ozdravme podcast

ozdravme s.r.o.

ozdravme podcast. Rozhovory o zdravotníctve, zdravotnej politike a zdraví. Redakcia ozdravme prináša exkluzívne rozhovory s politikmi, manažérmi, analytikmi a lekármi.

  1. 1D AGO

    Rudolf Zajac: Sui generis

    Fico si svoju kariéru postavil na antireforme a populistickej až demagogickej kritike reformy Rudolfa Zajaca, ktorá, okrem iného, transformovala, respektíve vytvorila päť akciových spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Nuž, a napriek tomu, že Fico opakovane tvrdil, že akciové spoločnosti sú cestou k privatizácii, čas ukázal, že to bolo klamstvo, keďže ani jedna z akciových spoločností z portfólia štátu v súkromných rukách neskončila. Raz boľševik, furt boľševik Ficove pochvaly súkromných nemocníc pôsobia ako obrat o 180 stupňov, najmä keď roky staval kariéru na boji proti nim. Zajac pripomína, že premiér si len hľadá novú tému, ktorá prekryje jeho výroky o Ukrajine a energetike. „Robert Fico vždy bol, je aj bude boľševikom,“ pripomína v podcaste Rudolf Zajac, podľa ktorého sú ostatné Ficove výroky skôr snahou o rýchlu zmenu rétoriky podľa potreby. Keď príde reč na zadlžené nemocnice, Zajac hovorí úplne priamo — problém nie je v akciovkách, ale v štátnom chaose. Nemocnica Poprad podľa neho funguje preto, že má tvrdé rozpočtové obmedzenia, zatiaľ čo štátne nemocnice žijú v systéme, kde sa dlhy vždy nejako odpustia. Kritizuje aj nízku produktivitu a právnu formu príspevkových organizácií, ktorá ekonomicky nedáva žiadny zmysel. Ako to zhrnul: „To je Kocúrkovo.“ Zajac pripomína, že stačí jedna veta o akciovkách a lekárske odbory spustia výpovede či tlak na platy. Tvrdí, že Slovensko si samo vyrába krízy, ktoré potom draho hasí. Podľa neho by zdravotníctvu paradoxne pomohlo, keby časť nemocničných lekárov prešla do ambulancií, kde chýbajú najviac. Jeho pohľad je nekompromisný: „To by bol najlepší liek.“ Politicky je to však podľa neho nepredstaviteľné, najmä pred voľbami. Debata sa nakoniec točí okolo toho, prečo politici hľadajú nové právne formy, keď akciové spoločnosti už roky fungujú. Zajac upozorňuje, že verejnoprávny model by len preniesol dlhy na štát a nič by nevyriešil. Podľa neho chýba odvaha urobiť skutočné zmeny, nie nové názvy. Jeho záver je triezvy a presný: „Neviem si predstaviť nikoho z tejto garnitúry, kto by 15 mesiacov pred voľbami robil radikálne opatrenia.“

