SPEJS.space

Ondrej Farkas, Jaro Šupina

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

  1. 6 days ago

    SPEJS.space #25

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rekordnom 13. testovacom lete Starshipu – rozoberieme si úspešný let kozmickej lode Ship 40, ktorá po vypustení reálnych satelitov Starlink V3 úspešne otestovala zážih motora vo vesmíre a nakoniec, napriek všetkým očakávaniam, prežila pristátie do oceánu v jednom kuse. Pozrieme sa však aj na to, prečo Super Heavy Booster 20 nezvládol pristávací manéver, keď sa mu nepodarilo zapáliť dostatok motorov a plnou rýchlosťou narazil do vôd Mexického zálivu. Preberieme tiež brutálnu a riskantnú hru SpaceX, ktorá po roku 2028 odmieta prijímať rezervácie na dedikované lety Falcon 9, aby prinútila zákazníkov prejsť na zatiaľ neoverený Starship. Časť budeme venovať aj gigantickému kontraktu spoločnosti Foxconn, ktorá pre Elona Muska vyrobí AI servery s čipmi Nvidia GB300 za odhadovaných 52 miliárd dolárov. Kým súkromný sektor naberá šialené tempo, americké Space Force bije na poplach – generál Chance Saltzman varuje, že bez ďalších investícií do infraštruktúry budú musieť obmedziť ročný počet štartov z preťažených národných kozmodrómov. Napriek tomu armáda masívne investuje a tripluje rozpočet na vybrané štarty v programe NSSL Phase 3 až na 17 miliárd dolárov. Zastavíme sa aj pri projekte IRIS², kde Poľsko navyšuje svoj príspevok na 656 miliónov eur, aby pomohlo vybudovať európsku satelitnú suverenitu a znížilo závislosť od Starlinku. Na Mesiac sa navyše chystá úplne prvé GPU v histórii – čip Nvidia Jetson poletí na palube roveru od Lunar Outpost, aby tam v extrémnych podmienkach riadil pokročilú fyzickú AI. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí – pozrieme sa na novú štúdiu v časopise PNAS Nexus, podľa ktorej ceny za vynesenie nákladu do vesmíru klesli od roku 1960 o neuveriteľných 96 %. Preletíme aj globálny raketový trh: americký Stratolaunch oslavuje míľnik viac ako desiatich úspešných hypersonických letov autonómneho lietadla Talon-A, a čínska raketa Gravity-1 – najsilnejší nosič na tuhé palivo na svete – úspešne zvládla svoj tretí štart a prechádza do plnej komerčnej prevádzky. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  2. 24 Jul

    SPEJS.space #24

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o ambicióznych plánoch programu Artemis III, v rámci ktorého NASA zverejnila nové vizualizácie obrovskej lode Starship V3 spojenej s Orionom. Rozoberieme si túto vysoko choreografovanú vesmírnu misiu plánovanú na rok 2027, počas ktorej budú tri najvýkonnejšie rakety sveta nacvičovať zložité stretávacie a dokovacie manévre na nízkej obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa na to, ako sa líši dokovanie zboku pri module Blue Moon od nosového dokovania Starshipu, a prečo astronauti tentokrát do Starshipu vôbec nevstúpia, zatiaľ čo do testovacieho landeru od Blue Origin áno. Zostaneme aj pri spoločnosti SpaceX a ich chystanom lete Starship Flight 13, ktorý museli počítače v poslednej sekunde prerušiť pre anomáliu pri spúšťaní motorov. Povieme si, prečo musia inžinieri na boosteri Super Heavy vymeniť dva motory Raptor 3, a aké vylepšenia má tento let otestovať po problémoch s predchádzajúcim štartom – od upraveného manévru otočenia až po kontrolované pristátie stupňa do vody. Kým SpaceX ladí motory, konkurencia čelí odkladom. Rozoberieme si, ako nedávna havária rakety New Glenn od Blue Origin zasiahla plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tá musela posunúť spustenie svojej satelitnej mobilnej siete až na rok 2027. Pozrieme sa na to, ako sa situáciu snažia zachrániť aspoň letmi na Falcone 9 a prečo teraz zháňajú miliardovú investíciu na diverzifikáciu rizík. Veľký historický míľnik si pripísalo Indicko, kde súkromná firma Skyroot Aerospace úspešne dostala na orbitu svoju prvú raketu Vikram-1. Rozoberieme si úspech tohto mladého tímu, ich celokarbónovú konštrukciu a 3D tlačené motory, ale aj kuriózny moment, kedy počas separácie došlo k nečakanej kolízii tretieho a štvrtého stupňa. Na záver sa pozrieme na úspech startupu Reditus Space, ktorý predstavil svoje 200-kilogramové znovupoužiteľné návratové teleso ENOS určené pre výskum v mikrogravitácii. Povieme si, ako tento stroj navrhnutý len dvanástimi ľuďmi za pätnásť mesiacov zvládne ohnivý návrat do atmosféry rýchlosťou Mach 29 vďaka vlastnému inovatívnemu tepelnému štítu RHEA. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  3. 17 Jul

