SPEJS.space

Ondrej Farkas, Jaro Šupina

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

  1. 4d ago

    SPEJS.space #39

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o úspešnom štarte japonskej misie MMX na rakete H3, ktorá vezie k mesiacu Fobos rover IDEFIX a vzorkovač od divízie Blue Origin, pričom sa obzrieme aj za tragickou históriou sovietskych sond Fobos 1 a 2[1]. Rozoberieme si nebezpečný incident na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde ruský inšpekčný satelit Kosmos 2612 zblízka prenasledoval radarovú družicu ICEYE-X36 pomáhajúcu Ukrajine[5]. Pozrieme sa na snahy o európsku nezávislosť – od varovania poľskej firmy Creotech pred závislosťou od amerických rakiet až po spoločný plán štvorice telecom gigantov vytvoriť vlastnú Direct-to-Device sieť pre smartfóny ako alternatívu ku Starlinku[8]. Preberieme aj rušné dianie vo svete vesmírnych lietadiel: kým spoločnosť Dawn Aerospace expanduje s letúnom Aurora v UK, Nemecku aj USA, európska ESA prišla o testovací model Space Rideru pri nehode padáka a francúzski poslanci bojujú o financovanie projektu VORTEX[12]. Vychutnáme si novinky zo zbernej misie Bandwagon-5 od SpaceX – rozoberieme misiu W-7 firmy Varda vyrábajúcu lieky na rakovinu v mikrogravitácii, kapsulu Starfall, premiéru štítu Space Armor od Atomic-6 či manévrovacie testy lode Mira od Impulse Space[17]. Nevynecháme ani finančné výsledky SpaceX za tretí štvrťrok a vizionárske plány Elona Muska od úvah o fúzii s Teslou cez vlastnú výrobu čipov TeraFab až po masívny rast Grok Bota[22]. Na záver preletíme Áziu a domáce úspechy: indické ISRO dokončilo dizajn výkonného methalox motoru, Južná Kórea stavia hopper pre znovupoužiteľné rakety a brnenská spoločnosť Spacemanic uzatvára strategické partnerstvo s kórejským INNOSPACE na dodávku CubeSat deployerov[26]. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  2. Oct 23

    SPEJS.space #38

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na kľúčový krok NASA, ktorá oficiálne odštartovala súťaž o súkromné vesmírne stanice, ktoré majú po roku 2030 nahradiť ISS a udržať stálu prítomnosť ľudí na nízkej obežnej dráhe Zeme. Preberieme si záujemcov ako Axiom Space, Voyager Space či Vast Space, ale aj pálčivú otázku prepravy posádok – od plánovaného odchodu lode Crew Dragon do dôchodku až po finančnú podporu pre Starliner od Boeingu. Venovať sa budeme aj spoločnosti Blue Origin, ktorá rýchlo obnovuje rampu LC-36 po výbuchu rakety New Glenn, zacieli na decembrový návrat do služby s modulom Blue Ring, ohlásila masívnu expanziu na Floride a prvýkrát potvrdila vývoj vlastnej orbitálnej posádkovej lode Space Vehicle. Pozrieme sa na ambiciózne plány SpaceX, kde FAA začala posudzovať masívne rozšírenie základne Starbase až na 456 štartov a 912 pristátí Starshipu ročne. Nevynecháme ani spoločnosť Rocket Lab, ktorá musela posunúť premiérový let svojej stredne ťažkej rakety Neutron až na rok 2027 kvôli výrobnej chybe pri obrovských karbónových nádržiach. Zastavíme sa pri úspechoch startupu Starfish Space, ktorého satelit Otter Pup 2 zvládá autonómnu navigáciu v tesnej blízkosti austrálskej družice ElaraSat a chystá sa na inšpekčnú misiu SSPICY pre NASA. Dotkneme sa aj spoločnosti Varda Space Industries, ktorej sa na obežnej dráhe podarilo spustiť dve komerčné návratové kapsuly súčasne pre výrobu v mikrogravitácii. Zalietime si aj do Európy, kde sa pripravuje spájanie satelitných divízií firiem Airbus, Leonardo a Thales do projektu Bromo na vytvorenie konkurenta pre SpaceX, a rozoberieme si, prečo je malá opakovateľná raketa Maia taká kľúčová pre budúcnosť konsorcia ArianeGroup. Na záver preletíme Áziu, kde Japonsko plánuje investovať miliardy jenov do rozšírenia štyroch kozmodrómov s cieľom dosiahnuť až 30 štartov ročne. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  3. Oct 16

