ozdravme podcast ozdravme s.r.o.

Kardiológ Allan Böhm patrí medzi novú generáciu slovenských kardiológov. Je zakladateľom Premedix Clinic, Premedix Academy a aj startupu Seerlinq, ktorý prepája lekársku prax s umelou inteligenciou, v súčasnosti monitoruje prvých 30 pacientov s touto chorobou.
Seerlinq vie analyzovať dáta z akéhokoľvek smart zariadenia s PPG senzorom. Výrobca hodiniek im však musí poskytnúť surový, nespracovaný signál, čo už nie je také jednoduché. Firmy môžu mať obavy zo zneužitia dát a vyžadujú uzavretie zložitých zmlúv. Seerlinq na predikciu zhoršeného stavu pacientov používa pulzný oxymeter, teda zariadenie, ktoré sa nastokne na prst a pomocou PPG senzora odmeria obsah kyslíka v červených krvinkách.
Dr. Böhm sa stal v roku 2020 vôbec prvým a zároveň najmladším členom predsedníctva Európskej kardiologickej spoločnosti z radov Slovákov. V roku 2022 bol ocenený striebornou medailou tejto prestížnej spoločnosti a zaradil sa medzi 5 najlepších mladých vedcov na Slovensku. Jeho prínos v oblasti medicíny a technologických inovácií je obdivuhodný a jeho práca naďalej prináša významné zmeny v starostlivosti o pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
V rozhovore s Allanon Böhmom hovoríme o:
umelej inteligencii a o tom ako mení poskytovanie zdravotnej starostlivosti
o vzrastajúcom trende výskytu kardiovaskulárnych chorôb
o tom, že na základe výskumov trpeli kardiovaskulárnymi chorobami aj ľudia, ktorí boli mumifikovaní
vďaka pokroku v medicíne dokážeme efektívnejšie liečiť vysoký cholesterol ale aj kardiovaskulárne choroby
o startupe Seerlinq, ktorý dokáže predpovedať príchod zástavy srdca a vďaka inteligentným snímačom dokáže pacienta upozorniť na prichádzajúci problém
o spojenectve medzi lekármi a modernými technológiami
genetika vs. životný štýl, ktorý element napomáha viac vzniku chorôb srdca
o tom, že prečo je kľúčové užívať predpísané lieky a dodržiavať liečebný režim
o spolupráci medzi všeobecnými lekármi a špecialistami

V predošlom volebnom období stála na čele Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí sa v parlamentnej rozprave vyjadril, že expredsedníčka dostala jasné politické noty o tom, čo má ÚDZS robiť.
Citujúc Pelíšky, rozkaz znel jasne: zamerať sa na zdravotnú poisťovňu Dôvera, s ktorou vedie ÚDZS 21 súdnych sporov.
Nový šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič žiadne politické noty nedostal. V rozhovore hovorí o tom, že pod jeho vedením bude ÚDZS vykonávať to, na čo bol zriadený a naopak nebude sa snažiť stať cenovým regulátorom a snažiť sa vstupovať do rokovaní medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.
V rozhovore s Michalom Palkovičom hovoríme aj o:

ako bude ÚDZS vyzerať a konať pod vedením exministra zdravotníctva Michala Palkoviča


čo sú jeho priority vo funkcii


o tom, koľko súdnych sporov vedie ÚDZS so zdravotnou poisťovňou Dôvera


zakrývame sa len takou perinou, na akú máme. Trčia nám z nej však nohy aj ruky


o absencii predvídateľnosti rozpočtu alokovaného pre zdravotníctvo


o financovaní zdravotníctva


o hlavných úlohách, ktoré má ÚDZS plniť, a naopak o tom, ktoré úlohy ÚDZS plniť nemá

