16 episodes

Odkrývanie je podcast Dokumentačného strediska holokaustu v spolupráci so SME.sk. Odkrýva temné, ale aj biele miesta našej minulosti a pozerá na ňu cez konkrétne ľudské príbehy. Podcast Odkrývanie je tiež reakciou na nárast extrémizmu a stále prítomné tendencie popierať holokaust alebo ospravedlňovať čelných predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorých sme dodnes svedkami. Jeho cieľom je aj cez konkrétne príbehy ľudí podnietiť k zamysleniu a scitlivovať spoločnosť.

Odkrývanie SME.sk

    • History
    • 5.0 • 11 Ratings

Odkrývanie je podcast Dokumentačného strediska holokaustu v spolupráci so SME.sk. Odkrýva temné, ale aj biele miesta našej minulosti a pozerá na ňu cez konkrétne ľudské príbehy. Podcast Odkrývanie je tiež reakciou na nárast extrémizmu a stále prítomné tendencie popierať holokaust alebo ospravedlňovať čelných predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorých sme dodnes svedkami. Jeho cieľom je aj cez konkrétne príbehy ľudí podnietiť k zamysleniu a scitlivovať spoločnosť.

    Nežili ste príliš dlho? Pýtal sa veliteľ Vozár muža, ktorého posielal do transportu

    Nežili ste príliš dlho? Pýtal sa veliteľ Vozár muža, ktorého posielal do transportu

    Jozef Vozár bol miestny zámočník, no jeho kariéra nabrala osudovú rýchlosť, keď mal tridsať rokov. Bolo to krátko po tom, čo vstúpil do Hlinkovej gardy a pomáhal z autonómneho Slovenska vyháňať nežiadúcich Čechov.

    Za svoje zásluhy sa stal, ako vzorný gardista, v marci 1942 aj veliteľom tábora v Seredi.

    Viacerí preživší vypovedali, že nosil so sebou pištoľ a pred ich zrakmi strieľal do vtákov na stromoch. "Nežili ste príliš dlho, nechcete zmeniť podnebie?" pýtal sa s obľubou starcov, ktorí sa na toto miesto dostali.

    Práve tábor v Seredi bol jedným z miest, odkiaľ sa rozbehli deportácie. Za svojím veliteľom v ničom nezaostávali ani desiatky gardistov, ktorým velil.

    Podriadení gardisti väzňov bili, viacerí odišli do transportu na východ s polámanými rebrami. Známy bol gardista Cingeľ, ktorý bil aj deti, alebo Straka, ktorý mlátil mužov do tváre - stopy po bitke volali židovskí väzni aj "Strakove okuliare."

    A skôr, než nešťastných ľudí nasadili do nákladných vagónov, stihli ich ešte okradnúť aj o to málo, čo im zostalo.

    Odcudzené klenoty či rodinné šperky sa našli aj na rukách tamojších úradníčok, ktoré spisovali zoznamy.

    Do tohto tábora sa dostal aj známy Alfréd Wetzler, ktorý podal s Rudolfom Vrbom neskôr svetu správu o nacistických koncentračných táboroch. Zachovali sa však aj jeho spomienky na tábor v Seredi za éry vzorného gardistu Jozefa Vozára.

    Hovoril o násilí a bitke. To všetko, čo videl, ho šokovalo natoľko, že sa hlásil do transportu dobrovoľne a skôr. Vtedy nikto z nich netušil, kam tieto vlaky vlastne mieria.

    Aký podiel na tragédii deportovaných mal práve Jozef Vozár a jeho kumpáni? Prečo žiadal zaplniť transporty do posledného miesta? A zaujímal sa niekto o jeho pôsobenie po vojne?

    Na tieto, ale aj ďalšie otázky si odpovieme s naším dnešným hosťom. Tí, ktorí nás počúvate pravidelne, už asi viete, že integrálnou súčasťou, ktorá stojí pri tomto podcaste, je aj Ján Hlavinka, ktorý pôsobí ako riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

    • 33 min
    Odfotil, ako nacisti vraždia Židov na východe. Tieto správy Jozefom Tisom nepohli

    Odfotil, ako nacisti vraždia Židov na východe. Tieto správy Jozefom Tisom nepohli

    Ľubomír Škrovina bol mladý muž, milovník rádiotechniky a budúci nádejný vynálezca - keď ho režim Slovenského štátu poslal ako vojaka na východný front. Tu sa stal nakoniec svedkom obrazov, na ktoré nedokázal zabudnúť po celý život. Vtedy ich stihol zachytiť na svoj fotoaparát.

