ŠAMANI O VEDE

DUEL Online

Pavol Šajgalík, emeritný predseda Slovenskej akadémie vied a Gregor Mareš, moderátor vedomostnej súťaže DUEL sa rozprávajú (nielen) o vede.

  1. 2D AGO

    Prečo ľudia veria konšpiráciám, aj keď im môžu škodiť?

    Rozhovor o tom, prečo sú konšpiračné teórie také príťažlivé, čo s nami robí neistota a strach a prečo cieľom dezinformácií často nie je presvedčiť nás o jednej „pravde“, ale skôr rozbiť dôveru vo vedu, inštitúcie aj ľudí okolo nás. Host: Doc. Mgr. Vladimíra Čavojová, PhD., vedúca organizačnej zložky Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje vedeckému mysleniu, nepodloženým presvedčeniam, kognitívnym omylom a intuitívnemu usudzovaniu. V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo je intuícia, kedy nám vie pomôcť a prečo sa dá rozvíjať najmä tam, kde dostávame spätnú väzbu. • Prečo sú konšpiračné teórie psychologicky príťažlivé a čo ľuďom dávajú v čase chaosu, neistoty a strachu. • Prečo cieľom dezinformácií často nie je len presvedčiť nás o „alternatívnej pravde“, ale najmä vyvolať pocit, že sa nedá veriť nikomu a ničomu. • Ako konšpiračné naratívy oslabujú dôveru v štát, vedu, médiá, zdravotníctvo a demokratické inštitúcie. • Prečo si ľudia často nesprávne identifikujú príčiny svojich problémov a potom bojujú proti chiméram namiesto reality. • Prečo nestačí ľudí zasypať faktami a čo je dôležitejšie, ak sa chceme rozprávať s niekým, kto verí konšpiráciám. • Čo znamená intelektuálna skromnosť a prečo je dôležité pripustiť, že ani naše vlastné presvedčenia nemusia byť vždy správne. • Ako viesť rozhovor bez nátlaku, hľadať spoločné hodnoty a znižovať napätie namiesto toho, aby sme druhého človeka ešte viac zatlačili do obrany. ---- duelonline.sk

    35 min
  2. MAR 6

    Môže byť veda istotou vo svete chaosu, algoritmov a dezinformácií?

    Rozhovor o tom, prečo je dnes čoraz ťažšie udržať spoločnú realitu, ako sociálne siete a algoritmy menia naše vnímanie pravdy a prečo veda zostáva jedným z mála nástrojov, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v zložitom svete. Host: Docent Samuel Kováčik, teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Vo svojej vedeckej práci sa venuje mikroskopickým čiernym dieram a kvantovej štruktúre priestoru. V dnešnom dieli sa dozviete: • Ako vznikol projekt Vedátor a prečo je popularizácia vedy na sociálnych sieťach dôležitá práve v čase informačného chaosu. • Prečo sa verejná diskusia tak ľahko láme pod tlakom algoritmov, komentárov a publika, ktoré chce počuť najmä to, čo už verí. • Čo robí s ľuďmi pocit neistoty, prečo sú náchylnejší veriť jednoduchým vysvetleniam a ako sa rodí alternatívna verzia reality. • Prečo vedecký konsenzus neznamená slepú zhodu, ale dlhý proces overovania, spochybňovania a postupného zbierania dôkazov. • Ako sa menilo naše chápanie čiernych dier a prečo dnes vieme oveľa istejšie povedať, že nejde len o matematický výmysel. • Čo sú mikroskopické čierne diery, ako súvisia s kvantovou štruktúrou časopriestoru a prečo by mohli súvisieť aj s tmavou hmotou. • Prečo je veda viac než len metóda pokus omyl a ako dokáže z rovníc predpovedať javy, ktoré sa neskôr potvrdia pozorovaním. • Či môže byť veda pevným bodom v dobe, keď sa ľudia strácajú v zložitosti sveta, emóciách a informačnom pretlaku. ---- duelonline.sk

    56 min
  3. FEB 25

    Opakuje sa história vojen, alebo je Ukrajina úplne iný typ konfliktu?

    Rozhovor o tom, prečo ruskú inváziu na Ukrajinu nemožno nazývať „špeciálnou operáciou“, ako sa podobné konflikty porovnávajú s vojnami 20. storočia a čo v skutočnosti rozhoduje o tom, či sa vojna rýchlo skončí alebo sa zmení na dlhé vyčerpávanie. Host: Docent Pavol Štajner, archeológ, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa venuje aj historickému a archeologickému výskumu bojov druhej svetovej vojny. V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo historicky znamená „špeciálna operácia“ a prečo sa ruská invázia na Ukrajinu nedá týmto pojmom seriózne opísať. • Aké paralely a rozdiely vidíme medzi rusko-ukrajinským konfliktom a vojnami 20. storočia, vrátane druhej svetovej vojny. • Prečo zlyhávajú plány na rýchle víťazstvo a ako sa z „bleskovej“ predstavy stáva dlhá opotrebovacia vojna. • Akú úlohu vo vojne zohrávajú logistika, velenie, technická prevaha, priemyselné zázemie a morálka obyvateľstva. • Prečo propaganda a politické zámienky sprevádzajú vojny naprieč dejinami a ako sa opakujú podobné vzorce ospravedlňovania agresie. • Či sa vojny „vyvíjajú rovnako“ a kde sa historické skúsenosti dajú použiť opatrne bez lacných analógií. • Prečo sa front niekedy zasekne na mesiace či roky a aké historické príklady nám to pomáhajú pochopiť. • Prečo oslobodzovanie Slovenska počas druhej svetovej vojny trvalo tak dlho a čo o bojoch na našom území hovoria archívy a archeologický výskum bojísk. • Ako archeológia moderných konfliktov pomáha dopĺňať „suché“ historické fakty o konkrétne dáta z terénu. ---- duelonline.sk

    57 min
  4. FEB 6

    Sú bioplasty naozaj ekologické, alebo je to len marketing?