    35 min
  2. FEB 25

    Andrea Škripeková: Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné

    Andrea Škripeková patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej paliatívnej medicíny. Po viac než dvoch dekádach v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL, kde dnes nastavuje systém paliatívnej starostlivosti naprieč nemocnicami. V otvorenom rozhovore hovorí o reforme z roku 2022, o tom, prečo je identifikácia pacienta kľúčová, aj o tom, že Slovensko stále nie je pripravené na starnutie populácie. Odchod zo štátnej nemocnice a nový začiatok Andrea Škripeková po viac ako dvadsiatich rokoch v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL. Hovorí, že potrebovala zažiť paliatívnu medicínu mimo onkológie a v širšom kontexte. Nové pôsobisko jej umožňuje nastavovať systém naprieč nemocnicami a budovať dostupnosť paliatívnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú. „Onkológia bola moja prvá láska, ale vedela som, že potrebujem zažiť paliatívnu aj mimo nej,“ hovorí Škripeková. Škripeková zdôrazňuje, že nie každá nemocnica musí poskytovať paliatívnu starostlivosť, ale každá musí vedieť identifikovať pacienta, ktorý ju potrebuje. Nesprávne alebo neskoré rozpoznanie vedie k zbytočným hospitalizáciám, urgentným príjmom a utrpeniu pacienta. Paliatívna starostlivosť podľa nej dokáže zlepšiť kvalitu života a v onkológii dokonca aj predĺžiť prežívanie. „Ak pacienta neidentifikujeme, prepadáva systémom a nedostane pomoc, ktorú by mohol mať," uviedla počas rozhovoru Andrea Škripeková. Dôležitý miľník v roku 2022 Rok 2022 priniesol zásadnú legislatívnu zmenu – definovanie paliatívnej starostlivosti, mobilných hospicov aj preferencií liečby. Reforma zároveň zvýšila financovanie a umožnila čerpať prostriedky z plánu obnovy. Výsledkom je rast počtu špecialistov aj mobilných hospicov, hoci kvalita starostlivosti je podľa Škripekovej stále nerovnomerná. „Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ práve to považuje hlavná odborníčka Slovenska pre paliatívnu starostlivosť. Škripeková upozorňuje, že paliatívna medicína sa nedá hodnotiť cez výkony, pretože mnohé správne rozhodnutia nevedú k žiadnemu „výkonu“ v zmysle kódu. Preto vznikla metodika indikátorov kvality, ktorá sleduje napríklad počet volaní RZP, miesto úmrtia či použitie opioidov. Takéto dáta podľa nej ukazujú skutočnú hodnotu starostlivosti. Demografické trendy sú jasné – populácia starne a bude potrebovať viac dlhodobej aj paliatívnej starostlivosti. Škripeková tvrdí, že Slovensko nie je pripravené, najmä pre slabé prepojenie zdravotného a sociálneho systému. Vidí však nádej v projektoch, ktoré smerujú paliatívnu starostlivosť aj do zariadení sociálnych služieb. „Nie, nepripravujeme sa dostatočne. A pritom vieme, že táto vlna príde,“ otvorene priznáva Škripeková.

    55 min
  3. FEB 5

    Monika Kolejáková: V zdravotníctve som názorovo niekde medzi Marekom Krajčím a Tomášom Szalayom