    Na jednej z jeho fotografií, ktorú zachytil 13. októbra 1941 v ukrajinskom Maripoli, vidíme mladú ženu, ktorá drží za ruku štvorročné dieťa. Skláňa sa nad roklinou, ktorá sa stala vtedy pre miestnych ľudí masovým hrobom. Zreteľne vidíme výstrel zo zbrane nacistickej popravčej čaty.

    Táto fotografia nebola v tom čase jediná.

    Jeho fotografie, ktoré vznikli pred vyše osemdesiatimi rokmi, sú unikátnym obrazovým svedectvom o tom, ako vraždili nacisti na jeseň 1941 židovské obyvateľstvo na východnom fronte.

    To, čoho sa stal mladý Ľubomír Škrovina svedkom, ním hlboko otriaslo a o jeho prežívaní dnes môžeme zistiť viac aj z listov, ktoré písal svojej budúcej manželke. Aj o tom, že sa viac nedokáže pozerať na túto krutosť. Budúcej manželke potom posielal negatívy z východného frontu.

    Správy o vraždení židovského obyvateľstva sa dostali až k čelným predstaviteľom Slovenského štátu, vrátane samotného prezidenta Jozefa Tisa. Aj napriek tomu sa zo Slovenska v marci 1942 rozbehli na východ deportácie židovského obyvateľstva.

    Prečo podobné správy nenašli u ľudí, ktorí mohli rozhodovať, žiadnu odozvu? A aký bol ďalší osud fotografií aj ich autora Ľubomíra Škrovinu? Prečo sa o jeho snímky zaujímal nielen ľudácky, ale aj komunistický režim?

    Hrdinu nášho dnešného podcastu Ľubomíra Škrovinu objavila americká historička, profesorka Wendy Lower, ktorá pôsobila dlhé roky aj vo Washingtonskom múzeu holokaustu. Pri svojom výskume vycestovala aj na Slovensko a vybrala sa po jeho posledných stopách. Na tejto ceste ju sprevádzal aj náš dnešný hosť - historik Ján Hlavinka, ktorý je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a pôsobí aj na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

    A práve s ním sa dnes porozprávame aj o príbehu Ľubomíra Škrovinu.

    • 26 min
    Písali Tisovi s prosbou o výnimku, bolo ju treba vysoko platiť

    Písali Tisovi s prosbou o výnimku, bolo ju treba vysoko platiť

    Toto nie je iba súhrn mŕtvych písmen, pre mňa je to skutočnosť, veľmi smutná skutočnosť. Tieto vety písala prezidentovi Slovenského štátu jedna mladá žena. On bol vtedy jej poslednou záchranou a ona ho zúfalo prosila o výnimku zo situácie, ktorú pomáhal sám vytvoriť.

    Mladá žena, ktorá písala tieto riadky sa volala Margita, mala 26-rokov a žila si dovtedy takmer šťastný život so svojou dcérkou Edit kou a manželom Pavlom. Potom však do ich života zasiahli prísne nariadenia zo strany ľudáckeho režimu - pretože jej manžel Pavol mal židovské korene. Napriek tomu, že konvertoval, ľudácky režim s ním nemal zľutovanie.

    To však nebolo koniec všetkým perzekúciam, pretože Margitin manžel Pavol sa dostal do zberného tábora a jeho budúcnosť bola neistá.

    To všetko ovplyvnilo aj život Margity a jej malej dcérky.

    Dočkala sa teda od prezidenta Slovenského štátu, katolického kňaza Jozefa Tisa nejakej milosti? Vyhovel prosbám Margity a jej manžela Pavla Jozef Tiso alebo nie? Ako žila Margita s dcérkou Editou bez Pavla a podarilo sa im ešte niekedy stretnúť?

    Listy zúfalej Margity, ktoré písala pred viac ako 80 rokmi Jozefovi Tisovi, objavila v Slovenskom národnom archíve po desaťročiach zabudnuté americká výskumníčka Madeline Vadkerty. A tá sa rozhodla zrekonštruovať osudy tejto mladej rodiny. No a práve ona, Madeline Vadkerty je aj hostkou nášho dnešného podcastu.

    Špeciálny podcast Odkrývanie, v ktorom cez konkrétne ľudské príbehy odhaľujeme temné, ale aj biele miesta našej nedávnej minulosti, vám spolu so SME prináša Dokumentačné stredisko holokaustu.

    Moderátorka Soňa Gyarfašová pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si ako podcastovú minisériu budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy vo štvrtok.



    Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na odkryvanie@sme.sk



    Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty



    Podporte vznik podcastu Odkrývanie a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast



    Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing



    Ďakujeme, že počúvate podcast Odkrývanie.