Situácia v Univerzitnej nemocnici Bratislava je alarmujúca. Notoricky. Dlží všade, kam sa pozrie, jej dlh sa počíta v rádoch stoviek miliónov eur. Dlhy nemocnice navyše narastajú. Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer si uvedomuje závažnosť situácie a podniká prvé opatrné kroky, ktoré majú smerovať k zreálneniu počtu lôžok, ergo pravdepodobne k redukciu lôžkového fondu.
Kým počet sestier od roku 2016 klesol o 425, no počet lekárov stúpol o sto. Redukcia by teda nemala nastať len len pri lôžkach ale možno i pri počte lekárov, i keď to Mayer v rozhovore, ktorý sme uverejnili 04.06.2024, nepotvrdil a naopak, slovo prepúštanie odmietol.
%pst%
Mayer si zjavne uvedomuje závažnosť problémov a badať i vôľu problémy UNB riešiť. Doterajšie informácie však nenaznačujú, že by sa vedenie nemocnice odhodlalo k ráznejším krokom, ako je redukcia lôžok a personálu.
V rozhovore s Rudolfom Zajacom hovoríme o:
aktuálnej finančnej kondícii UNB
o obložnosti, ktorá je len 45% a kontinuálne klesá od roku 2016
o tom, či je potrebné prepúšťať lekárov, ktorých je o 100 viac, ako bolo v roku 2016, no sestier je o 425 menej
o rezortných nemocniciach a ich (ne)potrebnosti
ako financovať výstavbu nemocníc, keďže štátny rozpočet zíva prudko deficitnou prázdnotou
o nemocniciach v Martine, Banskej Bystrici, v bratislavskom Ružinove, Prešove a novej detskej nemocnici na Rázsochách

Všeobecná zdravotná poisťovňa má po dlhých peripetiách kompletné vedenie. Generálnym riaditeľom štátnej poisťovne sa stal Michal Ďuriš, ktorý vo funkcii vystriedal Ľubicu Hlinkovú. Členmi predstavenstva sa stali aj Matej Fekete a trio doplnil Matúš Jurových, ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo funkcii schválil v apríli 2024.
S novým generálny riaditeľom štátnej poisťovne sa Šimon Jeseňák rozprával o týchto témach:
v akom personálnom stave a finančnej kondícii sa nachádza VšZP
aké sú plány a vízia nového vedenia poisťovne
ako hodnotí Michal Ďuriš dianie vo VšZP za uplynulé štyri roky
čo je jeho červenou čiarou
dožitie generálneho riaditeľa je podobne krátke alebo kratšie ako dožitie ministra zdravotníctva, koľko si trúfa vydržať vo funkcii
čo spôsobuje absencia kontinuity a časté personálne rošády vo vedení VšZP
aký je postoj generálneho riaditeľa k selektívnemu dofinancovaniu VšZP cez opakované zvyšovanie základného imania spoločnosti
ako sa dá tvoriť rozpočet pre celý rok a kontrahovať zdravotná starostlivosť pre poistencov vo finančne nestabilnom a len obtiažne predikovateľnom objeme financií, ktoré je alokované pre zdravotníctvo
prečo ihneď po schválení rozpočtu pre zdravotníctvo poisťovne a rôzne asociácie avizujú, že bude potrebné sektor dofinancovať
aký je postoj Michala Ďuriša k poplatkom a doplatkom v zdravotníctve
potrebujeme viaczdrojové financovanie

