SPEJS.space

Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • 0,0 (0)
  • Ciência
  • Semanal

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

  1. há 2 dias

    SPEJS.space #29

    V dnešnej epizóde rozoberieme nečakaný ukrajinský útok riadenými strelami FP-5 Flamingo na kľúčový ruský závod Progress v Samare, kde sa vyrábajú nosné rakety Sojuz-2. Zásah dvoch kľúčových hál na montáž palubnej elektroniky a motorov môže vážne ochromiť celú ruskú kozmonautiku a výrazne spomaliť budovanie ich satelitnej siete Rassvet, ktorá mala slúžiť ako ruská odpoveď na Starlink. Pozrieme sa aj na smutný koniec plánovanej záchrany röntgenového a gama teleskopu Swift. Záchranná družica Link od startupu Katalyst Space Technologies pre zlyhanie dvoch zotrvačníkov stratila kontrolu nad svojou orientáciou, čo pre 22-ročného vesmírneho veterána znamená neodvratný ohnivý zánik v zemskej atmosfére ešte v priebehu tohto roka. Veľké správy prichádzajú aj z Číny, kde spoločnosť LandSpace oslavuje prelomový úspech so svojou raketou Zhuque-3 (ZQ-3) Y2, ktorej oceľový prvý stupeň úspešne pristál na nožičkách v púšti Gobi – hoci sa to po dosadnutí nezaobišlo bez menšieho požiaru v motorovom priestore. A keď sme pri Mesiaci, Peking sa už o pár dní chystá odpáliť ambicióznu misiu Chang'e 7 s orbiterom, landerom, roverom a unikátnym skákajúcim modulom priamo k Shackletonovmu kráteru na južnom póle. Ukážeme si, prečo táto misia vyvoláva vrásky vo Washingtone a či hrozí, že si Čína na najlukratívnejších miestach s vodným ľadom vykolíkuje vlastné zakázané zóny. Kým Čína napreduje, Európa cúva. Európska vesmírna agentúra (ESA) definitívne zmietla zo stola vylepšenia Block 3 pre raketu Ariane 6 vrátane odľahčeného karbónového horného stupňa ICARUS. To nielenže núti vedcov prepísať plány na misiu k Saturnovmu mesiacu Enceladus, ale tiež ukazuje narastajúcu neochotu ministrov dotovať každý komerčný let sumou až do 38 miliónov eur. Satelitní operátori navyše prepadajú panike z hroziacej globálnej krízy nosičov. SpaceX totiž plánuje poslať Falcon 9 do komerčného dôchodku už po roku 2028 a plne sa sústrediť na Starship (ktorý ale mieni prioritne využívať pre svoje vlastné potreby), kým konkurenčný New Glenn od Blue Origin je po výbuchu na rampe uzemnený a ULA Vulcan bojuje s meškaním pomocných motorov. Na záver preletíme ďalšie fascinujúce novinky. SpaceX plánuje v Louisiane na 130 000 akroch postaviť úplne nový multibiliónový kozmodróm pre lode Starship, čomu nahráva aj nová vesmírna politika podpísaná Donaldom Trumpom s cieľom dosiahnuť 1 000 štartov ročne do roku 2030. V reakcii na to navyše Elon Musk oznámil plán lietať so Starshipom až 30-krát denne. No a mimoriadny úspech hlási vesmírny startup Starcloud, ktorý získal ďalších 250 miliónov dolárov, pričom medzi ich hlavnými investormi je aj Nvidia. Spoločne totiž na obežnej dráhe testujú čip H100 a vyvíjajú revolučný vesmírny AI čip Vera Rubin Space-1 pre budovanie orbitálnych superpočítačov.

  2. 21 de ago.

