribehli k Otcovi. Nedrž sa mimo Neho, nepopieraj, ale naopak vyvráť svoje vnútro. Urob pokánie.Možno tam je niečo, čo nikto nevie, nevie to tvoja manželka, nevie to ani tvoj manžel, nevedia to tvoji rodičia. Tvoj Otec počúva. Jeho zaujíma tvoje srdce a vie o všetkom, čo sa v ňom odohráva. Vyvráť svoje vnútro, prijmi Jeho milosť a zanechaj staré spôsoby. Hriech sa nedá v sebe udupať. Je nutné ho priniesť na svetlo, aby si mohol byť uzdravený a skutočne slobodný. Boh túto cestu vytvoril zámerne, aby nám umožnil žiť dôstojný život v slobode a v pravde. A to sa rovná - zbožný život.
