Neskorá antika

Marek

Neskorá antika je vo svetových dejinách jedným z kľúčových období západnej civilizácie. V 3. až 8. storočí sa základy Európy formovali dvoma prevládajúcimi fenoménmi – migráciami barbarských etník a šírením nového náboženstva, kresťanstva. Oba fenomény výrazne poznačili všetky aspekty spoločnosti a jej kultúry. V konečnom dôsledku zanikla Západorímska ríša a začala nová epocha, raný stredovek. Ďalšou veľkou témou je pád veľkého impéria a jeho možné interpretácie vo svetle aktuálnych udalostí vo svete. Projekt zhromažďuje slovenských, českých, rakúskych, maďarských a britských odborníkov.

  1. 5d ago

    S Jiřím Bartůňkom o problémoch vojenstva v neskorej antike

    Hosťom tejto epizódy je Dr. Jiří Bartůněk, ktorý sa dlhodobo venuje vojenským dejinám Rímskej ríše a problematike vzťahov medzi cisármi a najvyššími vojenskými veliteľmi v 4. a 5. storočí. Rozprávame sa o fenoméne rímskej armády, ktorá patrila medzi najúspešnejšie vojenské organizácie svetových dejín. Hľadáme odpoveď na otázku, čo stálo za jej úspechmi, či išlo predovšetkým o disciplínu, organizáciu a výcvik, alebo o schopnosť rímskeho štátu a armády prispôsobovať sa novým výzvam a prekonávať krízové situácie. V rozhovore sa dozviete, ako fungovalo zásobovanie rímskych vojsk počas veľkých vojenských výprav, aký význam mala logistika pre úspech armády a prečo bola schopnosť zabezpečiť tisíce vojakov často dôležitejšia než samotné bojové umenie. Predstavíme si aj najvýznamnejších rímskych veliteľov a reformátorov, medzi ktorých patria Gaius Marius, Julius Caesar, Marcus Vipsanius Agrippa, cisár Tiberius či viacerí vojenskí velitelia neskorej antiky. Osobitnú pozornosť venujeme otázke takzvanej barbarizácie rímskej armády. Bolo zapájanie germánskych a iných nerímskych bojovníkov prejavom úpadku, alebo naopak logickou a úspešnou odpoveďou na meniace sa podmienky? Ako sa menila štruktúra vojska v období veľkých kríz 3., 4. a 5. storočia? A akú úlohu zohrávali vojenskí velitelia pri obrane impéria pred vonkajšími nepriateľmi aj vnútornými uzurpátormi? Rozhovor sa ďalej sústreďuje na vzťah medzi armádou a politickou mocou. Postupne sledujeme, ako sa najvyšší vojenskí velitelia stávali čoraz vplyvnejšími a ako v neskorej antike neraz zatienili samotných cisárov. Na konkrétnych príkladoch ukazujeme, akým spôsobom sa menilo rozdelenie moci medzi panovníkmi a vojenskou elitou, prečo sa niektorí generáli stali skutočnými vládcami ríše a aké dôsledky to malo pre budúcnosť Západorímskej ríše. Nechýbajú ani zamyslenia nad tým, či možno medzi antikou a súčasnosťou hľadať určité paralely vo vzťahoch medzi politickou a vojenskou mocou. Táto epizóda ponúka hlbší pohľad na fungovanie rímskeho štátu, na význam armády v dejinách a na procesy, ktoré stáli za vzostupom aj premenou jednej z najvýznamnejších civilizácií ľudských dejín.

  2. Aug 31

    S Karolom Pietom o hrobke pri Poprade, ktorá odkryla svoje tajomstvo po 1600 rokoch

