Fenomény STVR

Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu.

Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková.

Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť.

Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta.

Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou.
V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa.

Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan.

Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal.

Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá.