ADAPTUJ.SK - Rozhovory o adaptácii na klimatickú zmenu

Centrum adaptácie a odolnosti. ADAPTUJ.SK

Rozhovory s odborníkmi a osobnosťami akademického a verejného života o adaptácii Slovenska na klimatickú zmenu a budovaní odolnosti voči klimatickej zmene. Rozhovory prebiehajú v Centre adaptácie a odolnosti v Trnave. S hosťami sa rozpráva architekt Miroslav Marko, absolvent FAD STU v Bratislave a Carleton University v Ottawe so špecializáciou na environmentálne priateľskú architektúru. Cieľom rozhovorov je hľadať nie len možnosti ako navrhovať bezpečné a zdravé budovy a mestá odolné voči klimatickej zmene, ale aj ako budovať klimaticky odolnú spoločnosť bez strachu o budúcnosť našich detí.

  1. 18 Sept

    073 – Nevetrané triedy, mobily a zdravie detí – MUDr. Elenka Prokopová

    Uvedomujú si rodičia priamy súvis medzi nevetranými triedami v školách a tým ako často sú ich deti choré? A vedia riaditelia škôl a zriaďovatelia, že kvalita vzduchu v triede ovplyvňuje aj únavu, pozornosť, učenie a hlavne chorobnosť detí? V 73. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s MUDr. Elenkou Prokopovou, pediatričkou, všeobecnou lekárkou pre deti a dorast a hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast. Témou sú nevetrané triedy, vysoké CO₂, infekcie, vlhkosť, plesne, roztoče, únava, horšie sústredenie a limity vetrania cez okná. Deti si školské prostredie nevyberajú. Dostanú svoju lavicu a v triede trávia veľkú časť dňa. Rozhovor sa venuje aj tomu, prečo nestačí riešiť iba čističky vzduchu, germicídne žiariče alebo „podporu imunity“, ak samotné prostredie zostáva problémom. Hovorí sa o nárazovom vetraní, nútenom vetraní, rekuperácii, meraní CO₂ a o tom, prečo klimatizácia nevyrieši výmenu vzduchu. Druhou silnou témou sú mobily, obrazovky a digitálne médiá u malých detí. MUDr. Elenka Prokopová vysvetľuje, prečo pediatri upozorňujú najmä na obdobie do troch rokov, keď sa formujú zásadné prepojenia v mozgu a nervovom systéme. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako nevetrané triedy negatívne ovplyvňujú zdravie detí, *čo znamená vysoké CO₂ pre únavu, pozornosť a učenie, *kedy sa v kolektíve ľahšie šíria vírusy, baktérie a infekcie, *akú úlohu zohráva vlhkosť, plesne a roztoče pri alergiách, *čím sa líši riešenie príčiny od čistenia stále toho istého vzduchu, *čo môže školám priniesť riadené vetranie a rekuperácia, *na čo by sa mali rodičia pýtať pri kvalite vzduchu v triede, *ako rozmýšľať pri obnove škôl, aby sa neriešili iba okná a zateplenie, *aké riziká môžu prinášať obrazovkové digitálne médiá u najmenších detí. MUDr. Elenka Prokopová má aj vlastný podcast pre rodičov O deťoch s Elenkou: https://www.youtube.com/@Zdraviedeti Podcast je určený najmä rodičom, riaditeľom škôl, učiteľom, zriaďovateľom, samosprávam, pediatrom a všetkým, ktorým záleží na zdraví, sústredení, vývoji a bezpečí detí. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Teaser 04:09 Kto je MUDr. Elenka Prokopová 06:03 Kvalita vzduchu v školách 10:17 CO₂ v triedach a školské merania 11:58 Čo robí vysoké CO₂ s dieťaťom 13:58 Vírusy, baktérie a chorobnosť 18:42 Nevetraná trieda nie je len CO₂ 22:37 Vlhkosť, plesne a roztoče 24:30 Limity vetrania cez okno 29:51 Nútené vetranie v školách 32:57 Klimatizácia nerieši výmenu vzduchu 38:34 Čistička vzduchu alebo odstránenie príčiny 44:03 Ako vyzerá dobre vetraná trieda 47:31 Digitálne médiá a vývoj mozgu detí 50:02 Deti do troch rokov a obrazovky 01:00:59 Odkaz pre riaditeľov a zriaďovateľov 01:03:27 Záver #adaptujsk #zdraviedeti #skoly #vetranie #kvalitavzduchu #rodicia #detiamobily

  2. 14 Sept

    072 – Námestia bez tieňa? Historická zeleň a klíma – Ing. Miriam Heinrichová, PhD.