    Keď v roku 2005 bagrista pri stavebných prácach v Poprade-Matejovciach narazil takmer päť metrov pod zemou na drevenú konštrukciu, spočiatku ju považovali za bunker. V skutočnosti sa pod zemou ukrýval jeden z najpozoruhodnejších archeologických objavov v strednej Európe – monumentálna drevená hrobka z konca 4. storočia. Komu patrila? A kto bol mladý muž, ktorého pochovali pod Tatrami s luxusom hodným spoločenskej elity? Hosťom tejto epizódy je PhDr. Karol Pieta, DrSc., jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej archeológie a spoluautor publikácie Knieža z Popradu a jeho hrobka. Rozprávame sa o objave, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do sveta na rozhraní Rímskej ríše a germánskych spoločenstiev v dramatickom období sťahovania národov. Hrobka bola postavená z mimoriadne kvalitného dreva a ukrývala predmety, ktoré rozprávajú prekvapivý príbeh. Luxusné rímske lôžko, stôl, spoločenská hra, vzácne textílie či predmety osobnej hygieny stoja vedľa koženého puzdra na luk. Bol mladý muž spod Tatier predstaviteľom novej germánsko-rímskej elity? Mohol časť života stráviť v prostredí Rímskej ríše a následne sa vrátiť domov? Moderné analýzy DNA, izotopov a ďalšie vedecké metódy umožnili archeológom dostať sa k detailom života človeka, ktorý zomrel približne vo veku dvadsať rokov. Rozprávame sa aj o jeho pôvode, strave, možnej príčine smrti a o tom, čo jeho život prezrádza o kontaktoch medzi svetom pod Tatrami a Rímskou ríšou. A potom je tu ďalšia záhada – hrobku krátko po pohrebe vykradli. Lupiči zrejme veľmi dobre vedeli, kam majú kopať. Mohli to byť ľudia, ktorí knieža poznali? A mohli si zlato a striebro odniesť pred odchodom tejto populácie zo strednej Európy? Práve dávny zločin však priniesol nečakaný výsledok. Vykrádačská šachta umožnila hrobke zaplaviť sa vodou a vytvorila prostredie, v ktorom sa po stáročia zachovalo drevo, koža aj vzácne textílie. To, čo malo hrobku zničiť, ju paradoxne pomohlo uchovať pre archeológov o šestnásť storočí neskôr. Kto teda bol knieža z Popradu? Germánsky aristokrat, muž ovplyvnený Rímom, politický rukojemník – alebo predstaviteľ novej elity stojacej medzi dvoma svetmi? Vypočujte si príbeh jedného z najvýnimočnejších archeologických nálezov na Slovensku a pátranie po osude mladého muža, ktorého hrobka prežila pád antického sveta.

  3. 11/17/2025

    S byzantológom Martinom Hurbaničom o politike Východorímskej ríše v strednom Podunajsku

    Hlavnou témou epizódy je stredné Podunajsko v období 4. až 7. storočia. Profesor Hurbanič objasňuje dôsledky rozdelenia Rímskej ríše po roku 395, ktoré viedlo k postupnému formovaniu dvoch odlišných entít. Kým Západ zanikol, Východ sa transformoval na štát, ktorý pretrval tisíc rokov. Hurbanič však spochybňuje aplikáciu termínu „neskorá antika“ na oblasť Panónie. Argumentuje, že na rozdiel od iných častí ríše tu chýbala kontinuita. Rímske mestá, ktoré boli nositeľmi civilizácie, tu zanikli už vo 4. storočí. Oblasť bola rýchlo pohltená germánskymi kmeňmi, Hunmi a neskôr Avarmi. Zatiaľ čo termín „sťahovanie národov“ považuje za historiograficky problematický, ako najvhodnejší navrhuje „prelom antiky a stredoveku“. Vzťah Východorímskej ríše k týmto kmeňom za vlády Justiniána bol pragmatický. Išlo o politiku „kontroly“ a udržiavania statusu quo. Justinián využíval ich vzájomnú rivalitu na zabezpečenie hraníc a prístupu k vojsku v Itálii. Justiniánova „rekonkvista“ podľa Hurbaniča nebola pôvodne cielená, ale rýchly úspech v Afrike ho povzbudil k obnove impéria. Panónia však nikdy nebola prioritou, pretože bola periférna a logisticky ťažko dostupná v porovnaní s námornými cieľmi ako Afrika a Itália. Na záver sa profesor Hurbanič venuje odkazu Byzancie. Vysvetľuje, že pojem „Byzantská ríša“ je novoveký (16. stor.), zatiaľ čo oni sami sa vždy považovali za Rimanov.

About

Neskorá antika je vo svetových dejinách jedným z kľúčových období západnej civilizácie. V 3. až 8. storočí sa základy Európy formovali dvoma prevládajúcimi fenoménmi – migráciami barbarských etník a šírením nového náboženstva, kresťanstva. Oba fenomény výrazne poznačili všetky aspekty spoločnosti a jej kultúry. V konečnom dôsledku zanikla Západorímska ríša a začala nová epocha, raný stredovek. Ďalšou veľkou témou je pád veľkého impéria a jeho možné interpretácie vo svetle aktuálnych udalostí vo svete. Projekt zhromažďuje slovenských, českých, rakúskych, maďarských a britských odborníkov.

You Might Also Like