    SPEJS.space #28

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na dramatické momenty na čínskom nebi – rozoberieme si nečakané zlyhanie čínskej rakety Larga Marcha CZ-7A Y16 z 10. augusta 2026, ktorá sa po prechode oblasti Max-Q rozpadla vo výške 10 kilometrov. Ukážeme si, prečo išlo o prvú takúto haváriu nízko nad zemou pre rodinu Dlhý pochod od roku 1996 a aké dôsledky to môže mať pre blížiacu sa ambicióznu mesačnú sondu Chang'e 7. Ďalšiu veľkú časť budeme venovať európskemu megaprojektu IRIS², ktorý dostal definitívne zelenú so zásadným navýšením rozpočtu na viac ako 15,6 miliardy eur. Povieme si, prečo šéf ESA Josef Aschbacher bije na poplach pred kritickým nedostatkom európskych nosičov okolo roku 2030, a rozoberieme si novú štúdiu, podľa ktorej je Európa kvôli astronomickým cenám štartov v porovnaní so znovupoužiteľným Falcononom 9 doslova chytená medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pozrieme sa aj na veľké pokroky na poli nosičov v USA, kde spoločnosť ULA úspešne zvládla Wet Dress Rehearsal rakety Vulcan s druhým stupňom Centaur V pre družice Amazonu. Spoločnosť Relativity Space naplno rozbehla testy druhého stupňa pre svoju Terran R na základni NASA Stennis a montáž motorov Aeon R. Pozadu nezostáva ani Rocket Lab – tá si zabezpečila kľúčový kontrakt na štart rakety Neutron pre Kepler Communications, predstavila mobilný kontajnerový štartovací systém GHOST pre rakety Electron a HASTE, a po akvizícii spoločnosti Mynaric zakladá nemeckú pobočku, s ktorou mieri na trh európskej vesmírnej suverenity. Na záver sa pozrieme na prelomové úspechy v Indii a vesmírnu medicínu. Predstavíme si prvý indický súkromný motor EVEREST s ťahom 800 kilonewtonov s pokročilým cyklom FFSC na metán od Astrobase, ktorý stavia Indiu po bok svetových kozmických veľmocí. Oslavovať môže aj startup Serendipity Space, ktorý pomocou stratosférického balóna úspešne otestoval v blízkom vesmíre autonómnu farmaceutickú továreň „Alchemy“ na kryštalizáciu cenných liečiv v mikrogravitácii. A nakoniec si rozoberieme, ako radiačná vesta AstroRad od startupu StemRad úspešne obletela Mesiac pri misii Artemis I a ako sa inžinierom podarilo znížiť jej hmotnosť z pôvodných 26 na oveľa pohodovejších 16 kilogramov bez straty účinnosti.

  3. 14 de ago.

    SPEJS.space #27

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na najnovšie správy z hlbín vesmírneho biznisu a technológií. Na úvod rozoberieme prvé štvrťročné finančné výsledky SpaceX po ich historickom IPO – hoci vykazujú čistú stratu 541 miliónov dolárov, ich tržby vďaka masívnemu rastu Starlinku, ktorý má už 12 miliónov platiacich predplatiteľov, vystrelili o 92 % na 7,8 miliardy dolárov. Elon Musk navyše sebavedomo vyhlásil problém s dlaždicami tepelného štítu lode Starship za definitívne vyriešený vďaka úspešnému letu Flight 13. Prezradil tiež, že už koncom mesiaca sa pri letovom teste Flight 14 pokúsia o zachytenie samotnej kozmickej lode Starship a vypustia gigabitové družice Starlink V3 priamo na operačnú obežnú dráhu. Rozoberieme si aj kuriózny a mediálne sledovaný incident, pri ktorom druhá etapa rakety Falcon 9 po vyše poldruha roku od štartu nekontrolovateľne narazila do odvrátenej strany Mesiaca rýchlosťou 2,43 km/s, pričom jej náraz a vytvorený kráter rýchlo zdokumentovala juhokórejská sonda Danuri. Pozrieme sa aj na obrovský úspech spoločnosti AST SpaceMobile, ktorej sa podarilo úspešne vypustiť družice BlueBird 11, 12 a 13 – tieto najväčšie komunikačné antény s plochou štvorhry v tenise boli dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá získala masívnu zákazku za 397 miliónov dolárov na vývoj flatelitov pre systém SB-AMTI amerických Space Force, ktoré plánuje vynášať pomocou svojej pripravovanej rakety Neutron. Kým súkromný sektor v USA letí vpred, povieme si o vyšetrovaní anomálie motora BE-4 od Blue Origin, kde riaditeľ Dave Limp potvrdil poruchu na hlavnom kyslíkovom ventile. Pozrieme sa aj na plány francúzskej vesmírnej agentúry CNES, ktorá test prototypu nového znovupoužiteľného raketového motora pre superťažké nosiče plánuje až na rok 2028. Zastavíme sa aj pri projekte NASA s názvom Moon Base, kde štyria komerční partneri vyvíjajú nákladné landery pre pristátia plánované do roku 2028. Medzi nimi vyniká najmä stacked konfigurácia Blue Ghost Mission 2 od Firefly Aerospace, ktorá má uskutočniť prvé americké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Na záver sa dotkneme dohody dcérskej spoločnosti Redwire na vôbec najväčšiu dedikovanú komerčnú misiu s farmaceutickým mikrogravitačným výskumom na palube nového návratového korábu Starfall od SpaceX, a nakoniec rozoberieme, prečo chce Kanadská vesmírna agentúra preorientovať svoje investície z robotickej ruky Canadarm3 priamo na podporu lunárnych operácií programu Artemis. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  4. 7 de ago.