    Čo ak verejný priestor vyzerá výborne na vizualizácii, ale v lete sa v ňom nedá vydržať? Pri obnove námestí a historických centier stále podceňujeme to najdôležitejšie – život človeka v priestore? V 72. epizóde podcastu sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Ing. Miriam Heinrichovou, PhD., krajinnou architektkou pôsobiacou na Krajskom pamiatkovom úrade v Bratislave, o historickej zeleni, pamiatkovej ochrane, starých stromoch, koreňových zónach, súťažiach na verejné priestory a klimatickej zmene. Rozhovor nadväzuje na predchádzajúcu epizódu o historickej zeleni s Ing. Denisou Halajovou, PhD. Nie je to len otázka toho, aké dreviny sadiť. Témou je aj to, prečo sú staré stromy v mestách nenahraditeľné, prečo nové výsadby často roky stagnujú, prečo nestačí „niekam pridať zeleň“ a prečo môže byť chyba, ak architektonická kompozícia preváži nad mikroklímou, tieňom a reálnou použiteľnosťou priestoru. Miriam Heinrichová hovorí o tom, že historická zeleň nie je iba kulisa pamiatok. Je to živý systém, ktorý má kultúrnu, kompozičnú, ekologickú aj klimatickú hodnotu. V čase horúčav, sucha a nepravidelných zrážok sa práve existujúce stromy, ich koreňové systémy a schopnosť vytvárať tieň stávajú zásadnou súčasťou klimatickej odolnosti miest. V rozhovore sa otvára aj otázka architektonických súťaží. Prečo sa o klimatickej zmene veľa hovorí, ale stále vyhrávajú návrhy s malým podielom zelene? Prečo sa historické námestia často architektonizujú ako spevnené plochy, hoci v lete potrebujeme predovšetkým tieň, vodu, pôdu a stromy? A prečo by každé rozhodnutie o verejnom priestore malo začínať otázkou, či tam človek bude vedieť žiť aj počas horúčav? V rozhovore sa dozviete napríklad: *čo je historická zeleň a prečo je súčasťou kultúrneho dedičstva, *prečo pri pamiatkovej ochrane nestačí riešiť iba fasády a kompozíciu, *ako klimatická zmena mení vodné pomery v historických parkoch a mestách, *prečo sú staré vitálne stromy často cennejšie než nová výsadba, *čo znamená koreňová zóna stromu a prečo ju v mestách často ničíme, *ako dlažba, zasolenie, zimná údržba a zhutnená pôda poškodzujú mestskú zeleň, *prečo nové stromy v uliciach často roky stagnujú, *kedy je problémom úzkokorunný alebo guľovitý kultivar, *prečo lavička bez stromu prestáva dávať zmysel, *ako môže „zobytňovanie“ malých zelených plôch poškodiť stromy, *prečo niektoré súťažné návrhy rušia zeleň práve v čase, keď ju mestá najviac potrebujú, *ako sa dá hľadať rovnováha medzi pamiatkovou hodnotou, životom v meste a klimatickou odolnosťou. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, pamiatkarom, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser: námestia, zeleň a klíma 03:00 Pokračovanie témy historickej zelene 04:04 Kto je Miriam Heinrichová 05:01 Čo je historická zeleň 06:22 Historická zeleň ako zrkadlo spoločnosti 08:28 Čo musí pamiatková ochrana zachovať 10:50 Klimatická zmena a neistota budúcnosti 12:18 Druhová obmena a historické parky 14:31 Horský park, voda a salamandry 17:03 Sucho, voda a hydrológia územia 20:12 Mestské priestory ako najväčší problém 21:01 Staré stromy a koreňové systémy 24:18 Kultivary, tieň a reálna funkcia stromov 26:19 Zachovať staré vitálne stromy 26:55 Dlažba, zrážkový tieň a soľ 29:41 Koreňové zóny a priestor pre stromy 31:34 Zobytňovanie zelene a jeho limity 37:12 Súťaže, námestia a architektonické ego 40:04 Keď návrhy rušia zeleň 42:22 Prečo by tam v lete nešla ani na zmrzlinu 45:30 Zabudli sme na život v priestore 48:14 Adaptačné opatrenia v súťažných návrhoch 53:29 Prečo stále podceňujeme klimatickú zmenu 57:55 Pamiatkari a veľké stromy 01:01:05 Odkaz architektom a tvorcom miest #adaptujsk #historickazelen #klimatickazmena #mestskazelen #pamiatky #odolnemesta

