Knižná revue

Slovenské literárne centrum

Existuje svet, v ktorom bolesť a hlúposť hrajú druhé husle, a vládnu v ňom rozum, fantázia a vzájomné pochopenie. Svet literatúry. Ponorte sa do neho prostredníctvom rozhovorov na zaujímavé témy, esejí, a recenzií kníh najlepších slovenských autorov a autoriek. Dezert pre vaše uši každý druhý týždeň vždy v piatok. Podcast Knižná revue pripravuje Slovenské literárne centrum, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom. Partnerom podcastu je Národné osvetové centrum. Všetko dôležité o nás a o slovenskej literatúre nájdete na www.litcentrum.sk.

  1. 16h ago

    Poskakoval na večierku s gardistami - prečo sa o tom mlčí? O knihe Studne mútne

    Hosťom podcastu je publicista a spisovateľ Peter Getting, autor knihy Studne mútne: Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Artis Omnis, 2026). V knihe skúma vzťah umelcov k totalitnej moci počas druhej svetovej vojny. „Zdalo sa mi fascinujúce, že vyše po troch desaťročiach po páde totality tu nemáme tieto témy spracované. Je to trochu nepohodlná téma, čo si budeme hovoriť. Roky rokúce sa okolo nej chodí so zapchatým nosom,“ zaznie v podcaste. Peter Getting otvorene hovorí aj o svojom rozčarovaní z toho, ako sa o niektorých autoroch rozpráva v školách či vo verejnom priestore: „Bol som naštvaný. Videl som, že to nie je kompatibilné ani s tým, čo učia deti v školách, ani s naratívom, čo sa o týchto spisovateľoch hovorí.“ „Chcel som touto knihou vzbudiť diskusiu v spoločnosti, lebo to je prvý nevyhnutný krok k akejkoľvek reflexii,“ dodáva spisovateľ. „Pokiaľ dotyčný napísal kvalitné diela, fajn, ale potom občas básničku na Tisa, alebo len tak niekde poskakoval na nejakom večierku s gardistami – no tak my to nespomenieme? Budeme o tom mlčať? To sa nás už netýka?“   Autor chcel okrem kolaborantskej literatúry, poukázať aj na literatúru vzdoru: „Janko Jesenský, to je topka. Nemám až taký dokonalý prehľad, ale dosť pochybujem o tom, že v Európe existoval autor, ktorý dokázal byť tak kritický, že prakticky každé tri až štyri dni napísal protirežimovú báseň. A aby to nestačilo, prepašujú ju cez rôzne tajné kanále do zahraničia a odtiaľ znie zo zakázaného rozhlasu. To znamená, že Jesenský šľahá neslobodný režim kvalitnými veršami, ktoré zároveň ľudia vo vnútri tej totality môžu z tajne naladeného rádia počúvať.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    42 min
  2. May 22

    Expati. Ako zvládajú život mimo Slovenska a prečo sa nevracajú domov?

    Zoja žije v Luxemburgu a pracuje v európskej inštitúcii. Blíži sa k päťdesiatke, no má pocit, akoby stále začínala od nuly. Jej príbeh môže pripomínať príbehy tisícok Slovákov, ktorí odišli do zahraničia. Autor knihy, Dušo Martinčok, predstavuje hlavnú hrdinku v podcaste takto: „Zoja sa mi páči vo svojej nedokonalosti, priznáva, že starnutie je pre ňu náročné. Vníma, že je v klietke, z ktorej ale nachádza cestu von. Je to drzé a dobré dievča. Má v sebe trochu z Pipi Dlhej Pančuchy a trochu zo žien na pokraji nervového zrútenia z Almodóvarovho filmu.“ Román Zoja (Zrejme, 2026) zobrazuje život expatov – ich peripetie, vzťahy, prispôsobovanie sa novej krajine i väzby k domovine. Ako vníma svoj život mimo domova Dušo Martinčok? „Či chceme, či nechceme, zápasíme s pocitom vykorenenosti. Slovenská kultúra je bója, ktorá je dôležitá, keď ste v zahraničí.“ Kniha sa dotýka aj kvír tematiky a prijatia vlastnej identity. „Pracujem v Luxemburgu a pohybujem sa v medzinárodnom prostredí. Mám viacero kamarátov zo západnej Európy a riešia presne toto. Ešte nedospeli do štádia, kedy by boli schopní a ochotní to so svojou rodinou otvoriť. Nedeje sa to iba vo východnej Európe,“ prezrádza spisovateľ. „Stále hovorím, aby to skúšali a dali šancu svojim blízkym. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch je to iba náš vopred formulovaný strach. Hovorím to preto, lebo ja som to mal podobne. Bola to vec, ktorú som roky pred sebou tlačil ako balvan. Napokon som zistil, že sa nebolo až tak čoho báť. Nehovoriť o sebe ako o kvír človeku je neuveriteľná mučiareň. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa mi to bremeno podarilo sňať z pliec.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    53 min
  3. May 8