    SPEJS.space #26

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zlomových momentoch znovupoužiteľnosti – detailne rozoberieme dramatický let Starship Flight 13. Hoci vrchná loď Ship 40 predviedla doteraz najhladšie pristátie v histórii programu a zostala nečakane plávať neporušená na hladine Indického oceánu, odkiaľ ju momentálne zachraňuje flotila na čele s nórskymi remorkérmi, booster pri pokuse o pristávací zážih explodoval. Pozrieme sa aj na tvrdú kritiku expertov ako Dan Rasky, podľa ktorých je súčasný dlaždicový tepelný štít z keramických dlaždíc pre rýchlu znovupoužiteľnosť len „slepou uličkou“. Naznačíme si tiež, či sa už na prelome augusta a septembra dočkáme plne orbitálneho reparátu s Flight 14. Kým SpaceX testuje limity ocele, Európa sa snaží držať krok – rozoberieme si úspešné simulované odpočítavanie znovupoužiteľného demonštrátora Themis vo Švédsku, kde kryogénnymi nádržami namiesto paliva pretekal tekutý dusík s teplotou až -200 °C. Pozrieme sa na dôležité strategické rozhodnutie dcérskej firmy MaiaSpace, ktorá škrtá suborbitálne testy a mieri rovno na orbitu z bývalej rampy pre rakety Sojuz vo Francúzskej Guyane, a neobídeme ani európskeho rivala SpaceX, startup The Exploration Company, ktorý pre svoju nákladnú loď Nyx hľadá masívnu 300-miliónovú investíciu. Zastavíme sa aj v Indii, kde štátna agentúra ISRO prechádza ťažkou krízou. Séria dvoch po sebe idúcich zlyhaní spoľahlivých rakiet PSLV spolu s preťahovaním prác na pilotovanom programe Gaganyaan spustila vlnu odchodov mladých vedcov do rýchlo rastúceho súkromného sektora. Ten v krajine zažíva nevídaný boom, čo potvrdil aj nedávny úspešný štart prvej súkromnej rakety Vikram-1 od startupu Skyroot. Na záver sa dotkneme ďalších zásadných noviniek. Odhalíme ambiciózny plán Jeffa Bezosa a jeho Amazon Leo, ktorý požiadal o povolenie pre viac než 5 100 satelitov pre priame satelitné pripojenie smartfónov (D2D) v úzkej spolupráci s Apple. Pozrieme sa na drámu okolo družice LINK od Katalyst Space, ktorá sa po nekontrolovateľnom spinedžirovaní pokúša stabilizovať pomocou elektrických motorov, aby zachránila misiu na postrčenie observatória Swift. A nakoniec preletíme aj novú misiu NASA CAPSTONE 02, ktorá vyšle k Mesiacu dvojicu identických družíc na tréning autonómneho stretávania v cislunárnom priestore. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  5. 31 de jul.