  3. 2 Sept

    071 – Kliešte v meste: zmena klímy mení pravidlá. – Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc.

    V rozhovore zaznieva dôležitá veta: „infikovanosť kliešťov chorobami, ktoré prenášajú, je v mestách vyššia ako v periférnych okolitých lesoch.“ Kliešte teda nie sú len témou lesa, hôr alebo vysokej trávy mimo mesta. Čoraz viac sa stávajú aj témou mestských parkov, zelene, chodníkov a verejného zdravia. V 71. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Doc. MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc., o tom, ako klimatická zmena mení výskyt kliešťov, prečo sa posúvajú do vyšších polôh a čo znamenajú pre mestské prostredie. Téma je dôležitá práve preto, že mestá musia navrhovať masívnu modrozelenú infraštruktúru, zadržiavať vodu, udržiavať vlhkosť, podporovať tieň a zvyšovať podiel vegetácie. To je nevyhnutné pre ochladzovanie miest. Zároveň však vlhké, tienisté a zarastené mikroprostredie môže vytvárať veľmi vhodné podmienky pre kliešte. Cieľom nie je vybetónovať mesto ani všetko vykosiť. Dôležité je rozlišovať, kde má byť zeleň prirodzenejšia a kde treba pri chodníkoch, detských plochách, venčiskách a frekventovaných trasách vytvoriť bezpečnejšie prechodové zóny. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako klimatická zmena mení výskyt kliešťov,*prečo sú kliešte témou aj pre mestá,*aké ochorenia prenášajú kliešte,*čo znamená kliešťová encefalitída, borelióza, babesióza a anaplazmóza,*ako súvisí nízka zaočkovanosť s rizikom ochorení,*prečo môžu byť mestské kliešte častejšie infikované,*akú úlohu majú vtáky, cicavce, líšky, srny a diviaky,*ako navrhovať parky, chodníky a okraje zelene,*čo môže znamenať štrk, mulč, vhodné kríky a kosenie pri trasách,*prečo je edukácia obyvateľov súčasťou adaptácie miest. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, správcom zelene, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly:00:00 Úvodný teaser02:28 Vitajte v podcaste02:37 Tretí diel série04:39 Zeleň, klíma a ochorenia07:04 Mestské populácie kliešťov07:47 Kliešte v mestách10:09 Ako kliešť hľadá hostiteľa12:10 Životný cyklus kliešťa14:17 Infikované kliešte v mestách17:35 Kliešťová encefalitída19:40 Lymská borelióza21:41 Babesióza a anaplazmóza25:09 Exotické druhy a klíma28:38 Kliešť obyčajný29:23 Ako navrhovať parky31:22 Bariéry pri chodníkoch35:49 Chladenie mesta verzus kliešte37:10 Kde kosiť a kde nie40:50 Kedy sú kliešte aktívne41:24 Kliešte v horách44:24 Parky a pracovná skupina47:16 Edukácia obyvateľov54:18 Kto má mestám radiť01:00:26 Pripravovaná metodika #adaptujsk #klieste #klimatickazmena #verejnezdravie #mestskazelen #odolnemesta

  4. 26 Aug

    070 – Komáre v meste: čo mení klíma? - Mgr. Veronika Michalková, PhD.