    Začiatkom februára 2026 do parlamentu nastúpila Monika Kolejáková (KDH). O jej prioritách, ale aj o tom, či majú vo vnútri KDH na zdravotníctvo dva názorové svety sme sa rozprávali v najnovšom podcaste. Parlamentná stolička sa jej neušla len tesne. Po voľnách sa stala poslaneckou náhradníčkou a do parlamentu sa dostala až po tom, čo sa svojho mandátu vzdal poslanec Šmilňák. Viac o tom, prečo Kolejáková vstúpila do politiky a KDH, a aké sú jej priority a plány v parlamente, sa dozviete v novom podcaste. O vstupe do parlamentu a rozdelení síl v KDH Monika Kolejáková prichádza do parlamentu s jasným plánom a realistickým časovým rámcom. „Za tých 1,5 roka chcem niečo malé dosiahnuť,“ hovorí o svojom nastavení. V KDH sa zdravotníctvo rozdelilo na štyri veľké oblasti a Kolejáková má pod palcom tému personálu a vzdelávania. Zdôrazňuje, že tím KDH je široký a odborný a ich spoločným menovateľom je evidence-based prístup: „Zhodujeme sa v tom, že pokiaľ niečo dáme na papier, musíme to aj prepočítať.“ Čerstvá poslankyňa však hovorí i o tom, v čom sa nezhodne so svojím straníckym a teraz už i poslaneckým kolegom Stachurom. O poplatkoch, objednávaní a realite ambulancií KDH nedávno vyvinulo iniciatívu a chcelo zakázať vyberanie poplatkov za objednanie na presný čas. Kolejáková však nie je fanúšičkou takéhoto riešenia, ktoré navyše nič nevyrieši, odmieta jednoduché riešenia typu „zakázať zakázané“. Podľa nej je problém hlbší: „Sme umelci v obchádzaní zákazov a ďalší zákaz sa takisto obíde.“ Kritizuje najmä poplatky vyberané tretími stranami, no zároveň priznáva, že objednávanie na čas je pre ľudí kľúčové. Zároveň upozorňuje na kolaps primárnej siete: „Máme 41 % všeobecných lekárov v dôchodkovom veku. Oni môžu zajtra odísť a nemáme náhradu.“ O riešeniach: lietajúci lekár, limity a regulácia trhu Kolejáková odmieta čistý trh v zdravotníctve: „Čistý trh nemôže tvoriť základ systému.“ Navrhuje model „lietajúceho lekára“, ktorý by pokryl výpadky ambulancií, a zároveň limity na počet pacientov tak, aby sa zachovala kvalita starostlivosti. Otvorene hovorí aj o potrebe regulácie: „Musíte predvídať, koľko personálu potrebujeme. Ak to necháme len na trh, budú sa rozvíjať plastiky, nie neonatológia.“ Jej cieľom je systém, ktorý je férový, udržateľný a finančne prepočítaný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏛️ Nástup Moniky Kolejákovej do parlamentu a jej agenda v KDH 🩺 Kolaps primárnej ambulantnej siete a generačná výmena lekárov 💶 Poplatky, objednávanie a prečo zákaz nič nevyrieši 📉 Preťaženie všeobecných lekárov a limity na počet pacientov 🧮 Prepočty, financovanie a realita zdravotných poisťovní 👩‍⚕️ Model „lietajúceho lekára“ ako riešenie výpadkov ⚖️ Trh vs. regulácia v zdravotníctve a kde má hranice 🧬 Intersex, ústava a hodnotové dilemy v KDH 🗳️ Budúcnosť KDH, stredový volič a vnútorné napätia v klube?