    SPEJS.space #37

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o masívnom telekomunikačnom ťahu spoločnosti SpaceX, ktorá od FCC získala povolenie na vypustenie až 15 000 satelitov novej generácie pre službu Starlink Mobile na priame spojenie s bežnými mobilmi. Elon Musk navyše za miliardy dolárov odkúpil kľúčové 800 MHz spektrum schopné prenikať cez steny budov a vyhlásil otvorenú vojnu tradičným americkým operátorom, na čo technický riaditeľ T-Mobile reagoval poriadne chladnou sprchou. Pozrieme sa aj na to, ako SpaceX vo vizualizácii predstavila svoj futuristický projekt Starmind – konšteláciu milióna satelitov pre orbitálne dátové centrá s umelou inteligenciou, no zároveň otvoríme pálčivú tému bezpečnosti na nízkej obežnej dráhe. Viceprezident Michael Nicolls totiž na kongrese IAC rázne vyzval ostatných operátorov na koordináciu a zdieľanie údajov o dráhach po sérii nebezpečných tesných priblížení, pričom Starlinky musia denne vykonať približne tisíc úhybných manévrov. Časť budeme venovať spoločnosti Amazon, ktorá v závode v Kirklande vyrobila svoj tisíci satelit pre sieť Amazon Leo, ešte tento rok chystá komerčný štart na rakete Vulcan a sľubuje rýchlosti až 1 Gbps, čím ide vytvoriť prvú vážnu globálnu konkurenciu Starlinku. Zastavíme sa aj pri Jeffovi Bezosovi a Blue Origin – v Texase budujú obrovský technologický kampus Constellation Park pre 2 000 zamestnancov zameraný na satelitnú sieť TeraWave a na Floride chystajú výstavbu ďalších troch rámp pre raketu New Glenn, aby naplnili ambíciu lietať na dennej báze. Kým v USA zúri satelitný boj, Európa intenzívne rieši svoju autonómiu – ESA po konci ISS skúma možnosti vlastnej vesmírnej stanice i vývoja pilotovaných lodí, znovupoužiteľný demonštrátor Themis má za sebou druhý kryogénny test vo Švédsku a španielska PLD Space podpísala dohodu s francúzskou CNES na vyhodnotenie výstavby druhej rampy na komplexe Diamant v Kourou. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí: fínska ICEYE spojila sily s Nokiou na vývoji suverénnej vládnej satelitnej komunikácie, austrálsky HEO získal 25 miliónov dolárov na inšpekciu a fotografovanie satelitov na geostacionárnej dráhe, radary LeoLabs zachytili rozpad starého sovietskeho satelitu Meteor 2-7, Južná Kórea oslavuje štvrtý úspešný štart rakety Nuri v rade a americký Momentus predviedol autonómne priblíženie k satelitu NASA s AI LiDAR senzormi na orbitálnom ťahači Vigoride-7. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  4. Oct 9