    Komáre už nie sú len nepríjemnosť pri vode alebo v záhrade. V čase klimatickej zmeny sa menia podmienky, v ktorých prežívajú, predlžuje sa ich sezóna a na Slovensku sa objavujú aj invázne druhy, ktoré tu v minulosti neboli. V 70. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Veronikou Michlakovou o komároch v mestskom prostredí, inváznych druhoch, chorobách prenášaných komármi a o tom, ako majú mestá navrhovať adaptačné opatrenia tak, aby zadržiavali vodu, ochladzovali priestor, podporovali biodiverzitu, ale zároveň nevytvárali zbytočné liahniská komárov. Rozhovor je pokračovaním témy otvorenej v 69. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK s Doc. RNDr. Nasirom A. Jalilim, CSc., MPH. Kým prvý rozhovor sa venoval komárom najmä z pohľadu parazitológie, verejného zdravia a klimatickej zmeny, táto epizóda sa viac sústreďuje na mestské prostredie, invázne druhy, stojatú vodu, vodozádržné opatrenia a praktické odporúčania pre samosprávy, projektantov aj obyvateľov. V rozhovore sa hovorí aj o tom, že netreba vyvolávať paniku, ale ani podceňovať riziká. Nie každý komár je infikovaný a nie každé vodozádržné opatrenie je problém. Dôležité je navrhovať vodu v meste odborne, myslieť na prúdenie vody, vsak do 24 až 48 hodín, monitorovanie liahnisk, biologickú ochranu a zapojenie ekológov do plánovania modrozelenej infraštruktúry. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako klimatická zmena ovplyvňuje výskyt komárov v mestách,*ktoré invázne druhy komárov už boli zaznamenané na Slovensku,*čo môžu znamenať druhy Aedes japonicus, Aedes koreicus a Aedes albopictus,*ako súvisia komáre s vírusmi dengue, chikungunya, Usutu alebo so západonílskym vírusom,*kedy by sa v budúcnosti mohlo meniť riziko malárie,*úloha tropických nocí pri chorobách prenášaných komármi,*vodozádržné opatrenia netreba odmietať, ale navrhovať odborne,*malé nádoby, odpad, pneumatiky a sudy s dažďovou vodou ako možné liahniská,*voda do mesta patrí, ale stojatá voda bez kontroly je problém,*prúdiaca voda, biodiverzita, netopiere, vážky, ryby a vodný hmyz môžu pomôcť pri prirodzenej regulácii,*dažďová záhrada by nemala držať vodu dlhšie než približne 24 až 48 hodín,*čo je biologická ochrana BTI a kedy môže byť vhodnejšia než plošné chemické postreky,*ako si môže človek skontrolovať vlastný dvor po daždi,*nepokosená lúka sama osebe ešte neznamená liahnisko komárov,*čo by mali robiť mestá, architekti, krajinní architekti a samosprávy pri plánovaní zelene a vody v meste. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly:00:00 Úvodný teaser: komáre, malária a nové riziká02:52 Vitajte v podcaste03:53 Kto je Veronika Michlaková05:36 Klimatická zmena a komáre v mestách05:53 Invázne druhy komárov na Slovensku07:04 Malária, tropické noci a teplotný míľnik09:54 Mestský tepelný ostrov a nočné teploty11:47 Invázne druhy a nové ochorenia12:58 Panika nie, riziko áno14:10 Letisková malária a cestovanie14:59 Voda v meste a vodozádržné opatrenia16:00 Stojatá voda, nádoby, skládky a pneumatiky17:20 Upratať odpad ako prvý krok20:36 Voda áno, ale nie bez kontroly21:26 Biodiverzita ako prirodzená ochrana22:31 Dažďové záhrady a limit 24 až 48 hodín23:34 BTI a biologická ochrana proti larvám28:23 Čo môže urobiť človek na vlastnom dvore35:11 Odporúčania pre architektov a samosprávy41:47 Stromy, tieň a ochladzovanie miest #adaptujsk #komare #klimatickazmena #verejnezdravie #voda #odolnemesta