Henrieta Tulejová bola v minulosti členkou reformného tímu Rudolfa Zajaca. Spolu s jej kolegyňou z Advance Healthcare Management Institute Dominikou Šebovou vydala minulý rok publikáciu s názvom Viac peňazí pre zdravie s podtitulom možnosti dofinancovanie zdravotníctva na Slovensku.
Vo videopodcaste sa rozprávame o týchto témach:
4 z 5 ľudí zaplatí v priemere za návštevu u špecialistu 17€ a u všeobecného lekára 10€
koľko platia klienti v deklaratórne bezplatnom zdravotníctve
to, čo je bezplatné, si človek neváži
pacienti zaplatia na Slovensku za poplatky približne 300 miliónov €
v roku 2020 platili pacienti na poplatkoch v priemere 3€, v roku 2023 64€
sú poplatky "pokrokom bez povolenia"?
o koľko viac % HDP investuje Česká republika v porovnaní so Slovenskom do zdravotníctva
existujú rozdiely vo výške poplatkov medzi regiónmi?
v akom stave je audit poplatkov, ktoré Henrieta Tulejová realizuje pre Ministerstvo zdravotníctva SR
Slovensko má jeden z najväčších podielov "unmet medical needs"
Slovensko má stále relatívny dostatok lekárov, no nebude to trvať dlho
na obzore je požiar, no nehasíme ho ani len čajovou lyžičkou
v roku 2030 budeme mať o 200 000 viac dôchodkov s veľkým dopytom po zdravotnej starostlivosti
pre budúcnosť je kľúčové posilniť ambulantný sektor
o  disease managemente
budeme mať viac chorých a menej personálu, ako sa v takej situácie postarať o pacientov
aké informačné systémy potrebujeme na to, aby sme zabezpečili cestu pacienta v zdravotníctve
o tom, ako zefektívnili cestu pacienta v Holandsku alebo Dánsku
v manažmente pacienta a jeho chronických chorôb je kľúčový prístup pacienta a jeho zodpovednosť za vlastné zdravie a dodržiavanie liečeného režimu
o princípe "same day solution" v Dánsku
Dánsko má len 21 nemocníc, no masívne posilnili a investovali do ambulantného sektoru
optimalizácia siete nemocníc nejde ruka v ruke s optimalizáciou ambulantnej zdravotnej starostlivosti

Zdravotníctvo nie je entitou samou o sebe, je súčasťou spoločnosti. Tá na Slovensku je mimoriadne polarizovaná, čo sa prejavuje aj v medicíne a zdravotníctve.
Časť obyvateľstva Slovenska neverí nikomu a ničomu, dokonca ani vlastným zmyslom. Toho, čo nás na Slovensku spája, nie je veľa, okrem jazyku, ktorý je po niekoľkých storočiach jednotný.
Všetky spoločnosti a štáty sú po odznení pandémie covidu-19 viac polarizované, ako boli pred ňou. Slovensko je však v nedôvere voči štátu, inštitúciám ale aj vzájomnej nedôvere tak na úrovni Srbska alebo Ruska.
Sociológ Michal Vašečka na fenomén nedôvery, spoločenskej polarizácie ale aj vysokého sa spoliehania obyvateľov Slovenska na štát dlhodobo poukazuje a o týchto témach aktívne publikuje. Tento fenomén však nie je nóvum a je pre slovenskú spoločnosť charakteristický už viac ako tri dekády.
toho, čo nás na Slovensku spája, je menej ako toho, čo nás delí
o budovaní národa a národnej identity
ako nedôvera ovplyvňuje verejné dianie na Slovensku, vrátane nedôvery voči elitám, vede a medicíne
prečo a ako Slovensko zamrzlo v čase, zaostáva a nestíha tempo v dvadsiateho prvého storočia
o tom, prečo a v čom je schopnosť adaptovať sa kľúčová
ako pandémia covidu-19 prehĺbila spoločenské zákopy
prečo sa v zdravotníctve dvadsať rokov točíme v kruhu a riešime tie isté témy z pohľadu sociológa
je Slovensko antivaxerská krajina?
v klinickom štádiu testovania sú nové vakcíny, ktoré dokážu eliminovať vznik rakoviny, bude na Slovensku existovať ochota očkovať sa nimi?
tí, ktorí sa nebudú chcieť očkovať, dobrovoľne zvyšujú riziko vlastnej smrti
prečo sa Slováci extrémne spoliehajú na štát
Slovensko je silne etatistické a paternalistické