    52 min
  4. FEB 4

    Na ceste k n(e)funkčnému systému záchraniek ?

    Tretia verejná diskusia ozdravme je za nami. Doteraz najostrejšia debata priniesla dva diametrálne odlišné názory na predkladaný zámer ministerstva zdravotníctva, ktorým sa zásadne mení výber budúcich prevádzkovateľov. Súčasný zámer ministerstva zatiaľ nie je premyslený do detailov a je otázne, či bude minister Šaško schopný tento zámer presadiť. Hosťami diskusie boli: Ernest Caban (Riaditeľ AGEL Merea) Marián Petko (Prezident ANS) Dušan Zachar (Riaditeľ INEKO) Michal Bahelka (Riaditeľ RZP) Vladimír Baláž (Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo) František Majerský (Poslanec NR SR za KDH) Matej Bobovník (šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Kamila Šaška) Nový model prideľovania bodov a tri alternatívy Diskusia sa výrazne točila okolo návrhu ministerstva zmeniť spôsob prideľovania bodov záchrannej zdravotnej služby. Matej Bobovník predstavil koncept, ktorý spája prednemocničnú a nemocničnú starostlivosť cez „kotviace body“ – urgentné príjmy nemocníc. Okolo nich sa majú vytvoriť prirodzené spády, definované dátami o dojazdových časoch, počte výjazdov a logistických trasách. V rámci týchto spádov majú podľa ministerského zámeru nemocnice rozhodovať o tom, ako zabezpečia prevádzku záchraniek. Existujú tri alternatívy: prevádzka pod vlastným IČO nemocnice, cez dcérsku spoločnosť alebo formou verejného obstarávania tretej osoby. Mimo týchto spádov má fungovať „štátny univerzálny poskytovateľ“ – Bratislavská a Košická záchranná služba spolu s koordinátorom IZS. Tento model však vyvolal množstvo otázok, najmä pre jeho nejasnosť, riziká fragmentácie a absenciu dát, ktoré by potvrdili jeho funkčnosť. Úloha štátu a efektivita štátnych vs. súkromných poskytovateľov Vladimír Baláž otvoril tému, ktorá sa v diskusii vracala opakovane – akú úlohu má mať štát v systéme záchrannej služby. Tvrdil, že záchranky sú kritická infraštruktúra a štát musí garantovať ich dostupnosť, najmä v regiónoch, kde podľa neho súkromníci nemajú motiváciu pôsobiť. Navrhol vytvoriť regionálne klastre okolo krajských miest, ktoré by obsluhovali štátne záchranky. Zároveň priznal, že tento problém existuje roky, no riešiť sa začal až teraz. Na druhej strane zazneli argumenty, že súkromní poskytovatelia fungujú 20 rokov, systém je stabilný a štátne riešenia nie sú automaticky efektívnejšie. Diskusia tak odhalila zásadný spor: či je cieľom vertikálna integrácia pod štát, alebo zachovanie pluralitného modelu, ktorý sa doteraz osvedčil. Obavy z prelievania financií a potreba regulácie Jednou z najvýraznejších obáv bolo riziko, že ak budú záchranky pod nemocnicami, peniaze určené na prednemocničnú starostlivosť sa „stratia“ v nemocničných rozpočtoch. Matej Bobovník preto avizoval reguláciu – definovanie nákladových skupín, podielov výdavkov a jednotného MTZ, aby sa zabránilo prelievaniu zdrojov a znižovaniu kvality. Ernest Caban upozornil, že už samotná komunikácia zámeru vyvolala paniku medzi záchranármi, ktorí sa obávajú, že budú „záplatovať“ personálne diery nemocníc. Podľa neho je kľúčové jasne oddeliť financovanie a garantovať, že paušál pre záchranky zostane nedotknutý. Diskusia ukázala, že bez precíznej regulácie by nový model mohol spôsobiť viac škody než úžitku. Reflexia zlyhaného tendra a potreba kultivovanej debaty Téma zrušeného tendra bola jednou z najcitlivejších. Hoci oficiálne výsledky neboli zverejnené, v médiách sa objavili informácie, že by mohli vypadnúť aj veľkí a dlhoroční poskytovatelia. To vyvolalo pochybnosti o férovosti procesu. Caban zdôraznil, že tender prebiehal podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúcich 20 rokov, a preto nerozumie, prečo sa zrazu spochybňuje jeho legitimita. Zároveň kritizoval, že ministerstvo predstavilo nový model bez odbornej diskusie so záchranármi, čo viedlo k eskalácii napätia. Viacerí hostia sa zhodli, že systém potrebuje zmeny, ale tie musia byť založené na dátach, odbornosti a dialógu – nie na politickej improvizácii. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Nový model záchraniek – prepojenie s urgentmi a tvorba prirodzených spádov 🧭 Tri alternatívy prevádzky – nemocnica, dcérska spoločnosť alebo verejné obstarávanie 🏛️ Úloha štátu – spor o to, či má byť dominantný poskytovateľ 🏗️ Regionálne klastre – návrh na štátne záchranky okolo krajských miest 💸 Obavy z prelievania peňazí – riziko, že nemocnice „pohltia“ financie záchraniek 📊 Regulácia nákladov – plán na definovanie nákladových skupín a MTZ 🚑 Stabilita systému – argument, že súčasný model funguje 20 rokov ⚠️ Zrušený tender – pochybnosti o férovosti a dopadoch na poskytovateľov 🗣️ Chýbajúca komunikácia – kritika, že ministerstvo neotvorilo odbornú debatu 🤝 Potrebná kultivovaná diskusia – výzva na dialóg, dáta a odborné riešenia

    1h 55m
  5. JAN 21

    Martin Vlachynský: Pharmacy First po slovensky: Lekárne dokážu odbremeniť lekárov, dovolíme im to?