  5. 21 Aug

    069 - Komáre, zmena klímy a nové choroby - Doc. RNDr. Nasir A. Jalili, CSc., MPH

    Komáre už nie sú len nepríjemný letný hmyz. V čase klimatickej zmeny sa predlžuje ich sezóna, menia sa podmienky na ich vývoj a do Európy sa dostávajú aj druhy, ktoré sme kedysi vnímali ako exotické.V epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Nasirom Jalilim, parazitológom a vysokoškolským pedagógom, ktorý sa odborne venuje humannej parazitológii, mikrobiológii, virológii, bakteriológii a chorobám prenášaným komármi, a inými druhmi hmyzu.Témou rozhovoru sú komáre v kontexte klimatickej zmeny, verejného zdravia, bezpečnosti miest a adaptačných opatrení. Ak chceme v mestách zadržiavať dažďovú vodu, podporovať zeleň, evapotranspiráciu a ochladzovanie verejných priestorov, musíme zároveň rozumieť aj tomu, kedy sa z vody môže stať liahnisko komárov.Rozhovor ukazuje, že adaptácia na klimatickú zmenu nie je len otázkou architektúry, urbanizmu, technológií alebo zelene. Je to aj otázka verejného zdravia, biológie, parazitológie a správneho manažmentu vody v mestách.V druhej časti rozhovoru Nasir Jalili rozpráva aj svoj osobný príbeh: ako sa mu podarilo založiť školu v severnom Afganistane, prečo je vzdelanie viac ako peniaze, prečo bola prvým predpokladom stavby školy voda a prečo boli stromy v školskom areáli dôležité už od začiatku.V rozhovore sa dozviete napríklad:*komáre nie sú len otravné, ale môžu predstavovať aj zdravotné riziko,*ako klimatická zmena ovplyvňuje dĺžku sezóny a vývoj komárov,*pri akých podmienkach sa niektoré komáre liahnu po záplavách a iné v sudoch s dažďovou vodou,*ktoré vírusy a parazity môžu komáre prenášať,*ako sa v Európe sleduje západonílsky vírus,*že riziko chorôb prenášaných komármi sa môže v budúcnosti meniť,*pri vodozádržných opatreniach nestačí riešiť iba vodu a zeleň,*zadržiavanie vody je potrebné, ale musí sa navrhovať odborne,*ako vznikla slovenská škola v Afganistane,*úloha stromov a studne v horúcom prostredí školy,*vzdelanie ako jeden z najdôležitejších adaptačných nástrojov spoločnosti.Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu.Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína.Kapitoly:00:00 Úvodný teaser: komáre, choroby, voda a škola02:59 Vitajte v podcaste04:47 Kto je Nasir Jalili06:09 Parazitológia, mikrobiológia a komáre08:27 Prečo môžu byť komáre nebezpečné09:54 Druhy komárov vo svete a na Slovensku11:32 Sudy s dažďovou vodou a domové komáre13:02 Teplota vody a rýchlosť vývoja komárov13:48 Vodozádržné opatrenia a riziko komárov16:29 Komáre v kanalizácii a mestách16:54 Západonílsky vírus a vtáčie územia17:59 Vírusy prenášané komármi19:19 Klimatická zmena a migrácia druhov20:14 Obchod, pneumatiky a invazívne komáre23:20 Dlhšia sezóna a viac generácií komárov26:27 Malária a jej história na Slovensku29:57 Vodozádržné opatrenia a odborné sledovanie33:24 Škola v Afganistane a hodnota vzdelania46:07 Voda, studňa a začiatok výstavby52:08 Stromy, tieň a zelená farba nádeje#adaptujsk #komare #klimatickazmena #verejnezdravie #voda #odolnemesta #komare

  6. 31 Jul

    068 – Na akú klímu sa musí Slovensko pripraviť? – RNDr. Pavel Faško, CSc.