    SPESJ.space #23

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na historický triumf Číny, ktorej sa 10. júla podarilo úspešne vypustiť a zachytiť prvý stupeň novej rakety CZ-10B. Čína sa tak stala len druhou krajinou na svete, ktorá dokázala zachrániť prvý stupeň orbitálneho nosiča, no prvenstvo drží v použití unikátneho systému visiacich záchytných káblov na lodi Linghangzhe. Rozoberieme si, ako štátna CALT týmto úspechom vyhrala napínavé interné preteky a ako táto raketa ako vôbec prvá na svete skombinovala petrolej v prvom stupni s metánom v druhom stupni na dosiahnutie obežnej dráhy. Zablúdime aj do hlbokého vesmíru, kde sa odohralo mimoriadne tesné ázijské dvojrande s asteroidmi. Čínska sonda Tianwen 2 dorazila k obežnej dráhe záhadného quasi-satelitu Zeme Kamo‘oalewa. Ten sa však ukázal byť oveľa menší, než sme predpokladali – s priemerom iba okolo 20 metrov ide o najmenšie teleso, aké kedy navštívila ľudská sonda. Len o niekoľko hodín neskôr preletela japonská sonda Hayabusa 2 okolo asteroidu Torifune závratnou rýchlosťou 5,3 km/s. Povieme si, prečo bol tento prelet pre JAXA obrovskou výzvou a ako sa museli vysporiadať s postupným opotrebovaním svojich iónových motorov. Obrovskú radosť máme aj z domácej scény, keďže Slovensko má na obežnej dráhe už svoju piatu družicu! Do vesmíru úspešne odštartoval súkromný nanosatelit Marína, ktorý už nadviazal spojenie s Technickou univerzitou v Košiciach a poslal prvé unikátne zábery našej planéty. Pozrieme sa na detektor MiniPix SPACE na monitorovanie vesmírneho počasia, no prezradíme si aj romantické pozadie názvu družice a to, prečo sú na jej plošných spojoch vytlačené verše od Sládkoviča. V druhej polovici epizódy preberieme hromadný štart Transporter-17 od SpaceX, ktorý úspešne doručil 81 satelitov vrátane konštelácie FireSat na včasnú detekciu lesných požiarov. Zastavíme sa pri fascinujúcom satelite BOHR – historicky prvom komerčne postavenom CubeSate s jadrovým mikropohonom na báze trícia od City Labs, ktorý úspešne prešiel schvaľovacím procesom FAA. Spomenieme aj ambiciózny startup Besxar Space Industries, ktorý na suborbitálnom lete Falconu otestoval svoje testovacie boxy „Clipper Class“ s cieľom vyrábať ultračisté polovodiče priamo vo vákuu vesmíru. Čaká nás však aj poriadny vesmírny thriller. Posvietime si na znepokojivý manéver, pri ktorom sa štyri ruské vojenské satelity Kosmos priblížili k fínskemu radarovému satelitu Iceye-X36 na vzdialenosť necelých 13 kilometrov. Keďže dáta z družíc Iceye aktívne využíva Ukrajina na monitorovanie ruských inváznych síl, vysvetlíme si, prečo sa odborníci obávajú, že Moskva vo vesmíre testovala technológie na rušenie či obmedzovanie západných aparátov. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité míľniky: SpaceX dostala od FAA zelenú na let Starship Flight 13 po tom, čo bolo oficiálne uzavreté vyšetrovanie anomálie letu 12. Na Starbase navyše budujú obrovskú fabriku na vlastnú separáciu vzduchu a lokálnu produkciu kyslíka a dusíka. A v skratke sa pozrieme aj do Japonska, kde si úspešný premiérový skok a pristátie zapísala experimentálna znovupoužiteľná raketa RV-X od agentúry JAXA a Mitsubishi Heavy Industries. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  4. 10 Jul

