… ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj… (Pr 30,8) Nie je toto divná modlitba? Že sa ten človek modlí za to, aby nebol chudobný, tomu rozumieme. Ale aby nebol bohatý, nie je práve najbežnejšia modlitba našej doby. Keď sa dnes okolo seba rozhliadneme, zdá sa, že každý má podobné vyznanie viery ako fidlikant na streche, ktorý povedal: „Ak je bohatstvo prekliatím, tak nech ma ním Boh prekľaje!“ Zdá sa, že pre človeka po páde nie je nič tak prirodzené ako sny o bohatstve. Chuť vlastniť. Nezabúdajme ale, že Biblia nás vystríha pred tým, čo sa zdá byť úplne prirodzené. Spomeňme si na Ásáfa, ktorý závidel bezbožným, že sa im tak dobre darí. Keď potom vstúpil do Božej blízkosti, Boh mu zjavil neviditeľné, večné hodnoty. V jeho živote nastalo obrovské prehodnotenie a o Bohu potom svedčí: A keď som s Tebou, netúžim po zemi. (Ž 73,25) Máme takýto vzťah k pozemským bohatstvám? Alebo žijeme podľa princípu, že keď budeme mať dosť pozemského bohatstva, tak potom budeme mať čas myslieť na Boha? Vytvorili sme si evanjelium, v ktorého centre stojíme my sami? Zároveň je treba povedať, že Boh nás nikdy nevyzýva vyhľadávať chudobu. Biblia neglorifikuje chudobu a núdzu. V samotnej chudobe nespočíva šťastie. Je však možné byť chudobný a šťastný. Problémom je nerovnováha, ktorá vládne v zdrojoch vo svete. Túto nerovnováhu tvorí hriech. Nikdy som lepší obraz nerovnováhy nevidel, ako keď som cestoval rôznymi krajmi Indie. V skutočnosti to ale vidíme všade. Ovocie hriechu je vo svete prerozdelené pomerne rovnomerne. Aj keď sa nazývame Ježišovými nasledovníkmi, rýchlo zabúdame, že na svet neprišiel ako bohatý muž, ale že sa narodil v maštali. Keď sa potom prihováral masám ľudí, nerobil to zo svojej súkromnej jachty. Ani tá loďka, na ktorej stál, nebola Jeho! Požičal si chlieb a ryby, keď nasýtil zástupy. Požičal si osla, keď vstupoval do Jeruzalema. Požičal si izbu, v ktorej mali poslednú večeru. Zomrel na kríži, ktorý mu nepatril. V skutočnosti patril Barabbášovi. Ani hrob mu nepatril. Ježiš hovorí: „Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Mt 8,20) Chcem vyznať: „Patrím Ježišovi!“ Boh je mojím Otcom. Som kráľovské dieťa. Pamätajte však, že môj kráľ nemá korunu zo zlata, ale z tŕnia. Majme v sebe tento rozmer, kým kráčame po zemi, aby sme nerozlišovali ľudí, ale vždy pamätali, že všetci sú stvorení na Boží obraz. Že všetci sú zahrnutí do Božieho diela záchrany. Áno, všetci. Nie všetci však toto dielo prijímajú, ale je pripravené pre každého. Preto nás Božie slovo vyzýva k modlitbám za všetkých, lebo Boh chce, aby bol každý zachránený a poznal pravdu. Pavol Timotejovi píše: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.“ (1Tim 6,17-19) Pavol a Jakub súhlasia, že ide o to mať svoje bohatstvo v pravej banke. Naučili sa to od Ježiša, ktorý hovorí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21) Modlíme sa: Pane daj, nech tvoja láska zapáli lásku v mojom živote. Udržiavaj ju. Nauč ma milovať, ako si ty miloval. Milovať, kde nečakám nič späť. Nauč ma slúžiť svojim blížnym, ako Duch učí. Daj mi pamätať, že Tvoja láska je základom mojej spásy. Ďakujem za istotu, ktorú táto skutočnosť dáva. Curt Westman