    • 30 min
    Prezývali ho gardistický štát. Za pomoc prenasledovaným hrozila Ilava

    Prezývali ho gardistický štát. Za pomoc prenasledovaným hrozila Ilava

    Napriek masívnej protižidovskej propagande v réžii Slovenského štátu sa našli ľudia, pre ktorých bola viac osobná skúsenosť so židovskými obyvateľmi. A tak im aj v tých najhorších chvíľach pomáhali.

    Anna Hanzová pochádzala z východoslovenskej dedinky Hanušovce, Letícia Tandlmajerová bola zasa mestské dievča zo západoslovenského Hlohovca. Prvá bola evanjelička, tá druhá katolíčka.

    Obe mali dvadsať rokov a hoci sa nikdy nestretli, boli si v niečom veľmi podobné - obe mali podľa všetkého silný cit pre spravodlivosť. Keď sa totiž režim vojnového Slovenského štátu rozhodol deportovať svojich vlastných obyvateľov, len preto, že mali židovský pôvod, nedokázali sa tieto dve mladé ženy na to všetko len tak nečinne pozerať.

    A prenasledovaným židovským priateľom aj v tých najhorších situáciách pomôcť.

    Hoci aj ony, obe mladé ženy v týchto časoch v mnohom riskovali, keď chceli pomôcť svojim prenasledovaným priateľom a známym- nariadenie ministerstva vnútra totiž hovorilo jasne. Za takúto pomoc hrozil prenasledovaným koncentračný tábor Ilava.

    Podľa vlastných spomienok však nemohli konať inak - Annou otriasol pohľad na nákladné vlaky, ktoré mierili do neznáma a Letíciou zasa to, keď videla miesto, kde zaisťovali židovských obyvateľov.

    Ako teda vnímali tieto mladé ženy Tisov režim? Prečo vlastne pomáhali svojim prenasledovaným židovským známym? A prečo niektorí pomáhali a iní, ktorých ani zďaleka nebolo málo, nemali problém ublížiť?

    Aj tieto otázky sme si položili s našou dnešnou hostkou - je ňou etnologička Monika Vrzgulová, ktorá pôsobí na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Roky skúma otázku pamäti a spomínania na holokaust a druhú svetovú vojnu. Zachytila príbehy preživších holokaustu, ale v jednom zo svojich výskumov aj to, ako vnímala perzekúcie židovskej komunity väčšinová spoločnosť.

    A pri tomto svojom výskume objavila aj príbehy dvoch žien, o ktorých bude v nasledujúcich minútach reč.

    Špeciálny podcast Odkrývanie, v ktorom cez konkrétne ľudské príbehy odhaľujeme temné, ale aj biele miesta našej nedávnej minulosti, vám spolu so SME prináša Dokumentačné stredisko holokaustu.

    Moderátorka Soňa Gyarfašová pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy vo štvrtok.

    • 36 min
    Najväčší nacistický hoax: Reportáž o slovenských Židoch na východe napísal nacistický agent

    Najväčší nacistický hoax: Reportáž o slovenských Židoch na východe napísal nacistický agent

    Správa o živote Židov na východe patrí podľa historikov k najväčším nacistickým hoaxom a lžiam. Koncept reportáže, ktorá opisuje idylický život deportovaných v novom domove, korigovali vysokí nacistické pohlavári Eichmann a Himmler a napísal ju dovtedy málo známy korešpondent z Bratislavy, Fritz Fiala.

    Písal sa 7.november 1942 a v novinách Gardista, Slovák, Slovenská politika aj v nemeckom Grenzbote vyšla rovnaká reportáž. Hovorila o živote Židov na východe. No a farbisto opisovala, ako sa žije ľuďom deportovaným zo Slovenska v novom svete. Jej riadky aj po rokoch znejú priam šialene.

    "V uliciach mesta sa ľudia len tak hemžia... Vidím domy z betónu a tehál, všetko čisté, obrovské spálne, vykladané umyvárne, cesty lemované mladými stromčekmi... Všetci Židia vyhlasujú, že sa s nimi zaobchodí spravodlivo a v každom ohľade ľudsky."

    V reportáži, o ktorej je reč, sa hovorí aj o vykladaných kúpeľnách, obrovských spáľnach či rúžoch a púdroch z Paríža, ktoré majú Židia vo svojom novom domove. Cituje aj deportovaných, ktorí za sebou volajú veľkolepo ostatných - poďte k nám. Iba to ľutujú, že tam nie sú ešte všetci, písal ich autor. Bol to novinár Fritz Fiala, ktorý pôsobil v Bratislave.

    Fiala však nebol obyčajný novinár, ale nacistický agent, ktorý zároveň pracoval pre viaceré nacistické spravodajské služby aj kontrašpionáž.

