Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

  1. 3D AGO

    Nepravdepodobná voľba – 11. máj

    „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov.  Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ Marek 16:9–11 „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ (Mk 16:9–11) Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol po svojom vzkriesení ako prvý zjaviť, sa zjavil Márii Magdaléne. Mária však bola  jednou z dlhého radu nepravdepodobných ľudí, ktorým Pán zveril dôležité úlohy. Zamysli sa nad tým. Jákob bol oportunista, ktorý podviedol svojho brata aj otca, aby dosiahol to, čo chcel (pozri 1M 27:1–40). Mojžiš bol vrah, ktorý nemal dôveru vo svoje rečnícke schopnosti, nieto ešte vo svoju schopnosť vyviesť celý národ z otroctva (pozri 2M 3:1–4:17). Rachab bola prostitútka žijúca na nepriateľskom území (pozri Józue 2:1–24). Gideon odpovedal na Božie volanie týmito slovami: „ Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sudcovia 6:15) Dávid bol tak nepravdepodobným kandidátom na pomazanie za kráľa, že jeho vlastný otec túto možnosť nebral do úvahy (pozri 1 Sam 16:1–13). Ester bola mladá židovská dievčina, ktorá sa stala perzskou kráľovnou po tom, čo vyhrala súťaž krásy (pozri Ester 2:1–20). „Sieň slávy viery“ v Liste Hebrejom 11 je plná osobností, ktoré by sa pravdepodobne nedostali do výberu, keby ich rovesníci boli členmi výberovej komisie. Ale ako Boh vysvetlil Samuelovi: „…lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 Sam 16:7) Pán neprehliadne nikoho, kto má srdce naladené na neho. Ženy, ktoré nasledovali Ježiša a podporovali jeho službu, to určite pochopili. Povedať, že ženy neboli v Izraeli v prvom storočí veľmi vážené je príliš slabé vyjadrenie. Mnohí rabíni učili, že je lepšie spáliť slová Zákona, ako aby ich vyslovila žena. Napriek tomu si Ježiš vybral ženu, aby bola prvou hlásateľkou Jeho zmŕtvychvstania. Stojí za zmienku, že ženy boli posledné pri kríži a prvé pri hrobe. Mária Magdaléna mala odvahu, ktorú mnohí muži postrádali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Stála pri ňom počas celého procesu. Biblia nám v skutočnosti hovorí, že po tom, čo bol ukrižovaný, Mária videla, kde bolo položené Ježišovo telo (Mk 15:47). Sledovala, ako zložili Jeho telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. A Mária spolu s inými ženami prišla k hrobu veľmi skoro v nedeľu ráno, aby pomazala Ježišovo telo voňavými olejmi (pozri Mk 16:1–2). Máriina vernosť bola odmenená kľúčovou úlohou v dejinách. Pán hovorí: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom,“ (Jer 29:13). Boh odmeňuje tých, ktorí sú usilovní. Zjaví svoje pravdy tým, ktorí si vo svojom dni vyhradia čas na hľadanie Pána, ktorí uprednostňujú jeho slovo a čakajú na neho. Otázka na zamyslenie: Ako vyzerá duchovná usilovnosť v tvojom živote? Greg Laurie

    6 min
  2. 4D AGO

    Aby sme vedeli… – 10. máj

    Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman

    8 min
  3. 6D AGO

    Kde sú ľudia – 8. máj

    „Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

    5 min
  4. MAY 4

    Čas mlčať – 4. máj

    „Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

    5 min

About

biblické zamyslenia na každý deň

You Might Also Like