    SPEJS.space #22

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o prelomových novinkách z programu Moon Base, v rámci ktorého NASA prerozdelila takmer 600 miliónov dolárov trom komerčným partnerom na doručenie štyroch nových vedeckých misií na Mesiac koncom roka 2028. Rozoberieme si aj mimoriadne odvážny nápad administrátora Jareda Isaacmana, ktorý vážne zvažuje poslať na mesačný južný pól Promise – plnohodnotný marťanský testovací model rovera Perseverance, ktorý by vďaka jadrovému pohonu MMRTG dokázal hravo prežiť mrazivú mesačnú noc. Pozrieme sa aj na to, ako sa spoločnosť Blue Origin rýchlo spamätáva z májovej explózie rakety New Glenn na rampe LC-36. Generálny riaditeľ Dave Limp oznámil radikálnu zmenu stratégie – prechod na horizontálno-vertikálnu hybridnú konfiguráciu s využitím obrieho žeriavu, vďaka čomu chcú stihnúť prvý štart ešte tento rok. Preberieme tiež, prečo NASA zatiaľ nepanikári, no varuje, že prípadné posuny štartu do polovice roka 2027 by už mali vážne dôsledky pre misiu Artemis III. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá oznámila historický obchod v hodnote 8 miliárd dolárov – akvizíciu satelitného giganta Iridium, čím chce vybudovať vertikálne integrovanú vesmírnu superveľmoc. Peter Beck hovorí o spojení, kde „jedna plus jedna sú tri“, no prekážkou na tejto ceste môže byť ich pripravovaná stredne ťažká raketa Neutron, ktorej debut sa kvôli problémom pri testovaní zrejme posunie na rok 2027. Zastavíme sa aj pri napínavej záchrannej akcii teleskopu Swift. Z tichomorského atolu Kwajalein úspešne odštartovala raketa Pegasus XL na svoju pravdepodobne poslednú misiu, aby na orbitu vyniesla robotický satelit LINK od startupu Katalyst Space. Ten má za úlohu zachytiť teleskop v degradujúcej dráhe a pomocou elektrických motorov ho vytiahnuť do bezpečnej výšky. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí. Japonský startup BULL ohlásil plný úspech svojej orbitálnej demonštrácie HORN, pri ktorej úspešne rozvinul obrie plachty na zachytávanie vesmírneho odpadu. Čínska spoločnosť LandSpace úspešne zvládla statický zážih znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Nemecká Rocket Factory Augsburg predstavila svoje plány od ľahkého nosiča RFA ONE až po ťažkú znovupoužiteľnú raketu RFA TWO, a ULA úspešne dokončila poslednú misiu Atlas V pre satelitnú sieť Amazon Leo, pričom štafetu teraz definitívne preberá nová raketa Vulcan. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  5. 3 Jul

