Kázeň · Marián Kaňuch · 2Kron 20, 1-13 · Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jóšáfátovi. Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí. Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hospodina a v celom Judsku vyhlásil pôst. Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých judských miest prišli hľadať Hospodina. Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom pred novým nádvorím. Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe. Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval. V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno. Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš. Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich, tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči. Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia.