    Martin Vlachynský patrí k publikačne najplodnejším zdravotnícky analytikom na Slovensku. Vo svojej najnovšej analýze sa pozrel na dostupnosť lekární na Slovensku ale i na to, čo dnes lekárne nemôžu robiť, no mohli a aké dôsledky by to prinieslo. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. All you can eat bufet je totiž otvorený a obyvateľstvo má tendenciu konzumovať zdravotnícke služby bez rozmyslu a v prvom rade bez reálnej potreby alebo nutnosti navštíviť ambulanciu alebo rovno nemocnicu. Snahy o to, aby sa all you can eat bufet transformoval, sú marginálne. Dôsledkom je značný nápor na ambulancie, pričom stúpajú unmet medical needs, keďže zohnať termín u nedostatkových špecialistov býva fuška, čo potvrdzuje aj najnovšia analýza INESS s názvom Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb. Práve lekárne sú entitou, ku ktorej majú pacienti najbližšie, a to doslova. Trvalo niekoľko rokov, kým sa schválila všetka potrebná legislatíva na to, aby mohli konečne aj slovenské lekárne očkovať proti chrípke. Tým však možnosti lekárne nekončia, naopak očkovanie proti chrípke by mal byť len začiatkom postupného posilňovania kompetencií lekární. Dostupnosť lekární a realita pacientov Prieskum INESS ukázal, že väčšina ľudí považuje lekárne za dobre dostupné, no problémom sú otváracie hodiny. Až pätina respondentov potrebovala lekáreň mimo prevádzkových hodín. Nonstop lekárne sú však na Slovensku len raritou. Ako hovorí Martin Vlachynský: „len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“ Lekárne tak ostávajú najdostupnejším bodom zdravotnej starostlivosti, no ich potenciál nie je využitý naplno. Preťažené ambulancie a nevyužitý potenciál lekární Ambulancie sú zahltené pacientmi, ktorí tam vôbec nemusia byť. Prieskum ukázal, že 43% respondentov malo problém získať termín u lekára behom jedného roka a 11 % ľudí nedokázalo získať termín u lekára vôbec. Vlachynský upozorňuje, že sú to práve lekárne, ktoré by mohli s týmto vážnym problémom pomôcť, „pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“ Model Pharmacy First, ktorý funguje v Británii, by mohol odľahčiť systém aj na Slovensku. Vo verejnej diskusii často zaznieva, že lekárne sú síce dostupné, no existujú aj „lekárnické púšte“. Avšak dáta z prieskumu INESS ukazujú oveľa miernejší obraz. Aj v najroztrúsenejších regiónoch, ako je Banskobystrický kraj, dochádza len k minimálnemu úbytku lekární. Martin Vlachynský to pomenúva presne: „zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“ Riziko však existuje – najmä pre starnúcich lekárnikov a malé obce, kde je prevádzka ekonomicky náročná. Preto je dôležité sledovať trendy a pripraviť systém, ktorý udrží dostupnosť aj mimo miest. Lekárne ako stabilný pilier zdravotníctva Na rozdiel od nemocníc lekárne fungujú stabilne, efektívne a s vysokou dostupnosťou. Sú pripravené poskytovať viac služieb, no legislatíva ich brzdí. Ako hovorí Vlachynský: „treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“ Rozšírenie kompetencií by mohlo byť najrýchlejším a najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zadlžovanie nemocníc ako systémová vlastnosť Na našich stránkach sme včera uverejnili článok, v ktorom hovoríme o pokračujúcom sa fenoméne zadĺženosti štátnych nemocníc. Ako sme informovali, záväzky po lehote splatnosti už prekročili magickú hranicu jednej miliardy €. Nestalo sa tak prvý a s vysokou pravdepodobnosťou ani poslednýkrát. Slovenské nemocnice sa zadlžujú kontinuálne a bez následkov. Dlh po lehote splatnosti presiahol 1,1 miliardy eur. Vlachynský spoločne s moderátorom kladie rečnícku otázku: „prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“ Bez hrozby bankrotu a reálneho dozoru sa motivácie nemenia a systém zostáva neudržateľný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Prečo sa slovenské nemocnice neustále zadlžujú 💊 Dostupnosť lekární a výsledky prieskumu INESS 🕒 Problém s otváracími hodinami lekární 📉 Nedostupnosť termínov u lekárov 🧪 Pharmacy First a britský model 🧑‍⚕️ Preťažené ambulancie a možné riešenia 🏬 Konsolidácia lekární a situácia na vidieku 📊 Ako sa mení verejná debata o zdravotníctve 💸 Ekonomické motivácie nemocníc a manažérov 🔮 Budúcnosť lekární a ich rozšírené kompetencie