    Klimatická zmena nie je scenár budúcnosti. Na Slovensku ju už prežívame a jej prejavy sú v niektorých prípadoch výraznejšie, než predpokladali staršie klimatické modely.V 68. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s klimatológom RNDr. Pavelom Faškom, CSc. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.Rozhovor sa venuje aktuálnym prejavom klimatickej zmeny na Slovensku. RNDr. Pavel Faško, CSc. upozorňuje, že stredná Európa patrí medzi oblasti, v ktorých sa otepľovanie prejavuje veľmi výrazne. Dôležitá pritom nie je iba samotná veľkosť zmeny, ale najmä rýchlosť, akou prebieha.V rozhovore porovnávajú dnešnú klimatickú zmenu s prirodzeným kolísaním klímy v minulosti a hovoria o vplyve ľudskej činnosti. Venujú sa aj spochybňovaniu klimatickej zmeny, nepravdivým informáciám a schopnosti ľudí rozlišovať medzi dôveryhodnými informáciami, polopravdami a klamstvami.Dôležitou témou rozhovoru je rozdiel medzi mitigáciou a adaptáciou. Znižovanie spotreby a negatívneho vplyvu človeka a budov na životné prostredie zostáva dôležité, no klimatické podmienky sa už zmenili natoľko, že mestá, krajina aj budovy sa musia pripravovať na horúčavy, sucho, intenzívne zrážky, lokálne povodne, požiare a ďalšie extrémne prejavy počasia.V rozhovore sa venujú aj:• dôsledkom napriamovania vodných tokov a rýchleho odtoku vody z krajiny,• možnostiam revitalizácie riek a zadržiavania vody,• vplyvu spôsobu obrábania polí na splavovanie pôdy a bahna do obcí,• prehrievaniu poľnohospodárskej krajiny v okolí miest,• odpečaťovaniu povrchov a vytváraniu vodopriepustných plôch,• potrebe plánovať mestskú zeleň ešte pred začiatkom výstavby,• výberu drevín vhodných pre meniace sa klimatické podmienky,• využitiu vody, fontán a zachytávaniu dažďovej vody v mestách,• rastúcemu významu a hodnote pitnej vody,• klimatickým informáciám potrebným pre architektov, projektantov a územných plánovačov,• navrhovaniu budov pre podmienky polovice a druhej polovice 21. storočia, nie iba podľa skúseností z minulosti.Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, stavebným inžinierom, odborníkom na životné prostredie, samosprávam, developerom, študentom aj všetkým, ktorí chcú lepšie porozumieť meniacej sa klíme a možnostiam prípravy na jej dôsledky.Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína.Prihláste sa na odber kanála ADAPTUJ.SK, aby vám neušli ďalšie odborné rozhovory o klimatickej odolnosti miest, krajiny a budov.KAPITOLY00:00 Teaser: Klimatickú zmenu už prežívame02:17 Predstavenie hosťa04:23 Čo sa deje s klímou na Slovensku06:46 Zľahčovanie klimatickej zmeny09:08 Rýchlosť klimatickej zmeny a príroda11:24 Človek ako pôvodca dnešnej klimatickej zmeny13:41 Hospodársky rast verzus kvalita života15:56 Jednotlivec, spotreba a plytvanie18:58 Mitigácia verzus adaptácia22:23 Adaptácia sa stáva nevyhnutnosťou25:21 Prírodné verzus technické riešenia26:24 Revitalizácia riek a zadržiavanie vody29:50 Dezinformácie a spochybňovanie klimatickej zmeny33:40 Keď realita dobehne skepticizmus34:50 Bahno zo svahov a opatrenia na poliach37:14 Krajina a ochladzovanie miest40:58 Extrémy počasia a najväčšie hrozby43:32 Požiare, povodne a rekordné horúčavy47:02 Horúčavy v meste a význam tieňa48:12 Keď už ani tieň nepomáha48:54 Priority klimatickej odolnosti miest50:27 Odpečatenie a vodopriepustné povrchy51:50 Zeleň ako nástroj ochladzovania miest53:40 Voda v meste a návrat fontán55:19 Zachytávanie dažďovej vody56:25 Pitná voda, budovy a legislatíva58:32 Voda ako ropa budúcnosti59:59 Prevencia namiesto riešenia krízy1:00:38 Klimatické vzdelávanie architektov1:04:13 Rýchlosť zmien a reakcia škôl1:09:02 Globálna zodpovednosť a motivácia konať1:13:28 Záver a poďakovanie#adaptujsk #klimatickazmena #klimatickaodolnost #klimatologia

  7. 22 Jul

    067 - Prežije historická zeleň, bude zeleň v historických centrách? - Ing. Denisa Halajová, PhD.