    Rozhovor o tom, prečo „eko“ obal ešte neznamená eko riešenie, ako sa v plastoch (a bioplastoch) orientovať bez sebaklamu a čo je v praxi lepšie: recyklovať, kompostovať, alebo radšej vôbec nevyrábať zbytočný odpad. Host: Pavel Alexy (prof. Ing., PhD.), vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju biodegradovateľných plastov a bioplastov.  V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo presne znamená „bioplast“ a prečo „bio“ môže znamenať len pôvod suroviny, nie rozložiteľnosť v prírode.  • Aký je rozdiel medzi priemyselne kompostovateľným a „home“ kompostovateľným materiálom a prečo na podmienkach záleží viac než na nálepke.  • Prečo sa niektoré „rozložiteľné“ plasty len rozpadajú na menšie plastové kúsky, namiesto toho, aby sa skutočne biodegradovali. • Prečo recyklácia nie je magické riešenie, kde sú jej limity a prečo sa časť odpadu aj tak končí ako energetické zhodnotenie. • Prečo môže papierový obal vyzerať lepšie na pohľad, ale po započítaní výroby a dopravy nemusí vyhrať nad plastom (na príklade obalov na vajíčka). • Odkiaľ prichádzajú mikroplasty a prečo to zďaleka nie je len téma slamiek, ale aj textilu, dopravy a priemyslu. • Prečo sa „najlepšie predáva nádej“ a ako sa z ekologických tém ľahko stane boj slogánov namiesto riešení. ---- duelonline.sk

    48 min
  5. FEB 1

    Dá sa úzkosť zmerať? Čo vieme o duševnom zdraví po pandémii

    Epizóda o tom, ako sa dajú čísla o COVIDe ohýbať do strašidelných titulkov, prečo ľudia veria „šokujúcim“ grafom bez kontextu a ako pandémia zasiahla aj duševné zdravie.Host: Alexandra Bražinová (prof. MUDr., PhD., MPH), profesorka na Lekárskej fakulte UK (Univerzita Komenského v Bratislave), prednostka Ústav epidemiológie LF UK. Vo výskume sa venuje epidemiológii infekčných aj neprenosných ochorení a dlhodobo prepája dáta s tým, ako ich ľudia v realite prežívajú. V dnešnom dieli sa dozviete: • Prečo tvrdenia typu „Zomierali najmä očkovaní“ môžu znieť presvedčivo, aj keď bez kontextu klamú (a aké otázky treba položiť, kým niečo z dát vyvodíte). • Ako správne čítať štatistiky: Percentá vs. absolútne počty, vek, rizikové skupiny a prečo „najviac“ nie je to isté ako „najrizikovejšie“. • Prečo sa z pandémie stala aj kríza dôvery a ako sa dá dôvera rozbiť rýchlejšie, než sa dá znovu postaviť. • Čo je epidemiológia duševného zdravia: Ako sa v populácii meria úzkosť a depresívne príznaky a prečo to nie je len „pocit z internetu“. • Prečo je príbeh Johna Snowa a pumpy na Broad Street stále učebnicový príklad toho, ako epidemiológia hľadá príčiny a súvislosti. • Čo si z toho odniesť prakticky: Ako sa nenechať opiť „grafom“, keď nabudúce príde ďalšia vlna paniky alebo manipulácie.——duelonline.sk

    38 min
  6. JAN 16

    Prečo sa na Slovensku tak hádame, chudobnieme a mladí odchádzajú?

    Rozhovor o tom, prečo sa Slovensko rozdeľuje na tábory, prečo rastie pocit zhoršovania života aj v rokoch, keď štatistiky hovoria opak, a prečo mladí ľudia odchádzajú (a nie vždy sa vracajú). Host: MILOSLAV BAHNA, riaditeľ Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje migrácii zo Slovenska po vstupe do EÚ, odchodu mladých ľudí a migrácii na Slovensko. V dnešnom dieli sa dozviete: Prečo odborníci čítajú dnešný „chaos“ vo svete ako logiku veľmocenského súperenia v multipolárnom svete. Prečo je motorom polarizácie politika, ako sa „vyprázdňuje stred“ a prečo tým mizne schopnosť kompromisu. Prečo radikálne výroky fungujú lepšie než dohody a ako to tlačí ľudí na jednu alebo druhú stranu. Ako sa z pandémie stala politická téma a prečo sa tým oslabila dôvera v očkovanie aj všeobecne, nielen pri covide. Kto zo Slovenska najčastejšie odchádza, kam najviac smeruje štúdium (a prečo práve Česko) a čo hovoria dáta o návratoch po škole. Prečo sa popri odchode Slovákov čoraz viac rieši aj migrácia na Slovensko, vrátane rastúceho počtu študentov z Ukrajiny. Čo znamená „chudoba pracujúcich“ a prečo ľudia očakávajú, že keď pracujú, musia byť každý rok bohatší. Ako do pocitu nespravodlivosti vstupujú mzdy, odvody, inflácia, nerovnosti a efekt minimálnej mzdy na platové rozdiely a motiváciu ľudí.

    51 min

About

Pavol Šajgalík, emeritný predseda Slovenskej akadémie vied a Gregor Mareš, moderátor vedomostnej súťaže DUEL sa rozprávajú (nielen) o vede.

You Might Also Like