    48 min
  6. JAN 13

    Melišová a Rausová: Motivácia je kľúčový faktor v terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode

    V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.   Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sme sa v nich venovali jednotlivým častiam starostlivosti, ktorú pacient absolvuje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Pôvodne plánované 4 rozhovory sme pre zvýšený záujem o tému rozšírili ešte o jeden rozhovor, v ktorom sme diskutovali o ďalšej dôležitej súčasti komplexnej starostlivosti o pacienta po CMP. A ňou je logopedická terapia.  V nasledovných rozhovoroch sa venujeme: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? ‍Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? ‍Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode Ako logopédia pomáha vrátiť pacientov po cievnej mozgovej príhode naspäť do života Logopédia je náuka o slove, ako vedný odbor sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Môže ísť o poruchy artikulácie, o narušenie jazykových schopností, o poruchy hlasu alebo o poruchy prehĺtania. S týmito ťažkosťami trpia i pacienti po cievnej mozgovej príhode. O logopedickej terapii sme sa rozprávali s Mgr. Magdalénou Melišovou a Mgr. Biankou Rausovou, obe pôsobia na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava. Melišová v rozhovore vysvetľuje rozdiel v starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie a v ambulantnej starostlivosti. „Počas hospitalizácie sa snažíme zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách (poruchy prehĺtania), ktoré sú pomerne časté, a zároveň sa snažíme už vtedy stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené,“ hovorí. V ambulanciách sa najčastejšie stretávajú s poruchami komunikácie. Najväčšiu časť tvoria pacienti s narušením jazykových schopností (afázia). Pre pacientov je problémom porozumenie alebo hľadanie slov – pacient si nevie spomenúť na slovo. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí i dysartria, čo je motorická porucha reči, kedy je narušená je zrozumiteľnosť reči. Využitie telemedicíny v logopédii Obe odborníčky sa zhodli, že najlepšou pomôckou logopéda je pero a papier. Sú však i rôzne iné formy, ktoré vedia využívať. Melišová uviedla ako príklad aplikáciu AfaSlovník, ide o prvú slovenskú a českú logopedickú aplikáciu určenú špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po CMP pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie. Obsahuje tisíce slov, obrázkov, zvukových nahrávok a videí, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka. Dostupnosť logopédie Logopédia na Slovensku nie je dobrá, nie je taká, aká by mala byť. „Je to určite lepšie, ako to bolo, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Logopédov pre deti je veľmi málo, pre dospelých ešte menej,“ podotýka Rausová a dodáva. Pozitívnou správou je, že logopéd začína byť súčasťou starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode od začiatku liečby, už na neurologickom oddelení. „Nebolo to úplne štandardom, pred štyrmi rokmi bolo miest pre logopédov na klinikách menej. Ale musím povedať, že sa to rozbieha a (logopéd) začína byť súčasťou balíčka starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje Rausová.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: 🎯 Na čo sa zameriava logopéd pri pacientoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody 🧭 Čo je cieľom logopédie pri pacientoch po CMP ⏰ Kedy je dôležité navštíviť logopéda 🔧 Do akej miery je možné pacienta zbaviť ťažkostí, ktoré sa týkajú narušenej reči a komunikačných schopností 🔄 Dá sa docieliť pri pacientovi úplné obnovenie, resp. odstránenie rečových problémov 🗺️ Aká je dostupnosť logopédov 💻 Využitie telemedicíny

    39 min
  7. 12/17/2025

    Martin Gábor: Fyzioterapiou vieme pacientom zlepšiť kvalitu života

    V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa venujeme: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia. O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Nástup fyzioterapie Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje. Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut. Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje. Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína aká je rola pacientov a rodiny

    34 min
  8. 12/16/2025

    Rudolf Zajac o poplatkoch v zdravotníctve: Politici sľubujú nulu, pacienti platia miliardy