    SPEJS.space #36

    V dnešnej epizóde sa pozrieme na zásadný míľnik spoločnosti SpaceX – historický štrnásty testovací let rakety Starship, ktorá po prvýkrát v histórii dosiahla plnohodnotnú obežnú dráhu Zeme a vypustila dvadsaťšesť satelitov novej generácie Starlink V3 s prenosovou kapacitou jeden terabit za sekundu. Preberieme si však aj drámu okolo motorov Raptor 3, ktoré potrápili inžinierov pri štarte i stúpaní lode, a dôvody, prečo prišiel predčasný deorbit burn do Pacifiku. Následne sa presunieme k európskej sonde Juice, ktorá preletela len 8 640 kilometrov nad Indickým oceánom, aby využila gravitáciu Zeme na ceste k Jupiteru, pričom v chvoste zemskej magnetosféry otestovala prístroje vrátane detektora PEP s významnou slovenskou stopou z dielne košického ÚEF-SAV. Rozoberieme si aj nový plán pre Starliner – NASA a Boeing totiž naplánovali bezpilotnú misiu na prelom decembra a januára s cieľom napraviť reputáciu po problémoch s héliom a tryskami, zatiaľ čo let s posádkou odložili na rok 2028 a chystajú certifikáciu rakety Vulcan. Pozornosť budeme venovať aj bohatej misii Transporter-18, ktorá vyniesla 130 nákladov vrátane prototypu AI čipu od Googlu (Project Suncatcher), bezdrôtového prenosu energie medzi satelitmi od Star Catcher či laserového lúča na Zem od Cowboy Space. Dotkneme sa aj biotechnologického úspechu Varda Space, ktorá vyslala dve výrobné kapsuly naraz a získala obrovskú investíciu na orbitálnu produkciu liečiv, a talianskeho D-Orbitu s tromi ťahačmi ION na jedinom lete. Preletíme telekomunikačné manévre na Zemi, kde veľká trojka amerických operátorov zakladá spoločný podnik a T-Mobile potichu maže Starlink zo svojho webu, ako aj rekordný kontrakt Rocket Lab na 20 letov pred ich stým štartom. Na záver načrieme do citlivej geopolitiky: rozoberieme oficiálne priznanie USA o rozmiestnení zbraní a rušičiek na orbite a odhalíme záhadu okolo čínskych tvrdení o historickom dotankovaní satelitu BeiDou, ktoré vyvracajú nezávislé orbitálne pozorovania. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  5. Oct 2

    SPEJS.space #35

    V dnešnej epizóde začneme rekordným míľnikom spoločnosti SpaceX, ktorá zaknihovala už 40. let tej istej polovice aerodynamického krytu rakety Falcon 9, a pozrieme sa na to, prečo konkurenčné raketové firmy hlásia koniec éry lacných štartov za kilogram a chystaný cenový reset trhu z dôvodu utlmovania komerčných objednávok Falconu 9. S tým súvisí aj nová dohoda spoločnosti Exolaunch so SpaceX na misiu Starfall na rakete Starship v roku 2029, ktorá otvorí dvere komerčnému výskumu v mikrogravitácii a in-space výrobe. Následne sa ponoríme do programu Artemis a nekompromisnej stratégie administrátora NASA Jareda Isaacmana, ktorý presadzuje výhradne „výhodné obchody“ pri boji o obmedzené „parkovacie miesta“ na južnom póle Mesiaca. Rozoberieme si, ako Taliansko investuje vyše 5 miliárd dolárov do vývoja obytného modulu MPH výmenou za dve miesta pre svojich astronautov na povrchu Mesiaca, prečo sa Európska vesmírna agentúra so svojím pristávacím modulom Argonaut dostáva na vedľajšiu koľaj a aké šance otvára pre NASA odklad čínskej sondy Chang'e 7. Pristavíme sa aj pri trojmesačnom meškaní testovacej misie Artemis III na obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa aj na spoločnosť Vast, ktorá po vzore vesmírnej stanice Haven-1 zakladá novú divíziu Lunar Programs na vývoj lunárnych elektrární, špeciálnych prechodových komôr na zvládanie mesačného prachu a vlastnej satelitnej konštelácie pre komunikáciu na južnom póle. Predstavíme si aj aktualizovaný manifest rakety Nova Pathfinder od Stoke Space na začiatok roka 2027, ktorá ponesie napríklad autonómnu AI sondu Autonomy-1 od AstroForge a otestuje opakovane použiteľné motory Zenith a Andromeda s kovovým tepelným štítom. Preletíme aj do oblasti vesmírnej bezpečnosti – Veľká Británia totiž zakladá svoju prvú špeciálnu letku RAF No. III Space Effects Squadron, určenú na aktívne rušenie a elimináciu hrozieb voči britským satelitom. Časť venujeme aj startupu Hubble Network, ktorý získal investíciu 200 miliónov dolárov a stal sa unicornom vďaka prelomovej technológii prepájania bežných Bluetooth čipov priamo so satelitmi na obežnej dráhe. Zastavíme sa pri znepokojujúcej správe Európskej vesmírnej agentúry o náraste rizika kolízií a Kesslerovho syndrómu na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde samotná sieť Starlink od SpaceX vykonáva už takmer 35-tisíc vyhýbacích manévrov mesačne – teda jeden každých 75 sekúnd. Na záver sa dotkneme neúspešného záveru 30-miliónovej záchrannej misie robota Link od spoločnosti Katalyst Space, ktorému sa pre zlyhanie reakčných kolies nepodarilo zachrániť 22-ročný teleskop NASA Swift, a tak oba objekty po zhorení Linku v atmosfére čaká definitívny koniec. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  6. Sep 25