    Mestá sa prehrievajú, stromy chradnú a druhy, ktoré sme považovali za samozrejmé, prestávajú zvládať nové klimatické podmienky. Čo sa stane s historickou zeleňou, ak sa nám začnú vytrácať domáce dreviny?V 67. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s autorizovanou krajinnou architektkou Denisou Halajovou. Témou rozhovoru je historická zeleň, klimatická zmena, pamiatková ochrana, mestské stromy a otázka, ako prispôsobiť parky, námestia a historické jadrá novým podmienkam.Rozhovor vychádza aj z metodiky Historická zeleň, ktorú Denisa Halajová spolupripravila pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Vysvetľuje, čo vlastne chránime v historických parkoch a záhradách, kedy je dôležitá kompozícia, kedy druhová autenticita a prečo niekedy nestačí trvať na tom, aby sa do historického prostredia vracali rovnaké druhy drevín ako v minulosti.V rozhovore sa otvára aj citlivá otázka zelene v pamiatkovo chránených mestských jadrách. Na jednej strane potrebujeme chrániť priehľady, fasády a historickú kompozíciu. Na druhej strane potrebujeme tieň, ochladzovanie, modrozelenú infraštruktúru a verejné priestory, v ktorých sa bude dať žiť aj počas extrémnych horúčav.V rozhovore sa dozviete napríklad:* prečo sa z našich miest a krajiny môžu vytrácať domáce dreviny,* čo znamená historická zeleň a čo všetko je predmetom ochrany,* ako Florentská charta vníma obnovu historických záhrad,* prečo sa pri niektorých záhradách nemusí chrániť konkrétny druh, ale forma a kompozícia,* prečo je problém nahrádzať buxus v historických formálnych záhradách,* kedy je dôležitá druhová autenticita v prírodne krajinárskych parkoch,* prečo môže byť obnova alejí v historických parkoch veľmi ťažké rozhodnutie,* ako klimatická zmena stresuje stromy a skracuje ich životnosť,* prečo mestský strom potrebuje najmä kvalitný prekoreniteľný priestor,* prečo nestačí vysadiť tisíc stromov, ak sa o ne potom mesto nevie postarať,* ako môžu historické námestia získať viac tieňa bez straty svojich pamiatkových hodnôt,* prečo bude potrebná väčšia odvaha pri výbere druhov a vyššia biodiverzita,* prečo budeme musieť zelene v mestách nielen viac vysádzať, ale hlavne sa o ňu dlhodobo starať.Podcast je určený architektom, projektantom, krajinným architektom, urbanistom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu.Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína.Kapitoly:00:00 Úvodný teaser: miznúce domáce dreviny01:07 Údržba namiesto výsadieb02:32 Úvod podcastu a témy rozhovoru04:42 Predstavenie Denisy Halajovej06:48 Metodika Historická zeleň09:11 Čo chránime v historických parkoch10:19 Florentská charta12:11 Autenticita a náhrady drevín13:35 Formálne záhrady a strihaná zeleň18:42 Krajinárske parky a zbierkové dreviny20:35 Kedy obnovovať aleje22:12 Klimatické výzvy pre historickú zeleň26:44 Mestské stromy a kvalita pôdy29:43 Zeleň v pamiatkových jadrách30:24 Chladenie mesta zeleňou31:49 Stromy ako spotrebný materiál?32:21 Parky potrebujú svojich správcov35:00 Sadiť menej, ale lepšie37:01 Nové druhy, škodcovia a neistota39:36 Dilema historických námestí43:28 Tieň verzus priehľady na fasády44:29 Mestská džungľa alebo historická tradícia?47:35 Prečo je ťažké dostať veľké stromy do mesta51:20 Chýbajúca metodika a personálne kapacity54:47 Biodiverzita namiesto monokultúr57:31 Optimistický výhľad a cena zelene01:00:17 Záver rozhovoru#adaptujsk #historickazelen #krajinarskaarchitektura #mestskazelen #stromyvmeste #klimatickazmena #adaptacia #modrozelenainfrastruktura #pamiatkovaochrana #verejnypriestor #architektura #urbanizmus #projektovanie #odolnemesta #energetickabezpecnost

  8. 16 Jul

    066 - Ako vyrobiť chlad z tepla? | Ejektorové chladenie - prof. Ing. Michal Masaryk, PhD.