    SPEJS.space #25

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rekordnom 13. testovacom lete Starshipu – rozoberieme si úspešný let kozmickej lode Ship 40, ktorá po vypustení reálnych satelitov Starlink V3 úspešne otestovala zážih motora vo vesmíre a nakoniec, napriek všetkým očakávaniam, prežila pristátie do oceánu v jednom kuse. Pozrieme sa však aj na to, prečo Super Heavy Booster 20 nezvládol pristávací manéver, keď sa mu nepodarilo zapáliť dostatok motorov a plnou rýchlosťou narazil do vôd Mexického zálivu. Preberieme tiež brutálnu a riskantnú hru SpaceX, ktorá po roku 2028 odmieta prijímať rezervácie na dedikované lety Falcon 9, aby prinútila zákazníkov prejsť na zatiaľ neoverený Starship. Časť budeme venovať aj gigantickému kontraktu spoločnosti Foxconn, ktorá pre Elona Muska vyrobí AI servery s čipmi Nvidia GB300 za odhadovaných 52 miliárd dolárov. Kým súkromný sektor naberá šialené tempo, americké Space Force bije na poplach – generál Chance Saltzman varuje, že bez ďalších investícií do infraštruktúry budú musieť obmedziť ročný počet štartov z preťažených národných kozmodrómov. Napriek tomu armáda masívne investuje a tripluje rozpočet na vybrané štarty v programe NSSL Phase 3 až na 17 miliárd dolárov. Zastavíme sa aj pri projekte IRIS², kde Poľsko navyšuje svoj príspevok na 656 miliónov eur, aby pomohlo vybudovať európsku satelitnú suverenitu a znížilo závislosť od Starlinku. Na Mesiac sa navyše chystá úplne prvé GPU v histórii – čip Nvidia Jetson poletí na palube roveru od Lunar Outpost, aby tam v extrémnych podmienkach riadil pokročilú fyzickú AI. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí – pozrieme sa na novú štúdiu v časopise PNAS Nexus, podľa ktorej ceny za vynesenie nákladu do vesmíru klesli od roku 1960 o neuveriteľných 96 %. Preletíme aj globálny raketový trh: americký Stratolaunch oslavuje míľnik viac ako desiatich úspešných hypersonických letov autonómneho lietadla Talon-A, a čínska raketa Gravity-1 – najsilnejší nosič na tuhé palivo na svete – úspešne zvládla svoj tretí štart a prechádza do plnej komerčnej prevádzky. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  6. 24 de jul.

    SPEJS.space #24

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o ambicióznych plánoch programu Artemis III, v rámci ktorého NASA zverejnila nové vizualizácie obrovskej lode Starship V3 spojenej s Orionom. Rozoberieme si túto vysoko choreografovanú vesmírnu misiu plánovanú na rok 2027, počas ktorej budú tri najvýkonnejšie rakety sveta nacvičovať zložité stretávacie a dokovacie manévre na nízkej obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa na to, ako sa líši dokovanie zboku pri module Blue Moon od nosového dokovania Starshipu, a prečo astronauti tentokrát do Starshipu vôbec nevstúpia, zatiaľ čo do testovacieho landeru od Blue Origin áno. Zostaneme aj pri spoločnosti SpaceX a ich chystanom lete Starship Flight 13, ktorý museli počítače v poslednej sekunde prerušiť pre anomáliu pri spúšťaní motorov. Povieme si, prečo musia inžinieri na boosteri Super Heavy vymeniť dva motory Raptor 3, a aké vylepšenia má tento let otestovať po problémoch s predchádzajúcim štartom – od upraveného manévru otočenia až po kontrolované pristátie stupňa do vody. Kým SpaceX ladí motory, konkurencia čelí odkladom. Rozoberieme si, ako nedávna havária rakety New Glenn od Blue Origin zasiahla plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tá musela posunúť spustenie svojej satelitnej mobilnej siete až na rok 2027. Pozrieme sa na to, ako sa situáciu snažia zachrániť aspoň letmi na Falcone 9 a prečo teraz zháňajú miliardovú investíciu na diverzifikáciu rizík. Veľký historický míľnik si pripísalo Indicko, kde súkromná firma Skyroot Aerospace úspešne dostala na orbitu svoju prvú raketu Vikram-1. Rozoberieme si úspech tohto mladého tímu, ich celokarbónovú konštrukciu a 3D tlačené motory, ale aj kuriózny moment, kedy počas separácie došlo k nečakanej kolízii tretieho a štvrtého stupňa. Na záver sa pozrieme na úspech startupu Reditus Space, ktorý predstavil svoje 200-kilogramové znovupoužiteľné návratové teleso ENOS určené pre výskum v mikrogravitácii. Povieme si, ako tento stroj navrhnutý len dvanástimi ľuďmi za pätnásť mesiacov zvládne ohnivý návrat do atmosféry rýchlosťou Mach 29 vďaka vlastnému inovatívnemu tepelnému štítu RHEA. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  7. 17 de jul.

