SME.sk

•

Channel • 30 Shows

History

History

Updated 5 days ago
Society & Culture

Society & Culture

Updated weekly
Business

Business

Updated 1 day ago
Technology

Technology

Updated 21 Feb
Daily News

Daily News

Updated daily
Comedy

Comedy

Updated 16 hr ago
TV & Film

TV & Film

Updated 28 Feb

1 MAR

Reportérka Sára Činčurová: Znásilňovanie detí, žien aj mužov je súčasťou ruskej vojenskej stratégie

„Reportáže novinárov sú prvým náčrtom budúcich dejín.“ Tento výrok je pripisovaný reportérovi denníka The Washington Post Paulovi Grahamovi a pochádza z roku 1963. Reportáže boli a sú dôležitým zdrojom informácií obzvlášť vo vojnových zónach - v nedávnych dejinách, v 90. rokoch, prinášali reportéri informácie o osudoch civilistov v bývalej Juhoslávii, Rwande, Angole, Somálsku či v Náhornom Karabachu. Do Dejín prišla reportérka Sára Činčurová, ktorá momentálne pôsobí na Ukrajine a zaoberá sa dokumentovaním ruských vojnových zločinov vrátane mučenia a znásilňovania. So Sárou Činčurovou sme hovorili o tom, kto a ako tvorí prvý náčrt dejín ruskej útočnej vojny na Ukrajine, ktorá dnes trvá už štyri roky. Kto dokumentuje vojnové zločiny na Ukrajine? Ako sa reportéri a pozorovatelia dostávajú k civilistom v zónach aktívne prebiehajúceho boja? Ako komunikujú novinári s preživšími znásilnení a mučenia? A napokon, je nádej, že páchatelia týchto zločinov budú jedného dňa čeliť spravodlivosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s reportérkou Sárou Činčurovou, ktorá momentálne pôsobí v Ľvove v Inštitúte INDEX, Inštitúte pre dokumentáciu a výmenu informácií. Jej reportáže môžete nájsť v The New York Times, v britskom the Guardian, BBC či v nemeckom Der Spiegel. Na Ukrajinu sa vracia takmer každý mesiac ako reportérka na voľnej nohe, zažila vypuknutie plnoformátovej vojny v Charkove či oslobodenie Chersonu. Spolupracuje aj na výskumoch o žurnalistike v spolupráci s Kalifornskou univerzitou a aktuálne ju čaká výskumný pobyt v Univerzite v Toronte. Tento diel podcastu Dejiny vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej vzniku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. Upozornenie: Rozhovor obsahuje opisy sexualizovaného násilia a mučenia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

1 Mar

•

53 min
07/12/2025

Na rozvalinách vojny – ako vyzeralo Slovensko a Európa v roku 1945

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré sa stali na konci vojny jedným z našich miest s najväčšou mierou deštrukcie. Deštrukcia sa však rovnako dotkla aj dovtedajších politických systémov a sociálnych vzťahov. Aj naša krajina si musela prejsť procesom okupácie, oslobodzovania a povojnovej obnovy. Ako tento proces vyzeral a je možné rok 1945 vnímať v istom zmysle ako bod nula, keď sa muselo začínať od začiatku? Na verejnej diskusii v rámci konferencie s názvom Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP, sme sa rozprávali s troma hosťami – historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty UK, historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s publicistom a spisovateľom Marekom Hudecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

07/12/2025

•

1h 4m
28 JAN

231. Aj matka vie závidieť. Dokonca aj vlastnej dcére. Jana Micenková o temných stránkach vzťahov

Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia? V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera. Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu. Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére. Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra. "Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti, márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky." *Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Elephant (film - Gus Van Sant) Musíme si pohovoriť o Kevinovi (film - Lynne Ramsay) Hostka odporučila: Proudy (kniha - Václav Kahuda) Houština (kniha - Václav Kahuda) E Converso (hudba - experimentálny jazz) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