    SPEJS.space #34

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zásadných posunoch v pilotovaných letoch – pozrieme sa na to, prečo NASA zachraňuje problematický Boeing Starliner ďalšími zákazkami a spolufinancovaním vývoja, zatiaľ čo SpaceX plánuje do roku 2030 penzionovať lode Crew Dragon a presunúť kapacity na Starship a orbitálne dátové centrá. Rozoberieme si nadchádzajúci let Starship Flight 14 s 26 satelitmi Starlink V3 a prvým opätovným použitím dlaždíc tepelného štítu, ako aj smelú víziu SpaceX vybudovať výpočtovú infraštruktúru priamo vo vesmíre. Pozrieme sa aj na to, ako sa začína rozbiehať priemyselná výroba na obežnej dráhe – od jednotonovej vesmírnej továrne Space Cargo Unlimited na palube lode Starfall až po startup Besxar, ktorý chce vyrábať kľúčové komponenty pre čipy vo vákuu vesmíru na stupňoch rakiet Falcon 9 a Starship. Nahliadneme do Číny, kde spoločnosť LandSpace úspešne vypustila raketu ZhuQue-2E s prvou veľkou konšteláciou internetových satelitov SpaceSail a firma Space Pioneer ukázala motor Tianhuo-21 – vernú kópiu Raptora 3, pred ktorej zradnou vnútornou zložitosťou varuje samotný Elon Musk. Zastavíme sa aj pri európskom New Space: nemecký Isar Aerospace získal kontrakt na ďalších 5 štartov rakety Spectrum, talianske Avio dokončilo letový demonstrátor FD1 s metanoxovým motorom MR10 a SES s Elveo Mobile pripravujú európsku výrobu satelitov pre Direct-to-Device služby. Neprehliadneme ani trable konzorcia ULA, ktorého raketa Vulcan zostáva uzemnená pre opakované poruchy trysiek pomocných motorov, čo vedie k reassignovaniu armádnych misií SpaceX-u a špekuláciám o možnom predaji firmy. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných správ – Turecko dokončilo výrobu kozmickej lode pre svoju prvú mesačnú misiu v roku 2027 a austrálsky HEO prevzal družicu NewSat-34 na inšpekciu necooperatívnych objektov a raketových stupňov priamo na obežnej dráhe. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  7. Sep 18