    SPESJ.space #23

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na historický triumf Číny, ktorej sa 10. júla podarilo úspešne vypustiť a zachytiť prvý stupeň novej rakety CZ-10B. Čína sa tak stala len druhou krajinou na svete, ktorá dokázala zachrániť prvý stupeň orbitálneho nosiča, no prvenstvo drží v použití unikátneho systému visiacich záchytných káblov na lodi Linghangzhe. Rozoberieme si, ako štátna CALT týmto úspechom vyhrala napínavé interné preteky a ako táto raketa ako vôbec prvá na svete skombinovala petrolej v prvom stupni s metánom v druhom stupni na dosiahnutie obežnej dráhy. Zablúdime aj do hlbokého vesmíru, kde sa odohralo mimoriadne tesné ázijské dvojrande s asteroidmi. Čínska sonda Tianwen 2 dorazila k obežnej dráhe záhadného quasi-satelitu Zeme Kamo‘oalewa. Ten sa však ukázal byť oveľa menší, než sme predpokladali – s priemerom iba okolo 20 metrov ide o najmenšie teleso, aké kedy navštívila ľudská sonda. Len o niekoľko hodín neskôr preletela japonská sonda Hayabusa 2 okolo asteroidu Torifune závratnou rýchlosťou 5,3 km/s. Povieme si, prečo bol tento prelet pre JAXA obrovskou výzvou a ako sa museli vysporiadať s postupným opotrebovaním svojich iónových motorov. Obrovskú radosť máme aj z domácej scény, keďže Slovensko má na obežnej dráhe už svoju piatu družicu! Do vesmíru úspešne odštartoval súkromný nanosatelit Marína, ktorý už nadviazal spojenie s Technickou univerzitou v Košiciach a poslal prvé unikátne zábery našej planéty. Pozrieme sa na detektor MiniPix SPACE na monitorovanie vesmírneho počasia, no prezradíme si aj romantické pozadie názvu družice a to, prečo sú na jej plošných spojoch vytlačené verše od Sládkoviča. V druhej polovici epizódy preberieme hromadný štart Transporter-17 od SpaceX, ktorý úspešne doručil 81 satelitov vrátane konštelácie FireSat na včasnú detekciu lesných požiarov. Zastavíme sa pri fascinujúcom satelite BOHR – historicky prvom komerčne postavenom CubeSate s jadrovým mikropohonom na báze trícia od City Labs, ktorý úspešne prešiel schvaľovacím procesom FAA. Spomenieme aj ambiciózny startup Besxar Space Industries, ktorý na suborbitálnom lete Falconu otestoval svoje testovacie boxy „Clipper Class“ s cieľom vyrábať ultračisté polovodiče priamo vo vákuu vesmíru. Čaká nás však aj poriadny vesmírny thriller. Posvietime si na znepokojivý manéver, pri ktorom sa štyri ruské vojenské satelity Kosmos priblížili k fínskemu radarovému satelitu Iceye-X36 na vzdialenosť necelých 13 kilometrov. Keďže dáta z družíc Iceye aktívne využíva Ukrajina na monitorovanie ruských inváznych síl, vysvetlíme si, prečo sa odborníci obávajú, že Moskva vo vesmíre testovala technológie na rušenie či obmedzovanie západných aparátov. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité míľniky: SpaceX dostala od FAA zelenú na let Starship Flight 13 po tom, čo bolo oficiálne uzavreté vyšetrovanie anomálie letu 12. Na Starbase navyše budujú obrovskú fabriku na vlastnú separáciu vzduchu a lokálnu produkciu kyslíka a dusíka. A v skratke sa pozrieme aj do Japonska, kde si úspešný premiérový skok a pristátie zapísala experimentálna znovupoužiteľná raketa RV-X od agentúry JAXA a Mitsubishi Heavy Industries. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  8. 10 de jul.