    SPEJS.space #21

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o radikálnych zmenách a škrtoch v lunárnom programe Artemis. Rozoberieme si zásadné rozhodnutie administrátora NASA Jareda Isaacmana zrušiť alebo pretransformovať kľúčové hardvérové prvky, ako sú Exploration Upper Stage, Mobile Launcher 2 či stanica Gateway. Pozrieme sa na šokujúce detaily správy generálneho inšpektora, podľa ktorej mal pomerne jednoduchý prechodový adaptér Universal Stage Adapter od Dynetics stáť namiesto pôvodných 131 miliónov dolárov až neskutočných 497 miliónov a jeho vývoj mal trvať dlhých 13 rokov. Ukážeme si tiež, prečo meškanie modulu HALO od Northrop Grumman posúva sprevádzkovanie stanice Gateway najskôr na rok 2032 a ako na tento vývoj reaguje Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá nateraz pokračuje vo vývoji modulu I-Hab, no spomaľuje práce na module Lunar View. Bližšie sa pozrieme aj na prelomovú vojenskú misiu Victus Haze pre americké Space Force. V nej spoločnosť Rocket Lab prepísala históriu, keď dokázala odštartovať s raketou Electron len neuveriteľných 16 hodín a 42 minút od doručenia príkazu na štart, pričom ich tímu trvala kalkulácia presného času štartu iba 4 hodiny. Povieme si, ako ich družica Puma na obežnej dráhe bleskovo dobehla satelit Jackal-0004 od True Anomaly, ktorý odštartoval už v máji na Falcone 9, a začala s ním nácvik simulovaných obranných operácií priamo na nízkej obežnej dráhe Zeme. Významnú časť budeme venovať spoločnosti SpaceX, ktorá si pripísala ďalší obrovský úspech. Uzavrela gigantický kontrakt v hodnote až 6,3 miliardy dolárov so startupom Reflection AI na prenájom výpočtovej kapacity s najnovšími čipmi Nvidia GB300 v dátovom centre Colossus 2 v Memphise. Rozoberieme aj ich utajovanú nákladnú kapsulu Starfall v tvare lietajúceho taniera, ktorú SpaceX úspešne vylovilo z Tichého oceánu po návrate z obežnej dráhy. Posvietime si na plány Elona Muska vybudovať 13-kilometrový plynovod Starpipe pre Starbase v Texase, aby nahradil stovky tankerov privážajúcich metán pre lety Starship. Všetky tieto megalomanské plány súkromníkov však narážajú na vážny problém – nová správa inšpektora NASA totiž varuje, že launch infraštruktúra na Cape Canaveral a Kennedyho vesmírnom stredisku starne, rozpočet na údržbu klesá a potrubia s plynným dusíkom už teraz nedokážu naraz podporovať štarty rakiet New Glenn od Blue Origin a Vulcan od ULA. Zastavíme sa aj na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Francúzska astronautka Sophie Adenot v module Columbus úspešne otestovala nový prototyp vnútrovrakového skafandra EuroSuit. Tento prototyp, vyvíjaný CNES v spolupráci s Decathlonom, Spartan Space a MEDES, má astronautom umožniť obliecť a vyzliecť sa bez cudzej pomoci za menej ako 2 minúty v podmienkach mikrogravitácie. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité udalosti. Pozrieme sa na európsku bezpečnostnú iniciatívu EU SST pre sledovanie vesmíru, ktorá sa rozrástla na 19 členských štátov. Predstavíme si úspech firmy Starfish Space, ktorej tahač Otter Pup 2 úspešne dokončil prvú fázu približovania s družicou ElaraSat od Gilmour Space, a uzavrieme to bleskovým upratovaním spoločnosti Blue Origin, ktorá po nedávnej nehode vyčistila celú rampu LC-36 za rekordných 9 dní a stále plánuje letieť ešte tento rok. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  6. 26 Jun