    SPEJS.space #33

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rušnom geopolitickom dianí okolo Medzinárodného vesmírneho summitu v Paríži, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, no poznačil ho bojkot amerických firiem pod tlakom Bieleho domu aj neúčasť nemeckého kancelára a talianskej premiérky. Pozrieme sa na to, ako Európa napriek tomu vyhlásila cez Parížsku deklaráciu odvážne ciele – nákladnú kapsulu Nyx na ISS v roku 2028, pristátie pristávacieho modulu Argonaut na Mesiaci v roku 2031 a let vlastnej európskej posádky z Kourou v roku 2036. Preberieme obrovský rozbeh európskeho startupu The Exploration Company pod vedením Hélène Huby, ktorý získal rekordné financovanie, lukratívny kontrakt od ESA na misiu Nyx s raketou Ariane 6 a urýchľuje vývoj vlastného superťažkého motora Storm. Zastavíme sa v Španielsku pri spoločnosti PLD Space, ktorú navštívil premiér Pedro Sánchez – firme, čo dokončuje finálne testy rakety MIURA 5 pred štartom z Kourou a zároveň predstavila novú raketu MIURA 9 pre európske satelitné konštelácie. Rozoberieme si aj americký Stoke Space, ktorý vyzbieral 1 miliardu dolárov na plne znovupoužiteľné rakety, chystá let demonstrátora Nova Pathfinder a odhalil detaily 15-tonovej rakety Nova Block 2 s motormi Zenith a Andromeda s aktívne chladeným tepelným štítom. Vydáme sa aj k európskej satelitnej suvarenite: Airbus a Thales Alenia Space začínajú stavbu prvej vrstvy pre konšteláciu IRIS², zatiaľ čo Eutelsat investuje do rozširovania siete OneWeb a dvoch letov rakety Ariane 6. Na záver si preberieme novinky od Rocket Lab – od nového solárneho článku IMM Apex bez použitia nedostatkového germánia až po oficiálny protest proti rozhodnutiu NASA – a pozrieme sa na úspešný manéver dvoch družíc Mira od Impulse Space, ktoré sa na obežnej dráhe priblížili na vzdialenosť iba 200 metrov. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

  8. Sep 11

    SPEJS.space #32

    V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zmenách v programe Artemis – rozoberieme si, ako NASA upravuje požiadavky na lunárne skafandre a v spolupráci s Axiom Space vyvíja zjednodušený „Sortie Suit“, aby urýchlila pristátie astronautov na Mesiaci už v roku 2028. Pozrieme sa na výborné výsledky dátového preskúmania tepelného štítu lode Orion z misie Artemis II a pomieme si, prečo Bezpečnostný poradný panel (ASAP) neskrýva nadšenie zo smerovania agentúry pod vedením Jareda Isaacmana. Presunieme sa aj do Európy, kde nemecký startup Isar Aerospace prepísal históriu prvým úspešným komerčným letom rakety Spectrum z kontinentálnej Európy, a pozrieme sa na španielsku PLD Space, ktorá výrazne navyšuje svoje financovanie na vývoj a výrobu rakety MIURA 5. Neobídeme ani misiu BepiColombo, od ktorej sa po rokoch úspešne oddelil preletový modul MTM na ceste k Merkúru – pričom si pripomenieme slovenskú stopu na prístroji PICAM z dielne SAV a firmy Q-Products. Pri slovenských vedcoch zostaneme aj pri unikátnej leteckej kampani ROSIE, v ktorej experti z Univerzity Komenského zachytili ohnivý zánik satelitov Samba a Tango z misie Cluster. V ázijskom prehľade rozoberieme nepríjemný rozpad horného stupňa čínskej rakety CZ-6C na obežnej dráhe, ale aj úspešný prvý let rakety Pallas-1 na kvapalné palivo od spoločnosti Galactic Energy. Zastavíme sa v Indii, kde ISRO pripravuje štart satelitu GISAT-1A s rekordným rozlíšením na geostacionárnej dráhe a chystá odchod rakety GSLV-Mk II do dôchodku. Na záver sa dotkneme veľkých komerčných milníkov: NASA si vybrala spoločnosť Blue Origin na vybudovanie telekomunikačnej siete okolo Marsu, operátor SES pripísal miliardovú zákazku firme OHB pre európsku konšteláciu IRIS2, a rozoberieme si aj rekordné výsledky spoločnosti Rocket Lab okolo Petera Becka či odklad prvej súkromnej misie k Venuši kvôli čakaniu na raketu Neutron. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

See All (39)

About

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe. ✉️ redakcia@spejs.space

Information

  • Creator
    Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Years Active
    2026
  • Episodes
    39
  • Rating
    Clean
  • Copyright
    © Ondrej Farkas, Jaro Šupina
  • Show Website
    SPEJS.space

You Might Also Like