    SPEJS.space #22

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o prelomových novinkách z programu Moon Base, v rámci ktorého NASA prerozdelila takmer 600 miliónov dolárov trom komerčným partnerom na doručenie štyroch nových vedeckých misií na Mesiac koncom roka 2028. Rozoberieme si aj mimoriadne odvážny nápad administrátora Jareda Isaacmana, ktorý vážne zvažuje poslať na mesačný južný pól Promise – plnohodnotný marťanský testovací model rovera Perseverance, ktorý by vďaka jadrovému pohonu MMRTG dokázal hravo prežiť mrazivú mesačnú noc. Pozrieme sa aj na to, ako sa spoločnosť Blue Origin rýchlo spamätáva z májovej explózie rakety New Glenn na rampe LC-36. Generálny riaditeľ Dave Limp oznámil radikálnu zmenu stratégie – prechod na horizontálno-vertikálnu hybridnú konfiguráciu s využitím obrieho žeriavu, vďaka čomu chcú stihnúť prvý štart ešte tento rok. Preberieme tiež, prečo NASA zatiaľ nepanikári, no varuje, že prípadné posuny štartu do polovice roka 2027 by už mali vážne dôsledky pre misiu Artemis III. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá oznámila historický obchod v hodnote 8 miliárd dolárov – akvizíciu satelitného giganta Iridium, čím chce vybudovať vertikálne integrovanú vesmírnu superveľmoc. Peter Beck hovorí o spojení, kde „jedna plus jedna sú tri“, no prekážkou na tejto ceste môže byť ich pripravovaná stredne ťažká raketa Neutron, ktorej debut sa kvôli problémom pri testovaní zrejme posunie na rok 2027. Zastavíme sa aj pri napínavej záchrannej akcii teleskopu Swift. Z tichomorského atolu Kwajalein úspešne odštartovala raketa Pegasus XL na svoju pravdepodobne poslednú misiu, aby na orbitu vyniesla robotický satelit LINK od startupu Katalyst Space. Ten má za úlohu zachytiť teleskop v degradujúcej dráhe a pomocou elektrických motorov ho vytiahnuť do bezpečnej výšky. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí. Japonský startup BULL ohlásil plný úspech svojej orbitálnej demonštrácie HORN, pri ktorej úspešne rozvinul obrie plachty na zachytávanie vesmírneho odpadu. Čínska spoločnosť LandSpace úspešne zvládla statický zážih znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Nemecká Rocket Factory Augsburg predstavila svoje plány od ľahkého nosiča RFA ONE až po ťažkú znovupoužiteľnú raketu RFA TWO, a ULA úspešne dokončila poslednú misiu Atlas V pre satelitnú sieť Amazon Leo, pričom štafetu teraz definitívne preberá nová raketa Vulcan. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

Ver tudo (29)

Sobre

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

Informações

  • Criado por
    Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Anos de atividade
    2026
  • Episódios
    29
  • Classificação
    Livre
  • Copyright
    © Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Site do podcast
    SPEJS.space

Você também pode gostar de