28 Jan

•

1h 2m
14/12/2025

Vracali sa domov na Slovensko. Pri Přerove ich zmasakrovali

Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom. Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na návršie, ktoré miestni nazývajú Švédske šance. Tam sa následne v noci na 19. júna odohral masaker 265 ľudí. Mená všetkých členov 20-členného vraždiaceho komanda dodnes nepoznáme, s istotou vieme pomenovať len hlavných strojcov přerovského masakru, všetci vyviazli len s miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľným trestom. Přerovský masaker však nebol ojedinelý prípad, podobných zločinov sa pri divokom vysídľovaní Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obetí bolo zrejme najrozsiahlejšie vraždenie v Postoloprtech na Žatecku, kde v masových hroboch exhumovali 763 obetí. Zločin, ktorý sa odohral na Švédskych šanciach však osobitne zaráža brutalitou, keď veľkú väčšinu zabitých tvorili ženy a deti. A ako vyplýva z doteraz preskúmaných záznamov, nikto z hlavných páchateľov neprejavil ani neskôr žiadnu ľútosť nad vykonaným činom. Dnes je táto udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovaná. Jedným z nich je aj Pavel Kreisinger z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, nedávno publikoval štúdiu v knižnej podobe s názvom Masakr na Švédskych šancích v souvislostech, ktorú vydalo Vydavatelství Univerzity Palackého. V podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

14/12/2025

•

1h 1m
12/04/2025

Najnovší výskum o dejinách prostitúcie odhaľuje dvojitú morálku časti slovenskej spoločnosti

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

12/04/2025

•

34 min
31/12/2022

Top 2022: Ako sa Fíni bránili voči sovietskej invázii

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory. Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

31/12/2022

•

45 min
27/04/2024

Rádio bolo v Rwande trúbou nenávisti, mačeta jej nástrojom

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. „Podtnite vysoké stromy“ – takáto výzva sa na rozhlasových vlnách začala šíriť pred 30 rokmi v africkej Rwande. Ihneď nasledovala genocída, ktorá celý svet šokovala svojou rýchlosťou a brutalitou. Masové vyvražďovanie Tutsiov, ktorého sa dopustili Hutuovia vo Rwande v apríli až júli 1994, bolo dôsledkom dlhšieho napätia medzi oboma etnikami a predchádzajúcej občianskej vojny. Ani to však nevysvetľuje v plnej miere všetko, čo sa stalo. Nevraždili totiž iba vládne hutuovské vojenské jednotky, ale i bežní obyvatelia – sused suseda, jedna rodina druhú rodinu v tej istej dedine. Najčastejším vražedným nástrojom bola mačeta a výjavy, ktorých svedkami boli niekoľkí západní novinári či vojaci v oblasti, akoby vypadli z hororového filmu. Masovému zabíjaniu nedokázali zabrániť ani mierové jednotky OSN, ktoré sa v tom čase vo Rwande nachádzali, za čo táto organizácia právom zožala obrovskú kritiku. Genocída vo Rwande je však aj príkladom, ktorý nás môže v mnohom poučiť. Poukazuje na to, čo sa stane, ak uvoľníme hranice nenávistným prejavom a mediálny priestor i našu vlastnú reč ovládne propaganda, agresivita a snaha dehumanizovať protivníka. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

27/04/2024

•

51 min
12/10/2024

Epidémia astmy, predčasné úmrtia a vysoký počet samovrážd: aj tak sa žilo v Bratislave v 80. rokoch

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. „Do polorozpadnutej Bratislavy, kde sa postupne podarilo horlivým staviteľom šťastných zajtrajškov zdemolovať takmer celé historické jadro, prišiel zahraničný turista. S veľkým záujmom si prezrel niekdajšie korunovačné mesto kráľovnej Márie Terézie a uznanlivo poznamenal: Aké to tu muselo byť všetko krásne pred zemetrasením!“ Toto nie je sci-fi – ale sarkastická kritika stavu životného prostredia v Bratislave na konci 80. rokov minulého storočia. Zhruba v tomto čase pred 37 rokmi, teda v októbri 1987, koluje po Bratislave 64-stranová brožúrka, ktorá sa stane jedným zo zdrojov odporu proti praktikám komunistického režimu. Hoci je Bratislava Nahlas dnes známa najmä ako ekologická iniciatíva - autori kritizujú mnohé neduhy od čistoty ovzdušia až po osudy marginalizovaných skupín. Tento podcast nebude len o Bratislave či Bratislave Nahlas. Do akého kontextu prichádza, v akom kontexte vzniká Bratislava Nahlas? Kto sú autori tohto textu? A aký je ich reálny dosah? Ako reaguje režim? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliou Čížovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dr. Čížová pred pár mesiacmi úspešne obhájila doktorát na tému: Ochrancovia prírody: environmentálne hnutie na Slovensku v období socializmu a presne na túto tému sa zameriava aj jej dlhodobý výskum. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