    No a cieľ jeho reportáže bol jasný - dementovať tieň podozrenia a správy, ktoré sa čoraz častejšie začali objavovať - že na východe slovenských Židov priemyselne a cieľavedome vraždia. Reportáž vyšla v čase, keď Slovensko vyviezlo 57-tisíc svojich niekdajších obyvateľov a nemeckej strane platilo za to 500 ríšskych mariek z majetku deportovaných. Historici dnes bez preháňania hovoria o tejto reportáži ako jednom z najväčších a najhanebnejších nacistických hoaxov.

    K jej obsahu povedali pre uverejnením svoje dokonca najvyšší nacistickí pohlavári - jej koncept čítal samotný architekt holokaustu Adolf Eichmann a dokonca šéf SS Heinrich Himmler.

    Falošná reportáž o tom, ako to vyzerá na východe, kam boli Židia deportovaní, si už žila vlastným životom a pre nacistov zohrala dôležitú úlohu aj neskôr. Eichmannovi napríklad ďalšie dva roky slúžila na to, aby do Osvienčimu či iných nacistických táborov nepustil Medzinárodnú komisiu Červeného kríža - a práve na túto reportáž o idylickom živote Židov sa odvolával.

    Kto bol teda Fritz Fiala, ktorý stál za touto propagandistickou reportážou a jedným z najväčších nacistických hoaxov? Akú úlohu pri nej zohral a akú úlohu zohral ako nacistický agent? Prečo mu nakoniec pred spravodlivým trestom zachránila kožu Štátna bezpečnosť? A ako je možné, že dožil svoj život ako ctihodný občan?

    • 37 min
    Výnimka za úplatok: Deportácie Židov sa v roku 1942 odohrali v réžii gamblera Antona Vaška

    Výnimka za úplatok: Deportácie Židov sa v roku 1942 odohrali v réžii gamblera Antona Vaška

    Právnika Antona Vašeka, ktorý riadil 14. "židovské" oddelenie ministerstva vnútra pre jeho moc rozhodovať o existencii prenasledovaných, nazývali v tých časoch ak židovský kráľ. Vo svojich 37 rokoch patril k najmocnejším mužom ľudáckeho režimu, v skutočnosti to však bol gambler, ktorý prehral desaťtisíce v hazardných hrách a v kartách. A zdrojom jeho financii boli úplatky - posledné peniaze od zúfalých ľudí, ktorí sa snažili zachrániť si svoj život.

    Jeho šofér po vojne svedčil aj o tom, ako ho vozil z hotela Carlton, kde hral až do rýna, rovno do práce na ministerstvo vnútra, kde bol prednostom 14.oddelenia. Od apríla 1942 sa stal tiež hlavným režisérom deportácii prenasledovaných židovských obyvateľov. Za jeho pôsobenia sa začali rodinné transporty a  v snahe splniť predstavu Alexandra Macha o rýchlych a efektívnych deportáciach, povolal na pomoc do okresných miest Hlinkovu gardu. Samotné transporty sa často nevyhli tým najväčším násilnostiam.

    Hoci v lete 1942 sa dozvedel od utečenca z Lublinskej oblasti, čo sa deje na východe s vyvezenými ľuďmi, deportácie pokračovali až do októbra. V prvej vlne takto vyviezli 57-tisíc ľiudí a Vašek bol pripravený aj na pokračovanie.

    Kto bol teda muž zodpovedný za deportácie, ktorý ako právnik nerešpektoval ideu spravodlivosti a v konečnom dôsledku ani platné právo, no odvolával sa na ne pri vlastnom retribučnom procese? Ľutoval svoje obete alebo iba sám seba, keď ho po vojne postavili pred súd?

    O tom všetkom bude hovoriť Soňa Gyarfašová v podcaste Odkrývanie s Jánom Hlavinkom, ktorý je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a historikom Historického ústavu SAV

    • 35 min

Customer Reviews

5.0 out of 5
11 Ratings

11 Ratings

romchrz ,

Prosím pokračujte 👌🏼

Ďakujem Vám za priblíženie tejto témy. Bolo to pre mňa veľmi silné.
Počas CoronaKarantény som dala všetky diely za 2 dni. Boli momenty kedy mi bolo z toho nákladu úzko a plakala som najmä pri príbehoch vykonávateľov moci. Je desivé ako sa z ľudskej bytosti môže stať monštrum takýchto rozmerov.
Kiežby sa tento materiál stal učebnou pomôckou na školách 🙏

Top Podcasts In History

SME.sk
Markéta Lukášková
MALL.TV
Martin Groman a Michal Stehlík
takbolo
Český rozhlas

You Might Also Like

SME.sk
SME.sk
SME.sk
SME.sk
aktuality.sk
Denník N