    SPEJS.space #20

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na zásadný zvrat v lunárnych plánoch NASA – rozoberieme si, prečo bol zastavený vývoj kľúčového obytného modulu HALO pre stanicu Lunar Gateway, keďže pozornosť agentúry sa výrazne presúva na vybudovanie základne priamo na povrchu Mesiaca. Posvietime si aj na gigantický obchod na poli umelej inteligencie: SpaceX po svojom megavstupe na burzu kupuje programátorský startup Cursor za neuveriteľných 60 miliárd dolárov v akciách. V raketovom segmente preskúmame, ako sa darí megakonšteláciám – kým Amazon získal dôležitý odklad od FCC, no pre dočasné uzemnenie rakiet Vulcan a New Glenn čelí vážnemu úzkemu hrdlu pri vypúšťaní satelitov, európska Ariane 6 s novými výkonnejšími pomocnými motormi P160C úspešne vyniesla doteraz najťažší komerčný náklad pre sieť Amazon Leo. Chýbať nebude ani Japonsko, ktorého hlavný nosič H3 zaznamenal úspešný štart v novej konfigurácii H3-30 úplne bez pevných urýchľovačov. Povieme si tiež, prečo spoločnosť Relativity Space pod vedením Erica Schmidta prekvapivo ohlásila súkromnú orbitálnu misiu k Marsu na rok 2028, a ako Schmidt z vlastnej nadácie zafinancuje obrí vesmírny ďalekohľad Lazuli s 3,1-metrovým zrkadlom. Pozrieme sa aj pod kapotu orbitálnej umelej inteligencie, kde model Gemma 3 od Google DeepMind na družici YAM-9 vôbec po prvýkrát autonómne identifikoval zaujímavé ciele na Zemi bez potreby pozemných analytikov. No a na záver zaostríme na domáce úspechy – oslávime historicky prvú slovenskú simulovanú misiu MarsonautiSK v Rožňave, kde študentský tím Vesmírne MARSčiatka úspešne zvládol týždennú izoláciu a dôležitý botanický výskum PHOEBE pod dohľadom Michaely Musilovej a Ivana Bellu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  7. 19 Jun

    SPEJS.space #19

    V dnešnej epizóde rozoberieme misiu Artemis III – plánované spájanie lode Orion s pristávacím modulom od Blue Origin v roku 2027 a jednodňové zadokovanie k Starshipu. Pozrieme sa aj na novú spoluprácu Axiom Space a Prada na chladiacom odeve LCVG pre lunárne skafandre AxEMU. Pri SpaceX sa pristavíme pri očakávanom mega-IPO s cieľovou hodnotou 1,75 bilióna dolárov. Preberieme aj prípravy Ship 40 s motormi Raptor 3, novú štartovaciu vežu pre Starship na rampe LC-37 a schválené testy návratového disku Starfall. Pozrieme sa aj na konkurenciu – štartujúce satelity Amazon Leo s novým stupňom Centaur, snahu Blue Origin o nápravu po explózii New Glennu na rampe, vojenský kontrakt startupu K2 Space a čínsku megakonšteláciu Qianfan, ktorá vďaka masovej produkcii zrazila výrobné náklady satelitov o 96 %. Na záver preletíme globálny trh – rozoberieme fínske Iceye, ktoré získalo vyše 1 miliardy eur na radarové družice, blízky kvalifikačný štart nemeckej rakety Spectrum z Nórska, pád kapsuly W-4 od Varda Space nad Škótskom a rekord Falconu 9 s 35-tym úspešným letom boosteru B1067. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  8. 5 Jun

    SPEJS.space #18

    V dnešnej epizóde si zhrnieme novinky v programe Artemis a projekte Moon Base. Rozoberieme predovšetkým masívnu explóziu rakety New Glenn, ktorá zničila štartovaciu rampu LC-36 spoločnosti Blue Origin, a zhodnotíme, ako tento incident ohrozuje misiu Artemis III plánovanú na rok 2027. Pri SpaceX sa pristavíme pri ich miliardových armádnych kontraktoch pre Pentagón na komunikačnú sieť a satelitný sledovací systém. Preberieme aj startup Starcloud, ktorý na svoje chystané vesmírne dátové centrá integruje laserové terminály Starlink Mini. Pozrieme sa aj na konkurenciu. Amazon úspešne vyniesol ďalších 29 satelitov konštelácie Leo napriek spomínanej explózii na susediacej rampe. Zhodnotíme tiež plány spoločnosti Dawn Aerospace, ktorá chce s novým štandardizovaným dokovacím portom spustiť tankovanie na obežnej dráhe už v roku 2028. Na záver rozoberieme komerčný trh a netradičnú novinku – športový gigant Decathlon vyvinul prototyp intravehikulárneho skafandra Eurosuit, ktorý v polovici mája úspešne dorazil na ISS. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

See All (25)

About

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

Information

  • Creator
    Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Years Active
    2026
  • Episodes
    25
  • Rating
    Clean
  • Copyright
    © Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Show Website
    SPEJS.space

You Might Also Like