12/10/2024

•

40 min
10/05/2025

Kolaboráciu s nacistami si obyčajní ľudia ospravedlňovali vykosteným kresťanstvom

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych budov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izolované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológií, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celý rad štúdií vo viacerých jazykoch a najnovšie spomínaná kniha Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

10/05/2025

•

1h 1m
10/12/2022

Nekorunovaný svätý krajnej pravice. Kult Jozefa Tisa prežíva dodnes

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch. Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

10/12/2022

•

56 min

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

0.0 (0)

HISTORY
Reportérka Barbora Mareková sa s hosťami a hosťkami rozpráva o zraniteľnosti, empatii a mentálnom zdraví. Riešia spolu, ako na nás vplýva rodina, politická atmosféra, sociálne siete a titulky v novinách. Podcast Ľudskosť denníka SME vychádza každý štvrtok.

0.0 (0)

SOCIETY & CULTURE
Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.

0.0 (0)

BUSINESS
Klik je týždňový podcast denníka SME o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete technológií, médií a sociálnych sietí.

0.0 (0)

TECHNOLOGY
Denný spravodajský podcast na Slovensku. Pondelok až piatok, každé ráno nový diel - rozhovory s reportérmi, komentátormi a hosťami denníka SME. V sobotu komentujeme politické a celospoločenské dianie predchádzajúceho týždňa.

0.0 (0)

DAILY NEWS
Piatoček je týždenný satirický podcast nielen o politike. Vychádza, prekvapivo, každý piatok.

0.0 (0)

COMEDY

Skupina podcastov denníka SME ponúka spravodajské, publicistické, zábavné, vedecké, technologické aj spoločenské podcasty na každodenné počúvanie.

Website

Contact Petit Press a.s.

SME.sk

Počúvajte všetky podcasty SME bez reklamy

Reportérka Sára Činčurová: Znásilňovanie detí, žien aj mužov je súčasťou ruskej vojenskej stratégie

Na rozvalinách vojny – ako vyzeralo Slovensko a Európa v roku 1945

231. Aj matka vie závidieť. Dokonca aj vlastnej dcére. Jana Micenková o temných stránkach vzťahov

Vracali sa domov na Slovensko. Pri Přerove ich zmasakrovali

Najnovší výskum o dejinách prostitúcie odhaľuje dvojitú morálku časti slovenskej spoločnosti

Top 2022: Ako sa Fíni bránili voči sovietskej invázii

Rádio bolo v Rwande trúbou nenávisti, mačeta jej nástrojom

Epidémia astmy, predčasné úmrtia a vysoký počet samovrážd: aj tak sa žilo v Bratislave v 80. rokoch

Kolaboráciu s nacistami si obyčajní ľudia ospravedlňovali vykosteným kresťanstvom

Nekorunovaný svätý krajnej pravice. Kult Jozefa Tisa prežíva dodnes

Počúvajte všetky podcasty SME bez reklamy

Malej obci zmizol z účtu milión, peniaze išli veštici (9. 2. 2023)

Bojnický zámok nie je rozprávkový gýč, je spomienkou na to najlepšie z minulosti (Dejiny v Dobrom ráne)

Ficova vláda má dôveru parlamentu. Šetriť sa príliš nechystá (22. 11. 2023)

Jahodový nikotín? U detí buduje závislosť nenápadné vrecúško (18. 12. 2023)

Trumpa už prirovnávajú k Hitlerovi. Obviňuje migrantov z otrávenia krvi (19. 12. 2023)

Atómovka v Káčerove (feat. Zomri)

About

SME.sk

Počúvajte všetky podcasty SME bez reklamy

Top Shows

Top Episodes

Podporte podcasty SME

Počúvajte všetky podcasty SME bez reklamy

Top Podporte podcasty SME Episodes

About