    Dá sa chladiť budova pomocou tepla? A môže technológia, ktorá vznikla ešte v ére parných strojov, pomôcť pri adaptácii budov na extrémne horúčavy?V 66. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s prof. Ing. Michalom Masarykom, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Témou rozhovoru je ejektorové chladenie – technológia, ktorá dokáže vyrábať chlad z tepla, napríklad zo solárnych termických kolektorov alebo z odpadového tepla.Rozhovor nadväzuje na predchádzajúcu epizódu o ejektorovom chladení, no tentoraz sa zameriava aj na nový prototyp testovaný v areáli STU na Trnávke. Prof. Masaryk vysvetľuje, ako môže teplo zachytené na streche alebo fasáde poháňať chladiaci stroj, ktorý na druhej strane dodáva studenú vodu pre stropné chladenie.V čase, keď sa budovy čoraz viac prehrievajú, sa otázka chladenia stáva rovnako dôležitou ako otázka vykurovania. No ešte pred technológiou musí prísť architektonický návrh – orientácia budovy, tienenie, práca so svetlíkmi, fasádou, strechou, vegetáciou, vodou a prirodzeným prúdením vzduchu.V rozhovore sa dozviete napríklad: * ako je možné vyrábať chlad z tepla, * prečo je kompresor energeticky najnáročnejšou časťou bežného chladiaceho systému, * čo je Venturiho trubica a ako súvisí s ejektorovým chladením, * ako sa podobný princíp používal už v parných lokomotívach, * ako funguje prototyp ejektorového chladiaceho stroja testovaný na STU v Bratislave, * ako môžu solárne termické kolektory pomáhať pri výrobe chladu, * že systém potrebuje len zanedbatelné množstvo elektriny na čerpadlá a riadenie, *odpadové teplo z priemyslu alebo dátových centier je cenným zdrojom energie na chladenie, * prečo ejektorové chladenie nemusí nahradiť všetky kompresorové systémy, ale môže ich vhodne dopĺňať, * prečo je najekologickejšia energia tá, ktorú budova vôbec nepotrebuje, * aké pasívne opatrenia má architekt k dispozícii, aby znížil potrebu chladenia budovy. Podcast je určený architektom, projektantom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu.Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Teplo na chlad 02:39 Vitajte v podcaste 03:30 Kto je prof. Michal Masaryk 04:13 Ako funguje ejektorové chladenie 06:59 Venturiho princíp 09:49 Ako vzniká chlad 11:59 História ejektorov 15:48 Chladiaci stroj v praxi 19:01 Prototyp na STU v Bratislave 21:52 Výsledky a limity testovania 24:40 Dimenzovanie systému 28:56 Pasívne chladenie a úloha architekta 30:44 Kam smeruje technológia 34:59 Dátové centrá a odpadové teplo 38:36 Rady pre architektov 43:21 Záver rozhovoru #adaptujsk #ejektorovechladenie #chladenie #pasivnechladenie #solarnechladenie #architektura #projektovanie #klimatickazmena #adaptacia #energetickabezpecnost #udrzatelnost #stavebnafyzika #energetika #STU

See All (74)

About

Rozhovory s odborníkmi a osobnosťami akademického a verejného života o adaptácii Slovenska na klimatickú zmenu a budovaní odolnosti voči klimatickej zmene. Rozhovory prebiehajú v Centre adaptácie a odolnosti v Trnave. S hosťami sa rozpráva architekt Miroslav Marko, absolvent FAD STU v Bratislave a Carleton University v Ottawe so špecializáciou na environmentálne priateľskú architektúru. Cieľom rozhovorov je hľadať nie len možnosti ako navrhovať bezpečné a zdravé budovy a mestá odolné voči klimatickej zmene, ale aj ako budovať klimaticky odolnú spoločnosť bez strachu o budúcnosť našich detí.

Information