    Hana Gregorová - outsiderka, ktorá bola na tepe doby

    Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea. „Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“ Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    57 min
  4. Apr 24

    Tisnú sa v zbernom taxíku s inými opatrovateľkami. Slovenky odchádzajú od rodín a mieria do Rakúska

    Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku.  Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera. Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    55 min
  5. Mar 13

    Budú už konečne muži hovoriť o svojich pocitoch? Príbeh dospelého syna a chorého otca vás zasiahne

    Jednou z ústredných tém knihy Strieborná metalíza (BRAK, 2025) je proces zabúdania. Do popredia v nej vstupuje vzťah otca a syna. „Do istej miery je táto knižka aj mojím vyrovnávaním sa s niektorými témami,“ hovorí autor knihy, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko. „Nemám problém hovoriť o svojich pocitoch. Keď sa človek otvorí, spustí sa proces aj v ňom samom. Zraniteľnosť vo mne spúšťa kreativitu.“ V podcaste sa Hučko dotýka aj osobnej roviny, ktorá sa do knihy premietla: „Dostal som sa do fázy života, keď som v okruhu mojich známych a kamarátov jediný, kto nemá dieťa. Tým pádom ma to núti premýšľať nad tým, čo znamená byť otcom alebo čo znamená nebyť otcom. Aj táto téma sa mi do textu preliala.“ Respondent v rozhovore vysvetľuje, čo je preňho pri písaní kľúčové: „K písaniu potrebujem naliehavosť, potrebujem, aby ma niečo naliehavo prinútilo písať.“ A ako pristupuje k tvorbe prózy? „Beletria je pre mňa výlet do neznámej krajiny. V porovnaní s publicistikou sa tam do istej miery cítim neistejšie, ale o to viac ma to baví. Bavia ma neprebádané územia.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    47 min
  6. Feb 27

    Začal behať a šokovalo ho, čo mozog produkuje po pár minútach – rozhodol sa o tom napísať

    V štúdiu privítame psychológa Antona Heretika a spisovateľa Pavla Rankova. Rozprávajú sa o Rankovom románe Maratón (2025, KK Bagala). Hlavný hrdina v ňom počas pandémie začne behávať a zaľúbi sa do bežkyne. „Moja postava je zrazu konfrontovaná s behom, so svojou telesnosťou a tým, že nechodí do práce. O to viac je konfrontovaná sama so sebou,“ predstavuje svoju novú knihu autor. Jeho hrdina má psychickú indispozíciu, ktorú čitatelia nedokážu zadefinovať a ani on si ju neuvedomuje. Anton Heretik si myslí, že erotický vzťah je v knihe dominantný. Prezradí, ako nazerá na hlavnú postavu a vysvetľuje, čo je erotomanický blud.  „Spisovatelia, práve preto, že majú talent, vedia psychologické fenomény popísať ďaleko lepšie ako odborníci, ktorí robia výskumy na danú tému. A to je niečo, čo je nenahraditeľné,“ hovorí psychológ. „Aj mojím študentom prízvukujem, že nikto nenapísal lepšiu knihu o depresii ako William Styron. Volá sa Viditeľná temnota a píše v nej o vlastnej depresii.“ Heretik potvrdzuje terapeutické účinky písania: „Moji klienti píšu svojim rodičom listy, tak ako Kafka.“ Rankov v rozhovore objasňuje jeden z dôvodov vzniku knihy: „Keď som začal behávať, tak ma doslova šokovalo to, čo mozog po pár minútach začal produkovať. Zdalo sa mi zaujímavé informovať o tom nebežiacu verejnosť.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

    56 min

About

Existuje svet, v ktorom bolesť a hlúposť hrajú druhé husle, a vládnu v ňom rozum, fantázia a vzájomné pochopenie. Svet literatúry. Ponorte sa do neho prostredníctvom rozhovorov na zaujímavé témy, esejí, a recenzií kníh najlepších slovenských autorov a autoriek. Dezert pre vaše uši každý druhý týždeň vždy v piatok. Podcast Knižná revue pripravuje Slovenské literárne centrum, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom. Partnerom podcastu je Národné osvetové centrum. Všetko dôležité o nás a o slovenskej literatúre nájdete na www.litcentrum.sk.

You Might Also Like