    „Ešte raz a naposledy" tak sa volá kniha našich dvoch vzácnych priateľov, Fedora Gála a Karola Sudora. Tí, ktorí však poznajú Fedora, vedia, že jeho posledná kniha zvyčajne a našťastie nebýva posledná. Je teda dosť možné, že ani tento podcast s Rudolfom Zajacom nebude tento rok tým posledným. Každopádne, po týždni sme pre našich poslucháčov pripravili nový podcast, ktorý sa venuje o.i. poplatkom v ambulanciách, ktoré existujú a sú symptómom širšieho problému.  V podcaste hovoríme aj o o audite ministerstva zdravotníctva, o tom, prečo chýba jasne definovaný nárok poistenca, a o tom, ako sa v praxi vyberajú peniaze mimo zákonného rámca. Zajac pripomína, že bez finančnej spoluúčasti občanov systém neudržíme, a zároveň varuje pred chaotickými riešeniami, ktoré len prehlbujú šedú ekonomiku. V podcaste Rudolf Zajac otvorene konštatuje: „Bez finančnej spoluúčasti občanov to nepôjde." V podcaste vysvetľuje, že štát nemá vlastné peniaze a financovanie zdravotníctva je otázkou rozumného rozdelenia verejných a súkromných zdrojov. Poukazuje na to, že bez jasne definovaného nároku poistenca vzniká chaos: poisťovne nevedia presne, čo majú hradiť, a pacienti nevedia, za čo majú platiť. Zajac kritizuje súčasnú prax, kde sa poplatky vyberajú mimo zákona, bez daňových dokladov, čo vedie k strate verejných príjmov a k šedej ekonomike. Varuje, že nekontrolované zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením, lebo znižuje konkurencieschopnosť a rast HDP. Zajac pripomína historický kontext: „Fico v roku 2006 vyhlásil, že nikto nič platiť nebude," a následne sa systém rozbehol do chaosu. Hovorí o tom, ako legislatíva z roku 2000 definovala pravidlá, ktoré dnes nie sú naplnené nariadením vlády, a preto nie je jasné, čo presne hradí verejné zdravotné poistenie. Popisuje, že existuje množstvo titulov a cenníkov — „poplatková divočina" — ktoré poskytovatelia používajú, často bez zaslania cenníka na vedomie príslušným orgánom tak, ako to zákon predpokladá. Zajac kritizuje aj nedostatočnú kontrolu a kapacity vyšších územných celkov, ktoré nemajú kompetencie ani kapacity tieto praktiky dohliadať. O audite ministerstva hovorí s uznaním, ale aj s výhradami: „Ten audit robil tím okolo Henriety Tulejovej" a priniesol čísla, ktoré potvrdzujú, že poplatky a doplatky tvoria významnú časť výdavkov pacientov. Zajac uvádza, že odhady hovoria o stovkách miliónoch až miliardách eur, pričom presné čísla sú ťažko overiteľné, lebo chýbajú daňové doklady. Zdôrazňuje, že riešenie musí byť sociálne únosné — nastaviť limity a doplatky tak, aby nikto nebol vylúčený z prístupu k starostlivosti. Kritizuje populistické návrhy, ktoré sľubujú zákaz poplatkov bez náhrady, pretože takéto kroky len presunú náklady na iné formy zdanenia. 🏥 Poplatky v ambulanciách — rozsah, prax a dôsledky pre pacientov. 📊 Audit ministerstva — čo odhalil tím Henriety Tulejovej a aké sú čísla. ⚖️ Právne spory a precedensy — súdne rozhodnutia a ich význam pre prax. 🧾 Daňové doklady a šedá ekonomika — prečo chýbajú a čo to spôsobuje. 🏛️ Legislatíva a nárok poistenca — potreba jasného nariadenia vlády. 💸 Financovanie zdravotníctva — verejné vs. súkromné zdroje a ich limity. 🛡️ Sociálna únosnosť poplatkov — limity a ochrana zraniteľných skupín. 🎄 Osobný rozmer — Zajacove postrehy o rodine, tradíciách a verejnom diskurze.

    34 min

About

ozdravme podcast. Rozhovory o zdravotníctve, zdravotnej politike a zdraví. Redakcia ozdravme prináša exkluzívne rozhovory s politikmi, manažérmi, analytikmi a lekármi.

You Might Also Like