Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami. Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová. Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr." Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil. Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania. {{odporucane}} Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví. „Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami. {{suvisiace}} Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho." Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli najmä na vyberanie členského." Návrat chorôb a ohrozená kolektívna imunita Alexandra Bražinová priniesla tvrdé dáta o klesajúcej zaočkovanosti na Slovensku. Hoci celoslovenský priemer sa ešte drží okolo 95 %, niektoré okresy už klesli na 91 – 93 %. Dôsledky sú viditeľné: „Objavujú sa opakovane prípady osýpok. Osýpky pred dvadsiatimi rokmi sa nevyskytovali na Slovensku," upozornila Bražinová. Za posledné dva roky Slovensko zaznamenalo tisíce prípadov čierneho kašľa, jednotlivé prípady záškrtu a dokonca dve úmrtia. Jaroslava Orosová doplnila varovanie z praxe — v ambulancii vidí neočkované deti očkovaných rodičov, ktoré cestujú do rizikových oblastí. „Je otázka, kedy to dieťa stúpi na hrdzavý klinec a nebude mu tam kto podať tetanické antisérum," varovala s tým, že rodičia jej obavy často bagatelizujú. Politika v medicíne a rozklad inštitúcií Peter Kováč ako právnik ponúkol pohľad na systémové zlyhania — od nezákonného dovozu vakcíny Sputnik, cez dehonestáciu riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv premiérom, až po súčasného vládneho splnomocnenca, ktorý podľa diskutujúcich verejne popiera vedu. Kováč bol pri hodnotení ministra zdravotníctva priamy: „Osobne považujem ministra zdravotníctva za zbabelca, lebo ako minister zdravotníctva musím pomenovať veci tak, ako sa majú." Maroš Rudnay doplnil kľúčový postreh o asymetrii boja s dezinformáciami: „Tie nezmysly je možné vytvoriť za päť minút, ale na to, aby si ich vyvrátil a podložil niečím relevantným, potrebuješ celý deň." Práve táto nerovnováha podľa neho vysvetľuje, prečo konšpirácie v informačnom priestore vyhrávajú. Čo robiť? Vzdelávanie, odvaha a lekári nahlas V záverečnej časti sa hostia zhodli na troch pilieroch riešenia. Prvým je vzdelávanie — od základných škôl, kde Katarína Dostálová už robí besedy o zdraví, až po lekárske fakulty. Práve Bražinová priniesla najdesivejšiu anekdotu večera: študent piateho ročníka medicíny jej povedal, že je prvou pedagogičkou, ktorá mu jednoznačne odporučila očkovanie proti chrípke. „Vy ste prvý pedagóg na tejto fakulte, ktorý mi takto jednoznačne odporučil očkovanie," citovala jeho slová. Druhým pilierom je odvaha odborníkov verejne sa ozvať. Orosová to zhrnula jasne: „Netreba mlčať vtedy, keď sa dejú zlé veci, pretože to, čo nás čaká za to mlčanie, je ešte horšie." A tretím je zrozumiteľná komunikácia — dezinformácie vždy vyhrávajú v jednoduchosti, a preto podľa Bražinovej „sa musíme naučiť tie medicínske informácie podávať jednoducho a zrozumiteľne." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🔬 Dôvera v lekárov a vedcov na Slovensku dlhodobo klesá — a prieskumy SAV to potvrdzujú aj v roku 2026 🤖 Pacienti prichádzajú do ambulancií s diagnózami z ChatGPT a kontrolujú postupy svojich lekárov 🤐 Mnohí lekári sa boja verejne vyjadriť — nie kvôli zamestnávateľom, ale kvôli vlne nenávisti na sociálnych sieťach 🏥 Slovenská lekárska komora podľa všetkých piatich hostí neplní svoju základnú úlohu — hájiť medicínu založenú na dôkazoch 💉 Zaočkovanosť na Slovensku klesá — v niektorých okresoch je už pod 93 %, čo ohrozuje kolektívnu imunitu ⚠️ Vracajú sa choroby, ktoré tu desaťročia neboli — osýpky, čierny kašeľ aj záškrt, vrátane dvoch úmrtí 🧠 Rastie výskyt úzkostných a depresívnych porúch aj počet samovrážd, najmä u mladých žien a starších mužov 🎯 Vytvorenie hoaxu trvá 5 minút, jeho seriózne vyvrátenie celý deň — táto asymetria hrá v prospech dezinformácií 📚 Kľúčom k zmene je vzdelávanie kritického myslenia od základných škôl až po lekárske fakulty 📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla preto, aby odborný hlas nezanikol — a jej členovia vyzývajú kolegov, aby sa nebáli ozvať
